Opäť sa diskutuje o tom, či má alebo nemá opodstatnenie Špecializovaný trestný súd, teda ustanovizeň, ktorej tvárou ste istý čas boli.
Ja považujem Špecializovaný trestný súd za veľmi dobrý projekt, jeho zriadenie bolo potrebné. Bujnela nám tu korupcia, organizovaný zločin, bolo potrebné odbúrať miestne väzby. Osobne si myslím, že to sa podarilo a výsledky máme.
Prečo sa jeho existencia teraz spochybňuje?
Odpoviem otázkou, prečo došlo k zrušeniu špeciálneho súdu v Bulharsku, kde ho mali nastavený obdobným spôsobom, ako je u nás? Jednoznačný argument novej mocenskej garnitúry bol, že došlo k sprofanovaniu súdu, že bol zneužívaný na politický boj.
Vidíte paralelu Bulharska so Slovenskom?
Je otázka, či v niektorých kauzách my ako špecializovaný súd nevzbudzujeme svojím konaním minimálne pochybnosti. Najčastejšie zaznieva ako dôvod pochybností servilita vo vzťahu k mocenským orgánom štátu. Nemám žiadne vedomosti, že by niekto vo veci rozhodol nezákonne a do akej miery sú tie úvahy opodstatnené, či neopodstatnené, faktom však je, že sú.
Po roku 2020 sa akosi často stretávame s tým, že Ústavný súd konštatuje porušenie práv obvinených alebo obžalovaných. Skutočne počet takýchto prípadov narastá alebo je to len zdanie?
Nie je to zdanie. Za celé moje pôsobenie vo funkcii predsedu súdu sme mali vyslovené porušenie garantovaných práv a slobôd, ktoré vyplynulo z rozhodovacej činnosti súdu, len v dvoch prípadoch. Dnes máme, nie som si istý, či dvadsaťpäť alebo dvadsaťsedem rozhodnutí, v ktorých bolo konštatované ich porušenie. Týkali sa síce rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale vo väčšine prípadov ruka v ruke s ním išli naše rozhodnutia. A to sme tu doteraz nemali.
