Sudkyňa Kosová: Každý má dôvod klamať, benefity kajúcnikom treba dostať pod kontrolu

Sudkyňa M. Kosová vysvetľuje, kedy treba spozornieť pri výpovediach kajúcnikov 

Sudkyňa Kosová: Riadne legislatívne konanie nič negarantuje, ale išla by som ním

Adam Valček

Rozhovor pôvodne <a rel="noopener" href="https://www.trend.sk/pravo/sudkyna-m-kosova-kazdy-ma-dovod-klamat-benefity-kajucnikom-treba-dostat-kontrolu" target="_blank">vyšiel na trend.sk</a>. „Existencia uložených kontaktov v&nbsp;mobiloch (spolupracujúceho svedka) a&nbsp;obžalovaných preukazujú výlučne iba tú skutočnosť, že tieto vymenované osoby mali na seba navzájom uložené kontakty. Z&nbsp;toho však nie je možné vyvodzovať závery o&nbsp;účasti menovaných na spáchanom skutku,“ uviedol Krajský súd v&nbsp;Bratislave v&nbsp;roku 2016 v&nbsp;reakcii na odvolanie prokurátora, ktorý argumentoval, že vzájomné uloženie kontaktov zvyšuje vierohodnosť spolupracujúcej osoby, ktorá vypovedala o&nbsp;údajnej účasti dvoch obžalovaných na vraždách. Aj pre rozpory v&nbsp;jeho výpovediach mu Okresný súd Bratislava I&nbsp;ani Krajský súd v&nbsp;Bratislave neuverili a&nbsp;dvaja obžalovaní boli spod obžaloby právoplatne oslobodení. Členkou odvolacieho senátu na krajskom súde bola aj sudkyňa a&nbsp;členka Súdnej rady SR (zvolená sudcami) MARCELA KOSOVÁ. V&nbsp;rozhovore vysvetľuje, ako pristupuje k&nbsp;hodnoteniu vierohodnosti spolupracujúcich osôb, ktoré výmenou za miernejší trest alebo úplnú beztrestnosť spolupracujú s&nbsp;orgánmi činnými v&nbsp;trestnom konaní. „Vo všeobecnosti sa nedá pristupovať k&nbsp;hodnoteniu vierohodnosti tak, že ak spolupracujúca osoba vypovedá o&nbsp;nesporných skutočnostiach, o&nbsp;niečom čo je evidentné, ale pridáva k&nbsp;tomu niečo, čo je sporné, tak jej veríme, pretože k&nbsp;tým nesporným skutočnostiam existujú dôkazy,“ vysvetľuje. M. Kosová podporuje zvýšenie transparentnosti benefitov, ktoré sú spolupracujúcim osobám sľúbené výmenou za ich usvedčujúce výpovede. Riešia to novely trestných predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 15. marca. „Je veľmi dôležité, aby spolupracujúci obvinení boli pod kontrolou rovnako ako benefity, ktoré sú im ponúkané.“ Úradu špeciálnej prokuratúry podľa nej chýba dvojstupňová kontrola, jeho zrušenie jej neprekáža. Debatu o&nbsp;novelách trestných predpisov vníma ako spolitizovanú. „Neviem, či by tomu riadne legislatívne konanie predišlo,“ hovorí. Tridsať rozhodnutí Ústavného súdu o&nbsp;porušovaní ľudských práv špecializovanými justičnými orgánmi nepodceňuje: „Ten počet nálezov týkajúcich sa témy vyšetrovacej väzby v&nbsp;takom čase indikuje, že sa niečo deje.“

Na debate na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ktorú usporiadali študenti právnickej fakulty <a rel="noopener" href="https://www.youtube.com/watch?v=qmdCseVuGvQ">ste povedali</a>, že dôvodom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pre vás nie je tridsať rozhodnutí Ústavného súdu, ale spojenie iných faktorov. Akých? Samozrejme, že aj tie rozhodnutia sú jeden z&nbsp;nich. Zjednodušuje sa to, že okrem pár konkrétnych rozhodnutí priamo proti ÚŠP sú tam nálezy proti Špecializovanému trestnému súdu alebo Najvyššiemu súdu. Prevažne ide <a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/toto-je-viac-nez-26-rozhodnuti-o-poruseni-ludskych-prav-ktorymi-sa-argumentuje-aj-pri-ruseni-usp/">o&nbsp;rozhodnutia o&nbsp;väzbe</a>. Ale súd v&nbsp;prípravnom konaní môže rozhodnúť iba na základe toho, čo mu predloží prokurátor. Priamo proti ÚŠP síce smeruje päť alebo šesť nálezov Ústavného súdu, ale nepriamo sa ich týka prakticky každý. Tieto rozhodnutia sú iba akýsi štartér. Treba vnímať napríklad aj to, za aké obdobie to je – posledné tri roky, treba vnímať, aké porušenia sa tam vyčítajú. Ďalším faktorom je to, že Úradu špeciálnej prokuratúry chýba kontrola zhora. Zjednodušene, okresná prokuratúra má kontrolu krajskou prokuratúrou, krajská prokuratúra generálnou, ale ÚŠP nemá kontrolu generálnou prokuratúrou. Je dôležité vidieť aj do predprípravného konania (konanie pred začatím trestného stíhania vo veci, resp. vznesením obvinenia, pozn. autora). Je dôležité vidieť do vecí, ktoré sa nikdy nedostanú na súd, pretože aj tie majú nejaké číslo, ale v&nbsp;prípade ÚŠP do nich nemá kto ako nazrieť, pretože chýba kontrola nadriadenou prokuratúrou. Ibaže toto je jeden z&nbsp;hlavných argumentov druhej strany, že veď nechajte to na nás prokurátorov, ono sa to nakoniec pred súd dostane a&nbsp;tie nám dajú po prstoch alebo nie. Zďaleka nie všetko sa dostane na súdy. Tiež treba myslieť na to, že to už môže byť neskoro. To, čo sa tu rozpráva, že veď obvinený by mal chcieť, aby sa dostal pred súd, pretože len nezávislý a&nbsp;nestranný súd rozhodne, či je stíhanie v&nbsp;poriadku alebo nie, tak to nie je pravda. V&nbsp;prvotných štádiách trestného konania je totiž silnejší štát. Aj keď má obvinený obhajcu, zďaleka nemá také možnosti ako štát, ktorý je zásobený vyšetrovateľmi a&nbsp;dozorujúcimi prokurátormi. Ak je niekto obvinený, stávalo sa, že o&nbsp;tom vedelo Slovensko skôr než on sám alebo jeho obhajoba. Správy boli formulované spôsobom, že je to páchateľ, korupčník, kradol. Na tom vidíte, že jeho ústavných práv sa to dotýka už v&nbsp;prípravnom konaní, oveľa skôr než sa dostane na súd. To je dôležité vnímať. (Podobnú myšlienku vyslovil ústavný sudca Peter Straka <a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/boj-s-temnymi-silami-nebude-mat-vitaza/">v disente o nezmyselnosti tzv. boja s temnými silami</a>, štát by podľa neho mal „predchádzať vedeniu procesov, o ktorých sú už od úvodu pochybnosti a už samotné ich vedenie je vážnym zásahom do práv konkrétnej osoby“.) Váš kolega z&nbsp;krajského súdu, sudca Peter Šamko, <a rel="noopener" href="https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1328-zrusenie-uradu-specialnej-prokuratury-alebo-vela-kriku-pre-nic">tiež argumentuje</a>, že Úradu špeciálnej prokuratúry chýba dvojstupňová kontrola. Čo to prakticky znamená? Zjednodušene, že čokoľvek, čo sa udeje v&nbsp;prípravnom konaní, nedostane sa preč z budovy v&nbsp;Pezinku (pracovisko ÚŠP, pozn. autora). Ak napríklad o&nbsp;niečom rozhodne okresná prokuratúra, tak v&nbsp;rámci opravných prostriedkov o&nbsp;tom rozhoduje krajská prokuratúra. V&nbsp;prípade ÚŠP o&nbsp;tom rozhodne iný prokurátor, kolega toho, čo rozhodnutie vydal. Z&nbsp;30 rozhodnutí proti špecializovaným justičným orgánom väčšina súvisí s&nbsp;väzbou. Oni boli vydané v&nbsp;relatívne krátkom časovom úseku troch rokov. Pýtal som sa <a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/sudca-j-hrubala-ak-ma-kajucnik-vela-benefitov-neznamena-to-ze-mu-neverim-ani-slovo/">predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu</a> a&nbsp;tiež <a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/rozhovor-prokurator-usp-matus-harkabus/">prokurátora ÚŠP Matúša Harkabusa</a>, či to neindikuje, že niečo zlyhávalo, hoci to nevieme pomenovať. Je naozaj pravda, že Ústavný súd celkom bežne rozhoduje o&nbsp;porušení práv v&nbsp;súvislosti s&nbsp;väzbou. Také nálezy existujú aj proti Krajskému súd v&nbsp;Bratislave, ale nejak to plynie v&nbsp;čase. Ak by ste zrazu mali v&nbsp;priebehu troch rokov vyše dvadsať nálezov Ústavného súdu, je veľmi pravdepodobné, že by som vás zavolal na rozhovor a&nbsp;pýtal sa vás, čo sa to u&nbsp;vás na krajskom súde deje. Páni Hrubala a Harkabus sa zhodli, že nič sa nezmenilo. Čo iné majú povedať, keď sa to týka ich samotných? Určite sa niečo stalo, nevieme pomenovať čo, ale áno – ten počet nálezov týkajúcich sa témy vyšetrovacej väzby v&nbsp;takom čase indikuje, že sa niečo deje. Ak&nbsp;máte desať rokov nejaké čísla nálezov Ústavného súdu a&nbsp;zrazu by vám to vyskočilo, tak, samozrejme, že sa niečo deje. Ono to zapadá aj do kontextu. Tridsať rokov som v&nbsp;talári, ale nepamätám si, že by sa musel štát ospravedlniť obvineným a&nbsp;väzneným osobám. Tu sa to stalo za rok dvakrát (ministerstvo spravodlivosti sa ospravedlňovalo za trestné stíhanie Jaroslavovi Haščákovi a&nbsp;Róbertovi Kaliňákovi, pozn. autora). Evidentne to všetko indikuje, že sa tu niečo deje. Neviem identifikovať príčiny, pretože nepoznáme tie spisy, ale z&nbsp;tých rozhodnutí sa javí, že buď sa veci nadkvalifikujú (stíhaný skutok je právne kvalifikovaný prísnejšie než by mal byť, teda obvinenému hrozí vyšší trest, pozn. autora), buď sa tlačí na pílu, aby sa našli nejaké dôkazy a&nbsp;ignorujú sa pritom niektoré požiadavky a&nbsp;práva obvinených. Niečo sa musí diať. My vlastne všetci strieľame odhad, že čo sa stalo. Vieme to vôbec seriózne a&nbsp;vecne pomenovať?

Určite by sa to dalo pomenovať. Chcelo by to však podrobnú analýzu. Vieme zhruba aké práva boli poškodené, ale treba preskúmať akým spôsobom, koho konaním alebo nekonaním, čo a&nbsp;prečo ignorovali. Myslím si, že by to dalo veľký obraz o tom, čo sa deje. Nielen, aby sme mali indikácie, ale aj odpovede. Jeden z&nbsp;argumentov, ktorými sa zľahčujú nálezy Ústavného súdu, znie, že nikdy sa nestíhala korupcia a ekonomická trestná činnosť medzi natoľko vplyvnými a&nbsp;bohatými ľuďmi a&nbsp;tí majú zdroje, aby si platili kompetentných právnikov, tak majú vyššiu pravdepodobnosť úspechu na Ústavnom súde alebo ESĽP. Beriete tento argument? Je to úplný nezmysel. Korupcia sa netýka len vplyvných, bohatých ľudí, ktorí si vedia zaplatiť právnikov. Aj tak im to často nepomohlo. Ide tu aj o&nbsp;drobnú korupciu, tí ľudia si nemôžu zaplatiť právnikov. Práve preto, že nemáme analýzu, čo za chyby sa stali v&nbsp;tých sledovaných prípadoch, tak si nevieme vziať žiadne ponaučenie do ďalších konaní, či aj tam nedošlo k&nbsp;pochybeniam. Neplatí to. Vidieť to aj na príklade pani, ktorá dostala päť rokov za drobnú korupciu v&nbsp;podobe zeleniny... ... áno, že <a rel="noopener" href="https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/636694-exsefku-uradu-prace-v-piestanoch-odsudili-na-pat-rokov-uplatkom-mala-byt-aj-zelenina/">radila na úrade práce tak</a>, aby klientka získala konkrétnu dávku. Áno, ale nesfalšovala podklady, aby tá pani spĺňala podmienky na dávku, ktoré by inak nespĺňala. Za toto päť rokov? Potom ako sa má obyčajný človek pozrieť na to, že na jednej strane je tu ona s&nbsp;piatimi rokmi, na druhej strane tí bohatí, napríklad pán Imrecze, ktorému bol uložený podmienečný trest za 200-tisícový úplatok. Korupčné trestné činy nie je len päť-šesť prípadov, o&nbsp;ktorých sa píše. Znepokojuje vás niečo na spôsobe presadzovania zmien v&nbsp;trestných predpisoch? Nepovedala by som to tak, že znepokojuje. Viackrát som však hovorila, že ak by som ja mala tú možnosť, tak by som nemenila Trestný zákon ani Trestný poriadok skráteným legislatívnym konaním. Ale to neznamená, že ak sa tak niekto rozhodol, že niečo porušil. To si nedovolím hodnotiť. Išla by som riadnym legislatívnym konaním, ale jedným dychom dodávam, že ani to negarantuje vôbec nič. Môžem povedať ako vyzeralo rozporové konanie pri súdnej mape. Zástupcovia všetkých súdov zo Slovenska boli nahádzaní do jednej miestnosti, hodina a&nbsp;pol a&nbsp;vôbec sme nepreberali naše zásadné pripomienky s&nbsp;pani ministerkou. Následne sme sa dočítali, že rozpor nebol odstránený. Takže zas nevytvárajme zdanie, že riadne legislatívne konanie je garancia niečoho, ale určite by to bol otvorenejší priestor na debatu. To je celé. Na druhej strane je debata o&nbsp;novelách veľmi spolitizovaná a&nbsp;neviem, či by tomu riadne legislatívne konanie predišlo. V&nbsp;úvode opozícia hodila do priestoru klamlivé informácie a&nbsp;ak by som čítala iba SME a&nbsp;Denník N, tak som tiež na námestiach. Napríklad? Napríklad informácia, že ak niekto ukradne auto za 35-tisíc eur, tak vďaka novele dostane podmienku. Občan nemá odkiaľ vedieť, že je to nezmysel, pretože tak je to aj teraz. Aj teraz sme pri škode od 26&nbsp;600 eur v&nbsp;sadzbe tri až desať rokov. Netrestanému páchateľovi (tzv. prvopáchateľovi, pozn. autora) nie je dôvod dať niečo iné ako podmienku. Mrzí ma, že tí ľudia sú klamaní a&nbsp;ukazuje to, že chýba kultivovaná diskusia medzi poslancami. K&nbsp;týmto veciam by mali pristupovať odborne, nie čisto populisticky. Poviem aj iný príklad ako porovnanie. Nedávno vyšla správa, že obvinili colníka, ktorý vzal úplatok za to, že sa niečo nepreclilo (<a rel="noopener" href="https://www.noviny.sk/krimi/888330-uplatky-na-colnici-obvineniu-celia-traja-pracovnici">išlo o&nbsp;auto a&nbsp;motorku</a> dovozenú zo zahraničia, za každé vozidlo mal dostať úplatok 100 eur, pozn. autora). Škoda pre štát 10-tisíc eur. Bolo verejne komunikované, že je v&nbsp;sadzbe 5 až 12 rokov. Prestrih do Rakúska. V&nbsp;roku 2020 bol bývalý minister rakúskej vlády odsúdený na osem rokov za úplatky vo výške asi deväť miliónov eur (ide o&nbsp;<a rel="noopener" href="https://www.bbc.com/news/world-europe-55195397">korupčný prípad bývalého rakúskeho ministra financií</a>, skutok sa stal v&nbsp;roku 2004, pozn. autora). Robil to ako verejný činiteľ. Išlo tam o&nbsp;privatizáciu 60-tisíc bytov za 960 miliónov eur. Nielen rakúske, ale aj slovenské médiá vtedy písali, že mu bol uložený vysoký trest. Čiže slovenský colník, ktorý vezme úplatok a&nbsp;spôsobí škodu 10-tisíc eur je v&nbsp;sadzbe päť až dvanásť rokov. Minister financií rakúskej vlády, ktorý vezme úplatok deväť miliónov eur, je odsúdený na osem rokov. Nemyslím si, že toto je normálne. Ak Európska komisia zdvíha varovný prst vo vzťahu k&nbsp;Slovensku, nerozumiem, prečo to nevadí v&nbsp;Rakúsku. Nerozumiem tomuto selektívnemu prístupu.

Jeden z&nbsp;odborných argumentov v&nbsp;prospech zmien trestných sadzieb znie, že sudcovia by mali mať väčší priestor na individualizáciu trestu. Inak povedané, aby bola jedna široká sadzba jeden až desať rokov a&nbsp;sudca povie, či pani, ktorá vzala debničku zeleniny ako úplatok má dostať rok s&nbsp;podmienečným odkladom a&nbsp;ten, kto vzal pol milióna niekde okolo tretiny alebo polovice a&nbsp;tak ďalej. Aké je to dnes súdiť, keď každá skutková podstata trestného činu má iks pododsekov niekedy s&nbsp;úzkym rozpätím trestu? Chýba vám priestor na individualizáciu? Áno. Hovorievam, že sudcovia musia veľakrát čarovať, pretože aj keď prihliadnu na poľahčujúce okolnosti, tak ste stále v ukrutnej sadzbe a&nbsp;neviete sa dostať ďalej na sadzbu, ktorá by podľa sudcovej mienky svedčala tomu-ktorému obžalovanému za konkrétny skutok a&nbsp;jeho postoj k&nbsp;nemu. Sme v&nbsp;situácii, že ak aj prokurátor pristúpi na mimoriadne znižovanie, tak sa dostanete napríklad na 6 rokov a&nbsp;8 mesiacov, ale to je stále basa natvrdo. Keď v&nbsp;roku 2006 prišili nové trestné kódexy, zo sudcov sa stali malí matematici, dokonca sme k&nbsp;tomu dostali aj brožúry, aby sme správne počítali pomer poľahčujúcich a&nbsp;priťažujúcich okolností, všetky možné aspekty. Ak nakoniec sudca dostane rozmedzie dvoch rokov hore-dole, tak to nie je žiadna individualizácia, to je čistá matematika. Keď sa pozriete do Nemecka, tak tam nemajú sadzby podľa škody, ale majú strop napríklad 10 rokov. Sudca má priestor, aby povedal, že navonok vyzerá konkrétny trestný čin rovnako ako iný, ale v&nbsp;skutočnosti je tam zásadný rozdiel a&nbsp;preto niekto môže dostať za to isté dvojročnú podmienku a&nbsp;niekto iný osem rokov nepodmienečne. Na Slovensku akoby sa v&nbsp;roku 2005 vybudovala prezumpcia nedôvery k&nbsp;sudcom a&nbsp;nové trestné kódexy nás postavili do úlohy štatistov. Individualizácia trestu je formálny pojem, s&nbsp;ktorým sa občas pohráme, ale veľa priestoru na to nie je. Niekto môže namietať, že čo je na tom, zákonodarca ako reprezentant suverénna (ľudu) povedal, že vy ako sudca máte rozpätie dva roky, taká je spoločenská dohoda a&nbsp;vy ju rešpektujete... Áno, taký argument môže zaznieť, ale potom na čo potrebujeme sudcov? Ak máme rozpätie dva roky, tak viete nahádzať podmienky do softvéru a&nbsp;ten vám vypľuje trest. Pretože dva roky nie sú žiaden priestor, v&nbsp;ktorom sa viete zmysluplne pohybovať, aby ste individualizovali trest. Aktuálne novely trestných predpisov zásadne ovplyvňujú aj procesné aspekty trestného konania. Pribudli nové opravné prostriedky. Napríklad preskúmanie postupu prokurátora, teraz existuje iba preskúmanie postupu policajta. Pribudne opravný prostriedok proti podaniu obžaloby. Pribudnú opravné prostriedky podľa európskeho práva. Nepredĺži to trestné konanie? My sme niektoré z tých vecí aj verejne komunikovali, že nie sú dobrým nápadom. Najmä tá formalizácia prijatia obžaloby a&nbsp;možnosť podať proti tomu sťažnosť. Nakoniec sa to zmenilo tak, že sa to bude diať iba vtedy, ak bude obvinený namietať, že boli porušené niektoré veci, inak sa pôjde štandardnou cestou bez formalizovaného prijatia. Som rada, že sa to zmenilo, pretože generálne by to neúmerne predlžovalo konania. Myslím si, že opravné prostriedky v&nbsp;prípravnom a&nbsp;predprípravnom konaní nie sú až taká tragédia, pretože to sa niekedy ťahá. Ako som hovorila na začiatku rozhovoru, tak obvinený s&nbsp;obhajcom tam ťahajú za kratší koniec. Naozaj vidíme prípady, že sa vznesie obvinenie a&nbsp;ÚŠP rozhodne o&nbsp;sťažnosti proti nemu (čo je riadny opravný prostriedok, pozn. autora) po roku, ale ten rok sa plynulo vykonávalo dokazovanie v&nbsp;prípravnom konaní. Tomuto vôbec nerozumiem, pretože okresné a&nbsp;krajské prokuratúry majú deadline tri mesiace na rozhodnutie a&nbsp;kontroluje sa to. Kto kontroluje ÚŠP, ak nerozhodne rok a&nbsp;následne na druhý deň po zamietnutí sťažnosti podá obžalobu? Myslím si, že toto nie je v&nbsp;poriadku. Ďalšou zmenou je zvýšenie transparentnosti vzťahu so spolupracujúcimi osobami. Kritici hovoria, že novela Trestného poriadku spolupráce absolútne znefunkční. Pritom sa iba formalizuje zoznam benefitov, ktoré sú týmto osobám poskytnuté orgánmi činnými v&nbsp;trestnom konaní výmenou za spoluprácu na odhaľovaní trestnej činnosti. Vy budete možno už za krátky čas v&nbsp;rámci rozhodovacej činnosti kontrolovať, či sú benefity zákonné a&nbsp;či sú ich zoznamy kompletné. Dôjde k&nbsp;znefunkčneniu spoluprác? Ide o&nbsp;to, čo tí kritici myslia, že má byť funkčné. Ak funkčnosť znamená, že sa dopracujeme k&nbsp;tomu, čo chceme, aby nám tá spolupracujúca osoba, kajúcnik, povedala a&nbsp;sľubujeme jej za to hory-doly, nikoho to však nemá zaujímať, tak áno, v&nbsp;tomto pohľade to novela znefunkční. Účelom spolupracujúcej osoby nie je to, aby nám nahádzala veci ako si rozmyslím. Ak sú však veci vylúčené na rôzne samostatné konania, tak my nevieme spárovať, prečo vypovedá tak, ako vypovedá, či je to len jeho osobná pohnútka, aby zmenšil svoju účasť a&nbsp;podobne. Takže áno, takéto kupčenie sa znefunkční. Myslím si však, že je veľmi dôležité, aby spolupracujúci obvinení boli pod kontrolou rovnako ako benefity, ktoré sú im ponúkané.

Novým benefitom nad rámec judikatúry, ktorý bude treba podľa novely zahrnúť do zoznamu, je takzvané opomenutie, teda niečo, čo prokurátor alebo policajt neurobí alebo si nevšíma. Tu je naozaj reálna obava, že ako sa dá opomenutie zachytiť, pretože z&nbsp;logiky opomenutia o&nbsp;ňom neexistuje zmienka a&nbsp;nikto nebude mať záujem ju zachytiť. Áno, tam môže byť problém, ale myslím si, že veľa veci vyrieši prax. Zas my nemáme spolupracujúcich osôb desať v&nbsp;každej veci, ich využívanie je skôr výnimočné. Viac-menej sa nám nakopili vo veciach, ktoré dozoruje ÚŠP. Uvidíme, čo prax prinesie a&nbsp;myslím si, že sa to precizuje tak, aby to fungovalo. &nbsp; Vláda argumentuje v&nbsp;prospech novely aj tým, že podľa nej napĺňa princípy restoratívnej justície. V&nbsp;skutočnosti však už teraz väčšina trestných súdov odkazuje obete s&nbsp;nárokom na odškodnenie od páchateľov na civilný súd a&nbsp;novela s&nbsp;tým nič nerobí. Posledný pozmeňujúci návrh to trochu mení (pri menej závažných trestných činoch, tzv. prečinoch, bude možné upustiť od potrestania iba v&nbsp;prípade, že páchateľ nahradí škodu, resp. uzatvorí s&nbsp;poškodeným dohodu o&nbsp;jej vyrovnaní, pozn.). Potom aká restorácia?&nbsp; Postavenie poškodených u&nbsp;nás je historicky čudné. Poškodení v&nbsp;tomto teraz prakticky nemajú žiadne oprávnenia. Môžu si uplatniť nárok na náhradu škody, môžu vypovedať, chodiť na pojednávanie a&nbsp;môžu sa odvolať proti výroku o&nbsp;nahradení škody. Je to úplná hmla, nie sú to žiadne reálne oprávnenia. Áno, musím kriticky povedať do radcov sudcov, že si zľahčujú tú adhéznu časť trestného konania (tzv. adhézna časť sa týka práve určenia a&nbsp;priznania odškodnenia, pozn. autora). Nepochopiteľne často sa stáva, že nejaká škoda síce je v&nbsp;trestnom konaní ustálená, pretože práve jej spôsobenie definuje kvalifikáciu skutku, ale na konci rozsudku sa dočítame, že poškodený sa má s&nbsp;touto škodou obrátiť na civilný súd. Je to nezmysel. Máme na to rozhodnutia, ale neviem, prečo sa to deje. Rovnaký problém je aj pri uplatňovaní nemajetkovej ujmy. Nerozumiem tomu, pretože tie civilné súdy, ktoré potom rozhodujú, nemajú čo iné dokazovať ako to, čo dokazoval v&nbsp;rámci adhézneho konania trestný súd. Nevypovedá to potom o&nbsp;tom, že komunikácia dôvodov noviel navonok je neúprimná? Neviem, či je neúprimná. Myslím si, že restorácia v&nbsp;nich mala byť lepšie zachytená. Zachytila som debaty, že to sa bude riešiť neskôr. Áno, potom je otázka, že sa to teraz nemalo nahryznúť a&nbsp;malo sa sústrediť na tie tresty a&nbsp;restoratívnu justíciu urobiť poriadne v&nbsp;nejakej inej novele. Pretože alternatívne tresty, to nie je restorácia. Restorácia je o&nbsp;tom, že kladieme dôraz na to, aby sa primárne pracovalo s&nbsp;páchateľom a poškodeným, aby bol uspokojený finančne, materiálne alebo morálne, napríklad ospravedlnením. V&nbsp;západných demokratických systémoch to funguje aj tak, že poškodení chodia za páchateľmi do väzenia a&nbsp;rozprávajú sa. Predkladateľ noviel niečo nahryzol, ale je tam ešte čo robiť. Je tam trochu z&nbsp;restoratívnej justície, je tam trochu zo zmierňovanie trestov za drogy. Popri tom však však výrazne znižujú trestné sadzby, menia premlčacie lehoty a&nbsp;zvyšuje transparentnosť a&nbsp;kontrolovateľnosť prípravného konania vrátane vzťahov so spolupracujúcimi osobami. Nie je to signál, že v&nbsp;skutočnosti išlo o&nbsp;politickú objednávku ľudí, ktorí sú trestne stíhaní? Neviem, kto sa rozhodol a prečo sa rozhodol takto. Ale z&nbsp;toho, čo a&nbsp;ako komunikuje minister spravodlivosti, tak si myslím, oni idú cez tú prizmu toho, na čo systematicky poukazujú už tri roky – rozhodnutia Ústavného súdu o&nbsp;porušovaní ľudských práv. Uchopili to v&nbsp;nejakom objeme. Ako sa k&nbsp;tomu dostali tí poškodení a&nbsp;tie ostatné veci, to neviem. Svedčí tá nekompletnosť o&nbsp;neúprimnosti zámerov? Lebo niekto môže namietať, že ak by bol záujem riešiť postavenie poškodených úprimný, bol by riešený komplexne. Ako som povedala, neviem, či je to neúprimnosť alebo iba šité horúcou ihlou alebo z&nbsp;každého niečo. Ale aby sa to nevytratilo, faktom je, že sú tam veci v&nbsp;prospech poškodených, zlepšujú sa podmienky na ukladanie alternatívnych trestov a&nbsp;tak ďalej. Poďme k druhej, hoci nepriamo súvisiacej téme. Pred rozhovorom som vás požiadal, že sa chcem rozprávať aj o&nbsp;konkrétnom trestnom prípade, ktorý ste riešili ako členka odvolacieho trojčlenného senátu na Krajskom súde v&nbsp;Bratislave.

Na Špecializovanom trestnom súde je súdený Patrik Vidašič. Je obžalovaný pre podozrenie z&nbsp;podpory údajnej zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov. Nahrávky z&nbsp;odpočúvania vyšetrovateľov NAKA vypovedajú o&nbsp;tom, že pán Vidašič bol 16 dní protiprávne vo väzbe, aby mala NAKA čas vytvoriť nové obvinenie, pre ktorého ho pred väznicou opätovne zadržia a&nbsp;otočia naspäť. Tak sa aj stalo. Policajti podľa nahrávok hovorili, že sú na tom dohodnutí so sudcami Špecializovaného trestného súdu a&nbsp;prokurátormi ÚŠP. V&nbsp;minulosti bol pán Vidašič súdený pre podozrenie z&nbsp;účasti na dvoch mafiánskych vraždách zo začiatku nultých rokov 21. storočia. Bol právoplatne oslobodený. Najprv Okresným súdom Bratislava I&nbsp;a&nbsp;následne v&nbsp;roku 2016 Krajským súdom v&nbsp;Bratislave, kde ste boli v&nbsp;senáte aj vy. Prečítal som si oba rozsudky a&nbsp;poviem ako je, brutálne ma zaujal prístup senátu, ktorého ste boli členkou (anonymizovaná verzia je <a rel="noopener" href="https://www.documentcloud.org/documents/24440719-rozsudok-ksba-2to1082015-1122016">dostupná na tomto odkaze</a>). Prípad bol postavený na výpovedi spolupracujúcej osoby, kajúcnika. Dôvod, prečo som použil emotívnejšie slovo brutálne, je, že z&nbsp;perspektívy súčasnej doby ma zaujal váš veľmi analytický a&nbsp;racionálny prístup k&nbsp;hodnoteniu dôkaznej situácie, v&nbsp;ktorom nebolo badať žiaden typ predsudku. Napríklad už len štruktúrou myslenia. Vytvorili ste dve skupiny svedkov, tí, ktorí potvrdzujú výpoveď spolupracujúcej osoby a&nbsp;tí, ktorí nie a&nbsp;až následne ste ich hodnotili. Potom ste do toho vtiahli objektívne dôkazy. Prokurátorovi ste podľa mňa správne pripomenuli, že to, že kajúcnik má uložené v&nbsp;telefóne číslo na pána obžalovaného nedokazuje, že spolu páchali trestnú činnosť, pretože to nedokazuje vôbec nič. Čo sa stalo vo verejnom priestore, možno aj na súdoch, ale najmä vo verejnom priestore, že takýto prístup k&nbsp;hodnoteniu výpovedí spolupracujúcich osôb sa vytráca? A&nbsp;evidujete aj vy, že by nejaká zmena vôbec stala? Neviem. V&nbsp;roku 2016, z&nbsp;ktorého je to rozhodnutie, sa ešte kajúcnici nenazývali kajúcnikmi, ale korunní svedkovia. Sú to teda osoby, ktoré boli účastné na skutku a bolo treba zisťovať, či a&nbsp;prečo majú dôvod hovoriť pravdu alebo nepravdu. Roky potom som nevnímala, že by sme tu mali nejaký extrémny počet korunných svedkov alebo spolupracujúcich osôb. Objavili sa zase v&nbsp;ostatných troch rokoch vo väčšej miere. Naozaj neviem, čo sa udialo, pretože základná povinnosť prvostupňového aj druhostupňového súdu je, aby analyzoval, roztriedil to do skupín dôkazov, potom spároval, čo v&nbsp;nich sedí, čo nie. Neviem, prečo sa teraz zrazu udialo, že, obrazne, čo povie spolupracujúca osoba, tak to je sväté, lebo veď prečo by si vymýšľala... V&nbsp;prípade tohto korunného svedka z&nbsp;prípadu pána Vidašiča sme my konkrétne rozoberali koho poznal, koho nepoznal, aké tam boli vzťahy – zároveň tam nesedeli výpovede ostatných svedkov a&nbsp;plus ďalšie dôkazy. Komparáciou a&nbsp;analýzou sa musí prísť k&nbsp;tomu, či hovorí alebo nehovorí pravdu. Ja si neviem predstaviť, že ak obhajoba alebo prokurátor navrhujú dôkazy, ktoré svedčia v&nbsp;prospech alebo neprospech toho, čo hovorí spolupracujúca osoba, že ako sudkyňa by som ich ignorovala. Vždy je veľa otáznikov, čo ten človek hovorí a&nbsp;prečo to hovorí. Je treba prísť na to, čo tým získa. Nielen to, čo mu je sľúbené, ale aj do budúcna. Neviem prečo sa to teraz akoby hádže do koša, ale podľa mňa je to veľmi dôležité, aby sa to takto vyhodnocovalo.

Ako vlastne premýšľate o&nbsp;vyhodnocovaní takýchto dôkazov? Napríklad to uloženie telefónneho čísla obžalovaného v&nbsp;mobile spolupracujúcej osoby. Ono sa totiž podobné dôkazy objavujú aj v sledovaných korupčných kauzách, že spolupracujúca osoba má k&nbsp;tomu niečo uložené, niekde bola, tak prečo mu neveriť, že ak bola na stretnutí na tomto mieste, že tam riešila práve úplatok s&nbsp;podozrivou osobou, proti ktorej vypovedá. Veď to ide dokopy, tak kde je problém? Ide to dokopy iba v tom, že máte niekoho čísla. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň a&nbsp;mali sme o&nbsp;tom v&nbsp;senáte debatu. Prechádzali sme si tie veci a&nbsp;pamätám si to presne, pretože som sama vtedy išla do mobilu a&nbsp;náhodne si prezerala čísla, ktoré mám uložené – zistila som, že zo 150 ľudí asi pätnásť netuším, kto sú. Niekedy som si ich určite uložila, ale už som si nespomenula, že prečo a&nbsp;v&nbsp;akom kontexte. Takže môže to indikovať, že sa obžalovaný a&nbsp;svedok poznali, môže to indikovať, že v&nbsp;nejakom čase komunikovali (obžalovaný to ani nepopieral, pretože svedok bol jeho inštruktorom potápania, pozn. autora), ale bez dôkazu, čo sa naozaj dialo, je takéto indikovanie hrozne málo na odsúdenie. Sú situácie, keď to stačí na to, aby prokurátor podal obžalobu, pretože ak má dôkazy 50:50, tak tam nie je od toho, aby rozhodol. Zastupuje štát a&nbsp;má povedať, že sudca rozhodni (aj v&nbsp;rozsudku krajský súd konštatoval, že dôkazná situácia stačila na podanie obžaloby, nie však na odsúdenie, pozn. autora). Ale nám sudcom to už nemôže stačiť, lebo jedno číslo v&nbsp;telefóne neznamená, že spolu hovorili o&nbsp;veciach, o&nbsp;ktorých spolupracujúca osoba vypovedá. Nestačí to. V&nbsp;rozsudku ma tiež zaujalo vaše hodnotenie svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov obžalovaných. Vypovedali v&nbsp;ich prospech a&nbsp;vy ste im verili. Aj ja verím v&nbsp;dobromyseľnosť, kým sa nepreukáže opak, ale zdá sa mi, akoby to dnes bolo naopak, že ak by teraz prišla na súd napríklad manželka obžalovaného a&nbsp;vypovedala v&nbsp;jeho prospech, tak to súd aj verejnosť zhodia, že je to nevierohodné. Pretože je to ľahké. Je ľahké povedať neverím. Pri úplne každom svedkovi sa jeho dôveryhodnosť odvíja aj od ďalších iných dôkazov. Ale ja predsa ako sudca nemôžem povedať, že príbuzný príde vypovedať preto, aby klamal. To len tak nejde. Prečo by to nešlo? Pretože by som musela vychádzať z&nbsp;premisy, že každý kto príde na súd klame a&nbsp;ja sa takto nemôžem pozerať na svedkov. Áno, obžalovaný môže klamať, môže hovoriť, čo chce. Svedok je však poučený, že ak bude klamať, hrozí mu trestné stíhanie. Je poučený, že musí hovoriť pravdu, nič iné, len pravdu. Je tam prísaha. Samozrejme, sú situácie, v&nbsp;ktorých príbuzní klamú, ale predsa nemôžem takto automaticky pristupovať k&nbsp;svedeckým výpovediam. Ani príbuzných a&nbsp;to navyše v&nbsp;situácii, keď ich svedectvá potvrdzujú iné dôkazy. Ďalší zaujímavý bod rozsudku je časť, kde hodnotíte pohnútky spolupracujúcej osoby poskytnúť usvedčujúce svedectvá. Vysvetľujete, že kým bol svedok spolu s&nbsp;obžalovanými, tak mu všetko vyhovovalo a&nbsp;všetko interpretoval nekriminálnym spôsobom. V&nbsp;momente, keď na neho prišli, tak otočil a&nbsp;začal sa vykresľovať ako obeť a&nbsp;za všetko vinil ostatných – tak to doslova píšete v&nbsp;rozsudku. Toto je však prístup asi väčšiny spolupracujúcich osôb. No veď práve. Kým všetko funguje a&nbsp;majú z&nbsp;toho benefity prinajmenšom v&nbsp;tom, že sú pod ochranou celej skupiny, tak je všetko v&nbsp;poriadku. Keď je niekto z&nbsp;ich pohľadu vo funkčnom systéme, tak predsa nemá dôvod, aby išiel niekoho natierať. Ale keď niečo prestane fungovať, tak chcú viac a&nbsp;nedostávajú. Zrazu potom zistia, že nie je krytie zvonku. Alebo zistia, že ich niekto hodil cez palubu, zistia, že by si to mali celé odniesť, tak to je presne ten moment, keď začnú kajúcnici hovoriť. Ak však začnú vykresľovať seba ako obeť, že oni za nič nemôžu, že vlastne to robili akoby z&nbsp;donútenia, ale dôkazy k&nbsp;tomu nie sú, tak to je ten moment, kedy treba spozornieť, že prečo by klamal... No klamal by presne preto, aby z&nbsp;toho on vyšiel lepšie ako ostatní. Rozumiem a&nbsp;práve preto sa na to pýtam, pretože mi to príde ako najchúlostivejší bod rozsudku. Vy vlastne opisujete klasický spôsob nadviazania spolupráce medzi políciou a&nbsp;niekým z&nbsp;kriminálneho prostredie. Niekto je ohrdnutý, tak začne natierať... Nespochybňujeme tak vlastne všetkých spolupracujúcich svedkov?&nbsp; Nie. Je to síce zvláštny výraz, ale ak máte pravdovravného kajúcnika, tak predsa existujú dôkazy, ktoré povedia, že áno, trochu si prihrial polievočku, ale to, čo hovorí, je v&nbsp;zásade pravda, pretože tu máme taký dôkaz, onaký dôkaz, pretože je tu aj svedok, ktorý do toho nebol zaangažovaný. Ja nehovorím, že majú byť svätí, z&nbsp;podstaty veci to nie je možné. Všetci sa trochu prikrášľujú, ale ak zásadným spôsobom hádžu vinu na všetkých ostatných a&nbsp;oni sami sa stavajú do pozície obetí, tak to sú práve tie momenty, kedy treba spozornieť.

V&nbsp;prípade <a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/prichadza-zo-strasburgu-schladenie-horlivych-trestnych-stihani/">Erik Adamčo proti Slovenskej republike</a> sa Európsky súd pre ľudské práva uberá smerom, že dôveryhodnosť spolupracujúcej osoby nezvyšuje to, že existujú objektívne dôkazy o&nbsp;nesporných skutočnostiach, o&nbsp;ktorých tá osoba tiež vypovedá – v&nbsp;danom prípade išlo o&nbsp;súdnolekársky posudok, že máme mŕtvolu. To bolo totiž nesporné, čo ani obžalovaný nespochybňoval. Aj v&nbsp;exponovaných ekonomických kauzách to dnes veľakrát vyzerá tak, že sa vezme spolupracujúca osoba, kajúcnik, zoberú sa zmluvy, zápisnice z&nbsp;výberových konaní, výpisy o&nbsp;výplate dividend a&nbsp;povie sa, že veď tá osoba o&nbsp;tom vypovedá, potvrdzujú to aj objektívne dôkazy, tak predsa vypovedá o&nbsp;všetkom pravdu. Ako dôkazy o&nbsp;nesporných skutočnostiach zvyšujú vierohodnosť spolupracujúcej osoby? Nijako, naozaj nijako, pretože on môže využiť situáciu, ktorá sa naozaj udiala a&nbsp;interpretovať ju vo svoj prospech tak, že do nej vsunie svoj vlastný príbeh. Veď to stretnutie bolo, existujú k&nbsp;tomu dôkazy, tak prečo by som si vymýšľal o&nbsp;iných veciach? Môže to byť šikovnosť samotného kajúcnika, ale tiež orgánov činných v&nbsp;trestnom konaní, že, obrazne, vedia do jeho príbehu niečo dodať. Vo všeobecnosti sa však nedá pristupovať k&nbsp;hodnoteniu vierohodnosti tak, že ak spolupracujúca osoba vypovedá o&nbsp;nesporných skutočnostiach, o&nbsp;niečom čo je evidentné, ale pridáva k&nbsp;tomu niečo, čo je sporné, tak jej veríme, pretože k&nbsp;tým nesporným skutočnostiam existujú dôkazy. Povedzme si to na konkrétnom príklade, že ako s&nbsp;tým má sudca pracovať. Predstavme si, že ja by som začal svedčiť, že som vás tu teraz uplácal, hoci by to nebola pravda. V&nbsp;štúdiu sú s&nbsp;nami dvaja kameramani, tí by povedali, že sme sa tu stretli, ale nevideli, čo sa deje pod stolom. Prokurátor by vzal dáta dole z&nbsp;recepcie a&nbsp;povedal, že sú tam načítané naše občianske, na parkovisku sú naše autá, toto všetko sa teda stalo, tak predsa&nbsp;prečo by som si vymýšľal zrovna to, že som vás uplácal... Toto je presná tá situácia ako s&nbsp;tými uloženými telefónnymi číslami. To, že sa niekedy s&nbsp;niekým stretnete, neznamená, že ste ho uplácali. To, že nastala jedna skutočnosť, napríklad stretnutie, neznamená, že nestala druhá skutočnosť. A&nbsp;argument, že ak by som bol spolupracujúca osoba, tak nemám dôvod klamať, pretože tým diskreditujem sám seba a&nbsp;predsa aj mňa za tú korupciu budú stíhať? Každý má vždy dôvod klamať. Všetci klameme. Vy vidíte zmenu diskusie o&nbsp;kajúcnikoch v&nbsp;kontexte tém, ktoré tu otvárame? Vidíte medzi kolegami alebo vo verejnom diškurze, že by sa k&nbsp;nim pristupovalo naozaj s&nbsp;prezumpciou nedôvery a&nbsp;kritickým nadhľadom? Neviem, či vám viem takto všeobecne odpovedať. Pretože u&nbsp;nás na chodbe v&nbsp;Justičnom paláci sa o&nbsp;tom presne takto rozprávame. Rozprávame sa o&nbsp;tom takto na trestnom kolégiu krajského súdu, rozprávame sa takto so sudcami mestského súdu. Ale neviem, či je takto nastavená debata aj vo verejnom priestore. V&nbsp;Spojených štátoch amerických porotcovia dostávajú pokyny, ktoré zahrňujú aj to, akým spôsobom pristupovať k&nbsp;svedectvám spolupracujúcich osôb. Majú na Slovensku sudcovia akékoľvek pokyny, ale v&nbsp;tom pozitívnom zmysle, ako k&nbsp;nim pristupovať? Napríklad od Justičnej akadémie. Pretože nakoniec je to v&nbsp;istom zmysle interdisciplinárna téma, ktorá v&nbsp;sebe zahŕňa právo, psychológiu, behaviorálne znalosti a&nbsp;podobne. Nemyslím si, že je takéto nejaké interdisciplinárne trojdňové školenie pre sudcov, budúcich sudcov a&nbsp;vyšších súdnych úradníkov, ktoré by spájalo tento psychologický a&nbsp;trestnoprávny aspekt. Ale áno, aj pre toto je dôležitá zásada ústnosti trestného procesu, preto má ten človek prísť na súd, aby ho sudca vnímal, vnímal, ako sa správa, či uhne očami, kam sa pozerá, to už sudca po nejakých rokoch skúseností vie interpretovať. Aj túto neverbálnu reč rozoberáme v&nbsp;senátoch.

Sudcami Najvyššieho súdu a&nbsp;Najvyššieho správneho súdu bol zvolený nový člen Súdnej rady. Natíska sa preto otázka, či budete s&nbsp;kolegami iniciovať odvolanie predsedu Súdnej rady Jána Mazáka. Predchádzajúci návrh na odvolanie ustál o&nbsp;jediný hlas. Neviem, stretneme sa, porozprávame sa. Ja si však z&nbsp;takého trestnoprávneho pohľadu myslím, že ak by sme ho znovu odvolávali, tak by to nemalo byť za ten slovník, konania a&nbsp;opomenutia, ktoré sa udiali predtým decembrovým hlasovaním. Pán Mazák však intenzívne pracuje na tom, aby existovali aj nové dôvody na jeho odvolanie, práve pred pár dňami som <a rel="noopener" href="https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1360-pikantnosti-a-fakty-k-menejcennosti-sudnej-rady-reakcia-na-clanok-jana-mazaka-v-denniku-n">písala reakciu</a> k&nbsp;jeho novým vyjadreniam. Posledná otázka, hoci si uvedomujem, že s&nbsp;pánom predsedom Súdnej rady máte skôr antagonistický vzťah, čiže aj tá odpoveď môže byť tým ovplyvnená. Ako vnímate to, že všetci vládou odvolaní členovia Súdnej rady podali ústavné sťažnosti a&nbsp;dvoch z&nbsp;nich zastupuje rovnaký právny zástupca, ktorý zastupoval bývalého prezidentka Andreja Kisku v&nbsp;pozemkovom spore, kde vystupoval ako jeho zástupca aj pán Mazák? Zároveň tie sťažnosti odvolaných členov na začiatku pán Mazák aj komunikoval. Ani som nezachytila, že kto ich zastupuje. Viem iba to, že podali ústavnú sťažnosť, na čo majú právo. Pozerám sa na to s&nbsp;prekvapením. V&nbsp;médiách som zachytila, že dvaja z&nbsp;nich argumentujú, že keď prišli do Súdnej rady, tak v&nbsp;Ústave nebolo napísané, že člen rady môže byť kedykoľvek odvolaný. Ak im prekáža toto, tak potom neviem, prečo im neprekážali okolnosti, za ktorých do Súdnej rady v&nbsp;roku 2020 prišli. Predchádzajúci členovia Súdnej rady sa vzdali po telefonáte od vtedajšej ministerky spravodlivosti Mária Kolíkovej, ale vtedy sme v&nbsp;zákone mali napísané, že ak sa člen rady vzdá funkcie, tak vo funkcii pokračuje ešte dva mesiace. Ale na návrh Márie Kolíkovej v&nbsp;skrátenom legislatívnom konaní toto ustanovenie parlament zmenil tak, že člen Súdnej rady prestáva byť členom na druhý deň po vzdaní sa. Tak sa tam mohli dostať tí dvaja členovia, ktorých vláda teraz odvolala. Vtedy im to nevadilo, ale teraz, keď sa niečo podobné týka ich, tak im to vadí. Prepis videopodcastu bol krátený a niektoré hovorové formulácie boli vynechané, zmenené a/alebo doplnené tak, aby bolo možné rozhovor plynulo a zmysluplne čítať. Nemalo to vplyv na zmysel otázok a odpovedí. Marcela Kosová prepis rozhovoru autorizovala.

Sudkyňa Kosová: Každý má dôvod klamať, benefity kajúcnikom treba dostať pod kontrolu

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Sudkyňa Kosová: Každý má dôvod klamať, benefity kajúcnikom treba dostať pod kontrolu

Súvisiace články

Dva týždne zdržiavali prepustenie, aby sa obvinený z väzby nakoniec nedostal

Nižšie tresty sú pre spoločnosť výhodnejšie, ale presvedčiť o tom verejnosť je ťažké

Prekvapivé zistenia. Kajúcnikov vypočúvali pod lesom

Lovenie dôkazov, zdĺhavé rozhodovanie. Pri rušení ÚŠP sa spomínajú desiatky porušení práv

Ako novela trestných predpisov ovplyvní fajčenie trávy? (rozhovor)

Zakročiť proti obštrukcii je v poriadku, ale diskusia nesmie byť prikrátka

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás