<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Osem percentné preferencie v prieskumoch nie niečím, pre čo by nemohol spávať. Šéf poslaneckého klubu Obyčajných ľudí našiel v polčase vládnutia v koaličnej politike aj nezdary a ako vyštudovaný učiteľ by dal sebe a kolegom nateraz trojku. Na čo sa idú matovičovci sústrediť? Kde viazne zákon o hmotnej zodpovednosti, ktorým chcú splniť sľub spred Počiatkovej vily v Cannes? Dva roky vlády zmeny bilancoval MICHAL ŠIPOŠ v rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELA.

Podľa vašich rozhovorov sa mi zdá, že nevidíte svet čierno-biely, ale liberálne-konzervatívny, teda tieto dva prúdy staviate silne do opozície. Je to tak?

(úsmev) Hodnotovo som umiernený konzervatívec, ale ekonomicky zas liberálnejšie ladený človek.

Vyrastal som v kresťanskej rodine. Rodičia ma odmalička viedli k viere. Som rímokatolík, takže také veci ako prvé sväté prijímanie, birmovka, pravidelné navštevovanie bohoslužieb je mi prirodzené. Bratranec je kňaz, takže prostredie, kde je na prvom mieste Boh a veci s ním spojené, je mi blízke.

Váš klub OĽANO je známy kresťanmi, napokon aj Igor Matovič sa Bohu klania. Modlili ste sa už spolu napríklad pred začiatkom schôdze alebo na poslaneckom klube, dokopy tých 50 členov, ktorých máte?

Pred klubom sa nemodlíme. Máme zhruba 15 liberálov, 15 konzervatívcov a medzi nimi sú skôr takí stredovo zmýšľajúci ľudia. Je možné, že sa niekto v duchu pomodlí. Viem, že naši konzervatívci majú pravidelne, keď zasadá národná rada, modlitebné raňajky.

Prípad ako na žilinskej župe, keď tam začínala Erika Jurinová, že by prišiel exorcista pokropiť tieto priestory, to sa nestalo?

Je možné, že kňazi, ktorí nás navštívili, sa tu aj pomodlili. Myslím, že si oni vtedy na župe zavolali kňaza, ktorý im len posvätil kanceláriu. Bol to kňaz, ktorý sa zaoberal zhodou okolností aj exorcizmom a médiá to nafúkli. Je jedno, v čo človek verí, dôležité je, čo po ňom zostáva, či dobré alebo zhnité ovocie.

Asi pred dvoma rokmi, v čase, kedy sa vydávala aj Janka Cigániková a váš kolega Kristián Čekovský ste sa ženili aj vy. Keď ste hodnotový konzervatívec, opýtam sa. Už ste založili tradičnú rodinu?

Áno, sme k tomu blízko. S manželkou Marianou čakáme bábätko. Ešte o tom nevie veľa ľudí.

Počul som, že v Hlase berú do strany len pekných mladých sympatických. Ak je niekto starší a dobre nevyzerá, má smolu.

Ste z východu, žijete dlho v Bratislave. Čo vám ako politikovi priniesla táto dvojitá perspektíva?

Je vždy dobre, ak má človek pohľad na krajinu z viacerých miest, nielen z mesta, kde vyrastal. Ak ste žili inde, aj v zahraničí povedzme, napríklad počas štúdia, v mladosti, môžete porovnávať. Mne dala bratislavská skúsenosť veľa. Úplne inak vníma veci človek, ktorý žije na východe, možno v skromnejších pomeroch a iný pohľad má ten, kto pochádza zo západného Slovenska, kde ekonomika prosperuje, kde je viac práce a príležitostí. Mimochodom, ľudia si prácu na východe vážia myslím viac a dokážu žiť z nižších výplat. Do Starej Ľubovne cestujem pravidelne za rodinou a priateľmi, taktiež som tam dvanásty rok mestským poslancom.

Moja otázka smerovala skôr k tomu, čo vám to dalo ako politikovi. Čo ste pre regióny urobili ako poslanec, okrem toho, že ste pre vaše mesto neoblomne obhajovali existenciu súdu, bojovali, aby sa nezrušil.

Problematiku menej rozvinutých regiónov riešime dlhšie. Spolu s ministerstvom investícií a regionálneho rozvoja sme pripravili zákon. Menili sme legislatívu, aby aj okresy s menšími pracovnými príležitosťami a menej rozvinutou ekonomikou mali možnosť získavať pomoc od štátu a využívať efektívnejšie eurofondy. Rozvíjať treba všetko – cesty, infraštruktúru, pracovné príležitosti. Taktiež pripravujeme pomoc pre ľudí v skupine - povedal by som - pracujúcej chudoby. Nižšia stredná vrstva, ktorá pracuje celý život od výplaty k výplate. Chceme, aby aj oni mali plnohodnotný život, tak ako ľudia na západnom Slovensku. Podarilo sa nám presadiť napríklad tehotenský príspevok pre mamičky, ktoré čakajú bábätko, alebo zrušiť doplatky za lieky pre ŤZP, dôchodcov a deti do 6 rokov.

Stará Ľubovňa je síce v prešovskom kraji, ale bližšie k poľským ako k ukrajinským hraniciam. Dotkla sa utečenecká vlna aj vášho mesta? Nekolabuje ako Košice?

(smiech) Poznám veľa starostov a primátorov, ktorí viac pracujú ako rozprávajú a nechcel by som sa zapájať do predvolebnej kampane niektorých primátorov, ktorí sa sťažujú a potrebujú sa mediálne ukazovať.

Častokrát vystupujete ako obhajca Igora Matoviča. Neotravuje vás to?

Igora Matoviča poznám trochu z inej stránky ako väčšina ľudí na Slovensku, možno inak ako novinári aj ako politickí súperi. Poznám ho veľmi dobre, takže viem, o čo mu ide, aká je jeho DNA. To bolo aj mojim kompasom, keď som sa rozhodoval, či ísť do politiky a pomáhať hnutiu OĽaNO. Stačilo mi to, čo som s ním zažil a počas tých desiatich rokov, čo ho poznám, sa mi dennodenne potvrdzuje, že jediné, o čo mu ide, je pomoc ľuďom na Slovensku a pomoc našej krajine. Niekedy vystupuje tvrdo a ostro, ale podstatné je, čo je v jeho srdci.

To je milé, ale znamená to, že vás teda neotravuje stále vysvetľovať, ako čo myslel. Viete, slovami „ja by som to takto nepovedal“ alebo niekedy vysvetľujete slová a kroky až tak, ako keby ste boli jeho psychológom: „povedal toto, ale myslel toto“…

(smiech) Ak sa ma niekto opýta, čo si o jeho konaní alebo výrokoch myslím, tak poviem, ako to vnímam, podľa toho, čo o Igorovi Matovičovi viem. Nemám však pocit, že by som bol nejako bombardovaný otázkami o ňom. Ak nájdem veci, o ktorých si myslím, že boli prekrútené, uvádzam ich na pravú mieru a ak sú také, do ktorých by som ja nešiel, tiež to poviem narovinu.

V čase, kedy som sa stal mestským poslancom v Starej Ľubovni, riešili sme problém s hazardom a s herňami, ktoré nám v meste vyrástli ako huby po daždi. Chodievali tam najchudobnejšie skupiny ľudí. Obrázky, ktoré sme videli, boli žalostné: ženy s deťmi čakali otcov pred herňami, snažili sa ich odtiahnuť z herne, ale ich závislosť na hazarde bola silnejšia. Zoznámil som sa s kňazom Martinom Majdom z obce Lomnička. Tiež videl, ako veľmi herne rodinám škodia. Potrebovali sme, aby sa zmenami v legislatíve začali zaoberať poslanci parlamentu. Bolo to ešte za Radičovej vlády, poslanci Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a Radoslav Prochádzka sa rozhodli prijať novelu zákona, aby si obce a mestá mohli rozhodnúť, či na svojom území herne chcú alebo nie. Dozvedel som sa, že zákon bude v parlamente na stole, ale poslanci z SaS to nechcú podporiť. Zobral som si z roboty voľno, prišiel som do Bratislavy, aby som poslancov presvedčil. Stál som pred budovou Národen rady a všetci poslanci okolo mňa prešli ako nič, ani si ma nevšimli, ako veľkí páni v sakách a kravate. No a potom vyšiel Igor Matovič, dal sa so mnou do reči. Asi hodinu sme sa zhovárali. Zákon potom v pléne veľmi silno podporil. Potom sme si z času na čas zavolali a keď zakladal OĽANO, zavolal ma, či by som nepomohol. Kývol som, že áno.

Keď žijete v 16-tisícovom meste a poznáte susedov, ľudí, ktorí sa hlásia k nejakým hodnotám, nie je ťažké zaradiť, kto je na akej strane barikády.

Igor Matovič povedal, že medzi koaličnými partnermi si najviac rozumie s Borisom Kollárom a Milanom Krajniakom. Vy ste v čase, kedy sa prijímali reformy a Sme rodina ich nepodporovala, videli Borisa Kollára ako rušiča koalície. Stále je takýmto zvláštnym elementom?

Je pravda, že radšej by som bol, keby sme všetci ťahali v reformnom ťažení spolu. Okrem korupčného boja boli predsa reformy tým, prečo nás ľudia volili. Počas pandémie sme sa stretli s tým, že SaS a Richard Sulík nám robili veľakrát protiprúd. Mrzelo ma to. Teraz pri reformách prišla zas Sme rodina a Boris Kollár, ktorí zhadzovali veľa vecí zo stola, či už reformu Národných parkov alebo reformu nemocníc

Myslím si, že to plynulo z nastavenia jeho voličov alebo z toho, že si Boris Kollár myslel, že to na nich môže zabrať, ak reformy neprejdú. Ľudia sa prirodzene zmien boja.

Myslím, že pri posudzovaní, či jeho strana zahlasuje za reformu alebo proti nej, sa príliš zameral na svojich voličov. Štátnik by sa mal pozerať na krajinu zhora, mal by ju chcieť posunúť ďalej a nemal by podľahnúť prvoplánovému názoru svojich voličov. Ale čo sa týka ľudskej stránky, podľa toho, ako Borisa Kollára poznám, keď s ním trávime čas na koaličných radách alebo počas rokovaní, myslím, že je to srdečný človek, ktorý chce pomôcť ľuďom. Tam si musí vybrať, či chce pomôcť len svojim voličom a brzdiť reformy alebo by sme mali pomôcť celému Slovensku a reformy presadiť. Ale nik nie je ideálny a svet nie je čierno-biely.

Ozaj, keď hovoríte o ľudskej stránke Borisa Kollára, zablahoželali ste si navzájom k očakávanému prírastku do rodiny?

A ako človek konzervatívnych hodnôt vnímate jeho rodinné zázemie ako?

Ja som nebol tak vychovaný, aby som viedol život, aký si vybral on. Príde mi to trochu zvláštne, ale ak to vyhovuje jemu a je spokojný, je to jeho vec.

Akú známku by ste dali vláde v polčase jej snáh? Samozrejme, Igor Matovič to zhodnotil tak, že ste vhupli do pandémie, inflácie a teraz aj vojny u susedov, ale napriek neideálnym podmienkam, ako ste obstáli?

Známkovanie mi nie je cudzie, som vyštudovaný učiteľ. Trojka, povedal by som. Zvládli sme to dobre.

Rozviňte to. Jeden úspech nad všetky a tiež neúspech, ktorý vás mrzí.

Zlyhávali sme v komunikácii, v nej by sme sa mali zlepšiť. Tiež nám nevyšla voľba generálneho prokurátora. Spočiatku sa javil ako výborný kandidát, teraz vidíme, že cestuje do Moskvy a kontroverzne využíva paragraf 363. Úspechom je jednoznačne to, že sa Slovensko čistí od korupcie, od temného obdobia. Rozviazali sme ruky polícii, súdom, tak ako sme ľuďom pred voľbami sľúbili. Zbúral sa systém, ktorí predošlé vlády vybudovali. Dnes už žiaden vplyvný človek, ktorý koná alebo konal nekalo, nemôže pokojne spávať. Úspechom je tiež prijatie reforiem zdravotníctva, reformy národných parkov a teraz ideme ďalej, súdna mapa a tiež reforma vysokého školstva.

Ako neúspech ste spomenuli komunikáciu. Nenašli ste nič vážnejšie, v čom by ste zlyhali, čo vás zabrzdilo, niečo spackané skutkami nie len slovami?

Osobne ma veľmi zamrzelo, že si štátny tajomník v rezorte pôdohospodárstva požiadal o dotáciu na malé farmy. Opozícia to zneužila, prepočítali to na jedno prasa a vyšlo z toho, že jedno bolo podporené 4500 eurami. Toto bola chyba. Už len to bolo zlyhaním, že štátnemu tajomníkovi vôbec napadne žiadať si o štátnu podporu pre malých farmárov. Personálne zlyhania sa však riešia, preto pán Kysel aj odišiel.

Koordinujete 50 ľudí, celý poslanecký klub Obyčajných ľudí v hlasovaniach, v práci. Ako šéf klubu ste nikdy za tie dva roky neurobili chybu? Odišli vám traja poslanci… mne napadá, či vás nemrzí napríklad strata Jána Mičovského.

S poslancami komunikujem na dennodennej báze. Nemyslím si, že som podcenil akúkoľvek situáciu pred odchodmi týchto troch poslancov. Dvaja odišli, Ján Mičovský a Ján Krošlák, Martina Čepčeka suspendoval klub. Mal som s nimi otvorený vzťah, niekoľko debát. Jasné, že ma prekvapilo rozhodnutie Jána Mičovského, veľmi intenzívne som to riešil, aj na úrovni premiéra. On mi následne povedal, že tiež spolu hovorili a vyjasnili si to. O tri týždne na to mi poslal mail, že vystupuje z klubu. Stále sme si však blízki a beriem ho, ako keby v klube stále bol.

Mnohí si pri hodnotení sľubov OľANO všímajú, že sme stále nevideli relevantný zákon o hmotnej zodpovednosti politikov. Stihnete to?

Robíme všetko preto, aby sme čo najviac zákonov, ktoré sme mali v pláne a v programovom vyhlásení vlády, prijali. Veľa z nich je v určitom štádiu rozpracovanosti alebo pred finále a mali by sme ich počas najbližšej schôdze začať preberať v parlamente. Konkrétne týmto zákonom sa u nás zaoberá Milan Vetrák a Jozef Pročko. Dúfam, že sa nám ho v druhom polčase vládnutia podarí presadiť.

Je prioritný? Alebo už nie tak, ako keď ste boli v Cannes lepiť plagáty na bránu vily Jána Počiatka?

Je prioritný, ale nedá sa všetko naraz presadiť a videli sme aj v kríze, že musíme prednostne riešiť zákony, ktoré prináša sám život.&nbsp;

Keď ste toľko málo negatív našli, idem zabŕdnuť do personálnej politiky. Ešte sa vám nepodarilo zvoliť novú detskú komisárku, rovnako sa odložila aj voľba ombudsmanky. Presluhuje aj šéfka Úradu na ochranu osobných údajov, kde je stále bývalá poslankyňa Smeru Anna Vitteková. Navyše vás čaká aj voľba šéfa RTVS a NKÚ. Čo je za touto personálnou púšťou. Nemáte ľudí?

To, čo opisujete, je zrejme opäť obraz toho, že nie sme koalícia, ktorá si rozdelí eurofondy, kšefty, fleky. Sme demokratické strany a tak proces výberu vhodných ľudí na dôležité posty trvá oveľa dlhšie ako v stranách, ktoré majú korisť rozdelenú ešte pred voľbami. Veľakrát sa stane, že nedôjde k zhode na mene. Prebieha súboj názorov, hodnôt. Na nejaký post chceme konzervatívnejšieho človeka a napríklad SaS-ka by tam zas rada videla liberálnejšieho.

Ale hlásia sa vám do služby, len si neviete vybrať?

Na niektoré pozície sa prihlási viac ľudí a na niektoré len veľmi málo. Preto to občas musíme oddialiť. Ale to nie je nič dramatické. Keď je veľmi potrebné, vieme sa dohodnúť.

Spýtam sa pelíškovsky: Kde udelali soudruzi z OĽANO chybu, že ste za dva roky stratili 15 percent voličov?

Výborná otázka, pretože je vlastne zlá. Výsledky volieb sú jedna vec, meranie preferencií v mesačných prieskumoch verejnej mienky druhá. OľANO malo v prieskumoch vždy nižšie preferencie ako osem percent. Ešte tri mesiace pred voľbami to vyzeralo tak, že ledva prejdeme cez päť. Každými voľbami má OĽANO viac percent a viac poslancov. Prieskumy samozrejme sledujeme, ale vždy sme v nich boli okolo šesť-sedem, dnes sme na osmičke a ja verím, že volebné výsledky budú vyššie.

Takže tých osem percent nie je niečo, kvôli čomu by ste nespávali. Ste spokojný.

Osem percent je v prieskumoch viac, ako sme mávali. Za mňa je to okej. Naši voliči sa k nám v prieskumoch hlásia možno menej, ale keď príde na lámanie chleba a vyhodnotia si našu dlhodobú prácu a prídu voľby, tak nám nakoniec dajú svoj hlas.

Bude to však ťažké vytiahnuť, keď máte v čele hnutia pána, ktorý trhá rekordy nepopularity…

Pozrite sa, v politike som sa naučil, že dnes je situácia takáto, zajtra môže byť úplne iná. Zažil som to niekoľkokrát. Mňa tieto nálady v spoločnosti, či v médiách, nejako nedráždia. Snažím sa robiť si svoju prácu každý deň tak, aby som sa večer mohol pozrieť do očí manželke a ráno v zrkadle zas sebe. Verím, že ak robí človek veci poctivo a s dobrým úmyslom, nakoniec sa to ukáže.

Chodíte niekedy do krčmy v Starej Ľubovni, keď ste ten konzervatívec? Čo tam počúvate na vášho lídra?

Veľa ľudí príde, povie ,vydržte, robíte to dobre, nevzdávajte sa. Nájdu sa aj takí, ktorí skritizujú Igora Matoviča alebo si chcú vysvetliť, prečo povedal toto či tamto. Nevidím na tom nič zlé. Samozrejme, že voličov Smeru, Hlasu, či Kotlebovcov-Uhríkovcov, vytáča Igor Matovič a nemajú ho radi.

Ako viete, či kritik nie je vašim sklamaným voličom? Ako viete, že volil opozíciu?

Myslíte si teda, že vaši voliči nie sú sklamaní?

Určite niektorí áno, netvrdím, že nie. Ale to je prirodzená vec. Ktovie, aká by bola situácia, keby nebola pandémia, následne inflácia a teraz vojna. Avšak stalo sa, Igor Matovič sa postavil k mnohým problémom čelom a aj presadil veľa nepopulárnych riešení, o ktorých sme si vo vnútri hnutia povedali, že nám body neprinesú, ale pomôžu ľuďom na Slovensku.

Čítala som v nejakom komentári, že vojna na Ukrajine odhalila rozdiel medzi Smerom a Hlasom. Súhlasíte?

Pre mňa je Hlas light verzia Smeru. Všetci odídenci v Hlase predsa videli, čo sa deje a spolupodieľali sa na tom, čo tu robil Smer. Dvadsať rokov boli pri Ficovi, keď otváral mafii dvere. Áno, snažia sa tvoriť imidž, že sú lepší, krajší. Podľa mňa je to len stratégia. Skúšali ísť s Ficom, hrali kartou dobrého, zlého policajta. Jeden sa usmial, chrumkavý dobrý Peter a zlý silný bububu Robo, ktorý vedel buchnúť päsťou po stole. Oligarchovia v pozadí si len vytvorili novú peknú stranu. Starý Smer ide po voličoch nacionálnych, hejslovákov. Hlas sa snaží osloviť nových voličov peknými ľuďmi. Počul som, že len pekných mladých sympatických berú do strany. Ak je niekto starší a dobre nevyzerá, má smolu.

Možno chcú zasiahnuť aj do vôd, v ktorých pláva volič Sme rodina. Hlas hrá na povrchnosť. Veľa ľudí nevidí politiku do špiku kosti. Majú svoj život, svoje, starosti, občas vidia nejakú správu, zahliadnu video. Všimnú si pozlátko, no zvnútra je prehnité. Preto si myslím, že to nie je úprimná strana a jej vnútro je defakto to, čo Smer. Robia kroky, ktoré im hovoria v prieskumoch ich voliči. Ak im povedali, že už by sa bolo treba dať zaočkovať, tak niektorí začali hovoriť treba sa očkovať. Ak im povedali, že vojaci NATO by tu už mohli byť, tak budú hlasovať aj za to. Smutné a povrchné.

Súhlasíte? Matovičova pravá ruka v parlamente zhodnotila polčas vládnutia ZNÁMKOU

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Súhlasíte? Matovičova pravá ruka v parlamente zhodnotila polčas vládnutia ZNÁMKOU

Súvisiace články

Politici ju v láske nemajú: Klobúk dole pred JEDINÝM zborom, ktorý ombudsmanka pochválila

Šimečkov vzostup má aj jednu obeť: Pikošky zo zákulisia "obchodu" v europarlamente

Ani vojna MEDOVÉ týždne nezastavila: Z ceny letenky, ktorú strelil minister Vlčan, odpadnete

Nielen interrupcie, ale aj rodenie je jej téma: Záborská prezradila traumu z VLASTNÉHO pôrodu

Asistenta mu robí frajer jeho dcéry: Jožo Pročko svoj výber obhajuje svojskou LOGIKOU

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás