Z bratislavskej krajskej poslankyne si v roku 2016 prerazila cestu do národnej rady a odvtedy jej strana SaS verí čoraz viac. Po minuloročných voľbách zverila Jane Cigánikovej vedenie jedného z najexponovanejších a aktuálne aj najmocnejších výborov parlamentu. Hovorí, že s ministrom Marekom Krajčím nemá priateľský vzťah a rezort zdravotníctva pravidelne kritizuje, či už za manažment pandémie, alebo za pokusy sprísňovania pravidiel pri interrupciách. Necítila sa JANKA BITTÓ CIGÁNIKOVÁ (37) ako príkladná alibistka, keď vysvetľovala, že s nevydarenou tlačovkou Lucie Ďuriš Nicholsonovej vlastne nič nemá? Pýtala sa VERONIKA COSCULLUELA.
Podľa vás máme najneúspešnejšieho ministra na svete, čo sa týka riešenia problémov s covidom. Čia je to chyba?
Opravím vás, to nie je podľa mňa, ale podľa celosvetových štatistík. V dôsledku covidu nám aktuálne zomiera najviac ľudí na svete, to je holý fakt. Z veľkej časti je to spoločná zodpovednosť vlády. Bolo by nefér povedať, že za to môže len Marek Krajčí. Všetci sme v tom spolu. To, čo dnes prežívame, je podľa mňa skôr dôsledok nekonania ako konania. Ak budeme ďalej celoplošne testovať, môžeme byť svedkami ešte horšej verzie krízy, lebo tu máme variant vírusu, ktorý sa rýchlo šíri, počas plošných testovaní pohyb ľudí nepovažujem za bezpečný a obávam sa dôsledkov.
Beriete vinu za celú koalíciu, ale otázka znela, kto môže za to, že máme na čele rezortu takého ministra.
Hovorím, že za manažment krízy môže vláda, ale, samozrejme, najväčšiu zodpovednosť z nej má premiér, ktorý ministra nominoval, a minister zdravotníctva. Obaja sa k riadeniu krízy hlásia. Rozhodne na seba nemôžu byť hrdí vzhľadom na výsledky, aké máme. Nie je to ani tak, že by mohli zvaľovať vinu na všetkých ostatných a na všetko ostatné.
Keď sa skladá vláda, ľudia chcú veriť, že strany vybrali na ministerské posty tých najlepších. Ak sa niekto neosvedčí, strana ho môže vymeniť. Je podľa vás minister Krajčí to najlepšie, čo má OĽaNO vo svojich radoch na tento post?
To je otázka na premiéra a zároveň šéfa OĽaNO. Ministerstvo zdravotníctva je nomináciou OĽaNO, bolo by preto z mojej strany nekorektné sa k tomu vyjadrovať.
Prečo SaS ešte zostáva vo vláde?
Pretože bez nás by bola táto vláda horšia. Bez nás by bolo zoštátnené všetko, čo sa zoštátniť dá. Interrupcie by boli zakázané všetkými a hneď. Ministrovi Krajčímu sa podarilo spoplatniť interrupcie pre ženy nad 40 rokov, takže pomaličky k tomu idú. Keby SaS nerobila svoju prácu v koalícii, išlo by to ešte ľahšie. My hovoríme, že zostávame preto, lebo máme zdravý rozum, teda vyváženie prínosov a toho, kde musíme zaťať zuby, nám na váhe ukazuje, že zostať sa oplatí. Pre ľudí bude prínosom, ak sa nenecháme ubiť nejakou osobnou nevraživosťou premiéra. Nás nevolil Igor Matovič, ale ľudia. Ľuďom nepomôže, ak sa hodím o zem a urazím sa, ale ak navrhnem riešenia, ktoré ľuďom dajú viac osobnej slobody.
Vaša strana má stúpajúce percentá. Prečo byť nespokojní vo vláde, mať konflikty s ministerkou Remišovou, s OĽaNO, keď by vás zobral Hlas do vlády alebo by ste mohli byť po nových voľbách silnou opozíciou?
Úplne tak to nie je. S ministerkou Remišovou žiadny konflikt nemáme. Nešťastnej jednej vete Lucie Ďuriš Nicholsonovej predchádzal kontext, ktorý nehovoril o chybe ministerky Remišovej. Jednoducho tam bola nešťastná formulácia, ale nemáme problém so stranou Za ľudí ani s ministerkou. Nemáme konflikt ani s OĽaNO, s ministrom Krajčím či s premiérom, len sa nám jednoducho zastavuje rozum nad tým, prečo sa niektoré naše návrhy a riešenia nerealizujú a oni berú iné návrhy riešení ako útok. Nie sme však osobní, neberieme to ako konflikt, racionálne komunikujeme.
Racionálne komunikujete? Tak prečo táto „racionálna komunikácia“ celé mesiace vyčerpáva ľudí aj odborníkov?
Naša sila spočíva v tom, že vieme pomenovať riešenia. Stáva sa, že OĽaNO so svojimi percentami z volieb, prípadne s hnutím Sme rodina pretlačia niečo iné či zabránia nejakým našim návrhom. Ak je to však založené len na mocenskom princípe „ja môžem, lebo mám percentá, poslancov“ a na našej obrane, vysvetlení, prečo vidíme iné riešenie ako lepšie, v tom momente oni musia verejnosti vysvetľovať, prečo je ich návrh lepší ako náš. Občas im to nevychádza.
Takže vás neláka odbremeniť sa spod sporov tak, že by sa karty rozdali nanovo?
Veľa ľudí mi to píše, vidia veci podobne, ale nie. My si uvedomujeme aj plusy tejto koalície. Veď vo väzbe sú dnes ľudia, ktorí boli nedotknuteľní, a to len vďaka tomu, že polícia a spravodlivosť majú voľné ruky. To je nesporné plus, to by sa nemohlo udiať za minulej vlády. Pán Pellegrini z Hlasu je zástupcom Smeru. Dlhé roky tam bol. Nechceme riskovať nejaký návrat Smeru. Kvôli tomu sme schopní vydržať aj niečo, čo nám nie je úplne príjemné.
Nedávno Juraj Šeliga označil otváranie obchodov, ktoré navrhuje Richard Sulík, za populistickú politiku.
Politici slovo populizmus používajú, lebo asi nejaké prieskumy hovoria, že na to ľudia reagujú. Nevidím dôvod, prečo inak by ho tak často používali. Nevidím nič populistické na tom, aby boli miernejšie opatrenia v okresoch, kde je menej nakazených. Nikdy sme nechceli otvoriť všetky obchody. Nechať otvorené zahraničné reťazce a zavrieť malé obchody s vlnou, papiernictvo, to sa mi rozumné nezdá. Rovnako nelogicky boli otvorené kostoly pre ohrozených starších ľudí a zatvorené školy pre deti.
Vašu účasť na tlačovke s Luciou Nicholsonovou o miliarde z eurofondov ste obhajovali ako náhodnú. Nie je to alibizmus?
Chápem, že sa to niekomu môže javiť ako alibizmus alebo ako výhovorka. Je to však realita. Som tímlíder pre zdravotníctvo, tlačovka mala byť o zdravotníctve. Prvá časť, ktorú tam Lucia priniesla, bola čisto jej, ja som tam nepovedala ani pol slova. Na poslednú chvíľu s tým prišla a ja jej do toho nemám čo hovoriť. Ona sa ma na nič nemusí pýtať. Neviem k tomu viac povedať. Eurofondy boli Luciina téma, nemala šťastné vyjadrenie, ale nemohla som ho nijako ovplyvniť.
Takže ste ju pustili k vode...
Tri dni som bola ticho, nič som nehovorila. Až potom, keď sa Lucia vyjadrila, že odchádza zo strany, a ľudia sa začali pýtať, či aj ja, povedala som si, že je čas povedať, ako sa veci majú. Lucia v tom naozaj urobila chybu. Nespravila som ju ja, komunikačné, Richard Sulík. Chybu urobila ona. Ale to sa stáva, ak dávate tisíc vyjadrení, môže sa stať, že jedno pokazíte. Ona nemala zámer obviniť Veroniku Remišovú. Meno Veroniky Remišovej povedala ako odpoveď na otázku novinára, čo vyznelo ako frontálny útok. Ale to nebol Luciin plán. Navyše Lucia v kontexte, v obsahu, nehovorila nič, čo by nebola pravda, a preto som váhala, či sa k tomu vôbec potom vyjadriť.
Lucia Ďuriš Nicholsonová v SaS skončila. Richard Sulík povedal, že bude strane chýbať. Váš názor?
Je mi ľúto, ako sa rozhodla. Patrí k nám. Neurobila nič strašné.
Rozumiete jej sklamaniu z toho, ako bola jej snaha prijatá?
Rozumiem tomu, že bolí, keď sa násobí nulou. Viem, že mrzí, ak urobíte niečo dobré a pokazíte to maličkosťou, ktorú ani tak nemyslíte, napriek tomu zažívate tlak a pohon, ktorý si nezaslúžite. Je to, ako keby ste predtým nič dobré neurobili a akékoľvek skóre ste mali, tak to vynásobia nulou. Máte pocit krivdy. Myslím, že tieto pocity prispeli k Luciinmu rozhodnutiu.
Parlament vyzerá aj za tejto vlády tak trochu ako jej slúžka. Hnevá vás to?
Mne tak parlament nepripadá, respektíve tá časť parlamentu, ktorú tvorím ja, slúžka nie je a myslím si, že to aj dosť vidno. Raz bol oheň na streche keď žiadali prijať zákon v jeden deň, zdravotnícky výbor bol gestorský. Ja som povedala, že nie, že zasadneme až na druhý deň, a išla som domov. Chcela som, aby mali členovia výboru dosť času návrh si naštudovať.
A zvyšok parlamentu okrem vášho ostrovčeka odboja?
Zatiaľ nemám pocit, že by sme nejako museli popierať sami seba. Problém sú procesy, teda keď dostaneme texty návrhov na poslednú chvíľu. Aj v tejto veci však množstvo poslancov hovorí svoje výhrady, takže to nie je tak, že by sme k vláde boli málo asertívni.
Počula tie výhrady vláda? Cítite, že k vám inak pristupuje?
Verím, že bude k parlamentu pristupovať - ako to povedať – slušnejšie. Treba stále pripomínať, aká je inštitučná hierarchia v ústave - prezidentka, parlament a až potom vláda.
Koľkokrát ste si predvolali ministra zdravotníctva na výbor, aby poslancom detailne vysvetľoval potrebu celoplošného testovania, chyby a efektivitu trasovania, zber dát o covide, Mikasove výnimky, nákup striekačiek, vyhadzovanie vakcín, poradie očkovania, výmeny na postoch riaditeľov nemocníc, ktoré vyvolávajú otázniky.
Všetko, čo ste vymenovali, minister zdravotníctva na mojom výbore vysvetľoval, okrem výmen riaditeľov nemocníc. Zámerne. Z pozície politika a z pozície parlamentu sa snažím nestarať do personálnej politiky pána ministra. Je to jeho zodpovednosť. Ani mne sa nepáči, keď niekto kritizuje mená, ktoré si vybral Richard Sulík. On im dôveruje, má s nimi skúsenosť, verí im, chce, aby to šliapalo. Dôležité sú výsledky. Ak budú zlé, je jasné, že výber urobil on, a teda on za svojich nominantov nesie zodpovednosť.
Presvedčil vás Marek Krajčí vždy? Nikdy ste si nepovedali, že by bolo treba urobiť poslanecký prieskum či zriadiť komisiu?
Nie, nebolo to potrebné. Vzťahy s ministrom Krajčím nie sú extra priateľské. Nefunguje to tak, že so mnou každý svoj krok konzultuje, ale zatiaľ vždy po nejakom obháňaní odpovedal, keď sme potrebovali odpovede na otázky.
Berie vás, šéfku zdravotníckeho výboru, vláda ako rovnocenného partnera?
Skôr si to vydupem. Vedia, že ak so mnou nehovoria, nekomunikujú, krok B by bol poslanecký prieskum, na ktorý máme právo a bez problémov by sme ho mohli urobiť. Skôr je ich komunikácia so mnou v tom, že vedia, aká som. Celkovo vláda neberie parlament ako rovnocenného partnera. Stále platí, že nám posielajú návrhy zákonov na poslednú chvíľu. Nekonzultujú ich s nami. Ak si, nebodaj, dovolíme mať nejaké námietky, tak sa to berie ako neposlušnosť práve zo strany premiéra. To si vyprosujem a takto to fungovať nemá.
Neľutujete trochu, že ste v lete venovali toľko času interrupciám, namiesto toho, aby ste urgovali vládu v súvislosti s prípravou na druhú vlnu?
Nie, vôbec to neľutujem. Veď pozrite, ako to so sprísnením interrupcií dopadlo. Nechali to tak, zákon neprešiel. To bol práve jeden z bojov, ktoré sa oplatili. Svoju pozíciu nevidím v tom, že mám kontrolovať vlastných kolegov z vlády. Skôr by sme si mali pomáhať, to som v lete skúsila, aj čo sa týka prípravy na covid.
Pozeráte sa na covid inak, odkedy ste ho prežili na vlastnej koži?
Pozerám sa naň s rovnakým rešpektom. Nemala som covid, mala som SARS-CoV-2, nemala som vôbec príznaky, teda u mňa nevypukla choroba. To je taký rozdiel, ako mať HIV a mať AIDS. Keď moje deti boli pozitívne, zľakla som sa. Keď ani ony nemali príznaky, padol mi kameň zo srdca, lebo vidím, čo robí choroba s našimi blízkymi a so spoluobčanmi.
Vy aj Ľuboš Blaha ste spomenuli, že s veľkou pravdepodobnosťou ste vírus chytili v parlamente. Čo to vypovedá o bezpečnosti pandemických opatrení v parlamente?
Neporovnávajte ma s Ľubošom Blahom. (Smiech.) Nič to o hygiene v parlamente nevypovedá. Neviem, či môže byť hygiena taká dôkladná, aby ste na sto percent dokázali zabrániť prenosu takého agresívneho vírusu. Ak sa niekde zgrupuje 150 ľudí, je otázka času, kedy sa niečo stane. Nie je to výčitka, že som to asi dostala v parlamente. Určite by bolo bezpečnejšie, keby sme rokovali online. Technicky to však nie je najjednoduchšie, takže zatiaľ sa to ešte nezrealizovalo.
Kedy ste na rade na očkovanie?
Keď prídu na rad mladé, energické tridsiatničky.
Premiér Matovič má osobné útoky nielen na Sulíka, ale aj na vás. Všimla som si, že operuje vaším priezviskom. Cigániková. Ako to beriete?
Je to dosť úbohé. Keď to robí, ukazuje, aký je, čo mi, pravdupovediac, robí radosť. Ja s tým nič nemám, je to jeho problém.
Ste feministka?
Vždy som si myslela, že nie. Začínam však zisťovať, že časť názorov mám s feministkami rovnaký. Objavujem, že pomenovanie feministka nie je presne to, čo som si myslela, že je. Tak, ako oni mali zaškatuľkovanú mňa, aj ja ich. Zákony o interrupciách nás donútili spolupracovať. Sú to ženy rozhľadené, majú historický prehľad o právach žien, rada s nimi komunikujem, diskutujem. Nesúhlasím však s nimi v niektorých bodoch.
Napríklad?
Kvóty pre ženy. To je niečo, čo mňa osobne až zahanbuje. Neviem si predstaviť, prečo by som mala byť niekde vybraná len preto, aké mám pohlavie. Takže nie vo všetkom som feministka, čo ma vlastne vedie k tomu myslieť si, že nie som. Som však fanúšička časti ich názorov, ich vzdelania a toho, že úplne bezodplatne bojujú za práva žien. To je v tejto krajine špeciálne potrebné.
Vy ste od feministických organizácií mali aj anticenu za dávnu kampaň, ktorá sa vám stále vracia - blog so stiahnutými nohavičkami.
Bol to blog o tom, ako sa zbaviť zbytočných prekážok. Text bol o byrokratických prekážkach a bez fotky sa nečítal. Tak som dala naschvál provokatívnu fotku, na ktorej - a to opakujem už stýkrát - nemám ja stiahnuté nohavičky. To je fantázia ľudí. Chcela som ukázať, akí sme povrchní. Získalo mi to cenu za sexistický kiks, dokonca som si ju išla prebrať, z čoho boli prekvapené. Povedala som im, čo som v živote urobila a kto som, predstavila som sa im a pýtala som sa, prečo si ma nevšimli skôr, ale až pre tú fotku. Myslím, že aj im vtedy došlo, že sa na moju kampaň pozerali povrchne.
Majú feministky problém brať do svojej komunity ženy, ktorým záleží na svojom vzhľade a netaja sa tým? Ak si myslím, že je dôležité, ako som oblečená, ak chcem provokovať, nebrali by ma?
Ono dáva zmysel, že ženy by sa mali prezentovať svojimi schopnosťami a nie výzorom. Súhlasím. Ale potom nesmie byť žena, ktorá sa oblieka, ako sa jej páči, niečo zlé. V začiatkoch v parlamente mi povedal niekto, že moja sukňa by mala byť o pár centimetrov dlhšia. Prečo? Vraj aby ma brali vážne. Je to môj problém, že niekto nedokáže vnímať, čo hovorím, ak mám trochu kratšiu sukňu? Alebo je to problém toho človeka? To musí byť pablb, ak si pre sukňu nedokáže uvedomiť význam slov. Cítila som až rebéliu. Veď niečo hovorím, niečo viem, niečo robím, tak sa hádam nemusím hrať navyše na niekoho, kým nie som, len preto, že to tak niekto chce. Ja nie som slušná uhladená slečna, ani nechcem byť. Som normálna moderná žena, tak sa neodsudzujme len za to, ktorá má aký výzor.
Ako zvládate home office, respektíve to, že máte oboch školopovinných synov mesiace doma?
Vôbec to nezvládam. Som hrozná. Nezvládam sa s nimi učiť, nemám trpezlivosť. Myslela som si, že som super a počas home officeu som zistila, že vôbec nie som taká super, ako som si myslela. Neviem si pomôcť, neviem to zosúladiť. Veľmi chcem, aby už bola škola. Ďakujem učiteľom, že mojich synov zvládajú, keď som v práci. Nikdy som si neuvedomovala, aká strašná pomoc to je a aké hrozné by to bolo, keby sme školu nemali.
Mnohých žien sa teraz na pohovoroch pýtajú, ako môžu pracovať, keď sa musia s deťmi učiť. Máte ako poslankyňa nejaké podnety?
Podnet nemám. Nečudovala by som sa však, keby bolo takých prípadov veľa. Ak máte ako podnikateľ nejaké obmedzené zdroje, tak, samozrejme, rozmýšľate o tom, kam ich investujete. Oveľa dôležitejšie ako kvóty pre ženy a špeciálne pravidlá len preto, že nosíme sukne, sú jasle, škôlky, fexibilná podpora pri pracovnom čase. V SaS veríme v trh. Trh je inými slovami prijatie ľudských motivácií a pováh takých, aké sú. Bez toho, že si ich prikrášľujeme. Mohla by som vám povedať, že je hrozné, ako zmýšľajú ľudia na pohovoroch so ženami, ale oni len chcú to najlepšie pre svoje podniky. Tak to je. Ak raz podnikateľ vie, že štát nevie zabezpečiť ani len školy, tak sa pýta oprávnene, kto bude robiť, ak sa žena učí doma s dieťaťom.
Ako dlho bude trvať neistota so zatvorenými školami alebo so školami, ktoré v pondelok otvoria a o týždeň zavrú.
Otvorilo sa približne 21 percent škôl. Školský automat začal platiť regionálne. Zakazuje otvoriť školy v čiernych okresoch, v červených a tmavočervených rozhodujú regionálni hygienici, v ostatných je možnosť voľby.
Viac FOTO v GALÉRII >>
Čo prinesie covidová kríza pre slovenské zdravotníctvo? Len dieru v rozpočte a vyčerpaný personál alebo myslíte, že si z nej odnesieme aj nejaké poučenie do budúcnosti?
Pozitíva koronakrízy v našom zdravotníctve sčasti vidíme aj dnes, hoci to znie hrozne, keď ľudia denne umierajú. Zlepšila sa elektronizácia zdravotníctva, lekári nám ukázali, že sa zrazu dá to, čo sa roky nedalo. Klesne aj návštevnosť ambulancií, ktorú sme mali pred covidom v porovnaní so svetom jednu z najvyšších. Dnes sa ľudia tak boja, že ich niekedy do tých ambulancií ani nemôžeme dostať. Začali rozlišovať, ktorú diagnózu by možno zvládli doma, konzultujú online či telefonicky. Ja dúfam, že v zdravotníctve zefektívnime procesy. Takže všetko zlé bude, dúfam, aj na niečo dobré, ako to už v živote býva.
