<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Nútené odchody redaktorov, protestné výpovede, znepokojenie Reportérov bez hraníc, niektorých poslancov parlamentného výboru pre kultúru a médiá, či dokonca samotného prezidenta. Napätá situácia medzi redaktormi spravodajstva a manažmentom RTVS niekoľko týždňov plní stránky bulváru. Strany konfliktu komunikujú otvorenými listami. Kým redakcia televízie hovorí o neslobode, vedenie to popiera. Kde nastal problém? Prečo ho verejnoprávne médium nevie vyriešiť vnútorne? Majú sa diváci obávať o budúcnosť inštitúcie, na ktorej chod sa nemalou sumou všetci skladáme?

Šéfky odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky HANY LYONS (56) sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Ako prežívate v RTVS deň slobody tlače (s Hanou Lyons sa rozprávame na Medzinárodný deň slobody tlače - pozn. red.)?

Priznám sa, že v bežnom pracovnom dni ešte k oslave nedošlo. Je to však udalosť, ktorú by si významom mali novinári pripomínať. Aj tvorcovia v spravodajstve RTVS, lebo tvoria slobodne. Sloboda slova bola aj zostane. To sme od prvej chvíle ako nové vedenie presadzovali.

Neslobodný novinár nemôže pôsobiť plnohodnotne v žiadnom médiu, ale vo verejnoprávnom je sloboda ešte dôležitejšia. V mene cieľovej skupiny, teda v našom prípade verejnosti, musí tvorca ponúkať široké spektrum objektívnych, no nestranných informácií, aby si verejnosť slobodne utvárala vlastný názor. Tú sú jediné hranice slobody. A to neraz zdôrazňujem i svojim kolegom - Tvorba pre verejnoprávnu RTVS nie je bezbrehé insitné umenie.

Máte u vás aj takých novinárov, ktorí sú neslobodní v tomto vašom ponímaní?

Možno sa tak niektorí cítia. Najmä tí menej skúsení, ktorí sa nevedia alebo nechcú odosobniť od vlastných emócií. Vnímať osobnú neslobodu môže byť mnohokrát osobná vec. Závisí to od osobných ambícií človeka aj od toho, ako tvorca vníma verejnoprávnosť. Verím, že mnohí, ktorí pre RTVS roky pracujú, sa dokážu cítiť aj dnes superslobodní. To sú práve tí tvorcovia, ktorí dokážu robiť roky profesionálne a kvalitne, či už v spravodajskej časti, alebo v aktuálnej publicistike. Potom sú aj takí, ktorí sa dokážu cítiť neslobodne po jednom nevydarenom príspevku. Vnímajú veľmi osobne, keď si dovolíte povedať, že angažovaný prejav, vzrušené prídavné mená alebo vsúvanie osobných názorov do spravodajských príspevkov RTVS nepatria.

Myslíte si, že konštatovanie, podpichnutie či irónia v komentári redaktora do spravodajského príspevku nepatria? Ak majú redaktori fakty overené, tvrdenia podložené, vyvodenie záveru je asi v poriadku, nie? Dnes je prejav iný, ako bol kedysi.

To, čo ste pomenovali, by tam byť mohlo i malo. To, že je niečo vyvážené, objektívne a verejnoprávne, ešte neznamená, že to musí byť „bezpohlavné“, nudné a nezaujímavé. Myslím si, že ide o nepochopenie podstaty. Šťastný a slobodný môže byť novinár v ktoromkoľvek médiu vtedy, keď sa stotožňuje s tým, kde pracuje, pre koho pracuje, v mene koho pracuje či komu slúži. My na rozdiel od iných médií zodpovedáme verejnosti, nie súkromnému majiteľovi, a to sa zdá niektorým tvorcom i kritikom zvonku, paradoxne, obmedzujúce.

Nie je v poriadku, aby aj vtedy, keď žiadna radikálna zmena nenastala, pokračovali niektorí ľudia v neobjektívnej kritike, len preto, že sa im nepáči nový manažment.

RTVS, seriózna verejnoprávna inštitúcia, dnes plní stránky bulváru a jej pomermi sa zaoberajú politici, neziskovky, dokonca prezident. Ako sa mohlo stať, že ste sa dostali do tohto stavu?

Chyba nastala v komunikácii. Niektorí nechápu, že pochádzať z RTVS a plniť stránky bulváru je nielen nekorektné, ale i neprípustné. Vždy som bola férový človek a myslela som si, že v pracovných tímoch nášho typu to platí automaticky. Férovosť za férovosť. Keď ste na pracovnej porade, často nedopoviete myšlienku, rozoberáte „polotovar“, no porada sa ani neskončí a už sa dozviete z internetu, o čom bola. Nakoniec, to by mi ani tak neprekážalo, keby to, čo sa tam dočítate, bola pravda.

Nemenujete, ale jasne narážate na odídených redaktorov a moderátorku Zuzanu Kovačič-Hanzelovú. Nečakali ste ich odboj? Prekvapili vás ich reakcie?

Ani nie, do určitej miery som to čakala. Každá zmena je vybočením z rytmu. Časom som pochopila, že hlavne u mladších kolegov, ktorí prišli s predchádzajúcim vedením a - teraz to myslím v dobrom - to vedenie ich vychovalo, postavilo na nohy, učilo ich pracovať, z niektorých dokonca urobilo hviezdy, čo niekedy, keď forma predbehne obsah, býva na škodu, si viem predstaviť nostalgiu a smútok, keď príde zmena. To je v poriadku. Čo však nie je v poriadku - aby aj vtedy, keď žiadna radikálna zmena, z môjho pohľadu, nenastala, pokračovali niektorí ľudia v neobjektívnej kritike len preto, že sa im nepáči nový manažment. Ani jeden redaktor osobne za mnou neprišiel s nejakou výčitkou, čo sa mu nepáči na spôsobe môjho riadenia. Zhoda je v tom, že komunikácia stále nie je ideálna, riešime to na poradách, ale žiada si to čas.

Mohli by ste vysvetliť, ako to bolo s „pretláčaním záberov o tom, ako sýrskym deťom dávali šumivé tablety, aby nafingovali na záberoch penu z úst ako pri chemickom útoku“, o ktorom písala vaša redaktorka?

Prvá časť našej porady sa zaoberá domácim a druhá zahraničným spravodajstvom. Redaktori predkladajú témy, schvaľujú ich editori, ja a šéfredaktor sme len ako prísediaci. Riaditeľ našej sekcie Vahram Chuguryan sa pri tejto príležitosti spýtal, či prišli do výmeny nejaké výpovede detí, ktoré si všimol v iných zahraničných televíziách, kde si tie deti za cukríky nechali osprchovať hlavy. Naši zahraničiari mu potvrdili, že nič také neprišlo, a pokračovali sme v porade. No redaktorka domáceho spravodajstva Z. K. Hanzelová prostredníctvom sociálnych sietí šírila nepravdivú informáciu. Pre programového pracovníka RTVS aj podľa platného štatútu je neprípustné, aby vedome publikoval nepravdivé, skreslené alebo nepodložené údaje a tvrdenia.

Dôveryhodnosť televízneho spravodajstva RTVS stúpla od roku 2013 z 18,3 na 24,8 percenta v roku 2017. Hovoríte, že vám chýba objektivita a vyváženosť, redaktorom vyčítate nekvalitu. Ak čísla ako ukazovateľ stúpajú a vy nie ste spokojní, ako chcete, aby správy vyzerali? Máte nekvalitnú redakciu?

Čísla sú štatistický ukazovateľ. Česká televízia je nespokojná i pri vyše 30 percentách sledovanosti. My, samozrejme, tiež chceme, aby rástli. Podstatná je kvalita. Máme kvalitných spravodajcov, väčšina sú profesionáli a sme na nich hrdí. Len, viete, niekedy jeden nekvalitný príspevok, ktorý „zahučí“ vo vydaní, ničí reputáciu vydania ako celku. Ide nám o to, aby spravodajstvo ako celok bolo dôveryhodné. Hoci máme šesť spravodajských relácií počas dňa, diváci vnímajú najmä hlavné Správy RTVS o 19.00. Ich tvorcovia nemôžu byť dotknutí tým, že jeden tvorca si povie, že „môj osobný názor je toto a ja mám pravdu!“. Hľadáme spôsob, aby to bolo také, aké to byť má. Zásada je zostať v medziach verejnoprávnosti.

V diskusii o tom, čo je pravdivé, vyvážené, objektívne a nezaujaté spravodajstvo. Redaktori majú plný servis, vzdelávajú sa. Momentálne majú i hlasovú a jazykovú prípravu. Pripravujeme i školenia zamerané viac na obsah, napríklad o konkrétnych zákonoch. Chýba nám viac vlastných originálnych tém. Ich vyhľadávanie podporíme vlastnými dátovými žurnalistami. Rokujeme aj o spolupráci s odborníkmi z mekky verejnoprávnosti, z britskej BBC.

Budú ich vzdelávať súkromné externé firmy?

Nie. Priamo konkrétni odborníci. Tak to robíme i teraz. Máme dobrú skúsenosť napríklad s akademickou obcou. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa redaktori doškoľovali k novelám zákonov.

Ako zaregistruje tieto zmeny divák a poslucháč?

Jednoducho. Že uvidí v správach viac originálnych tém a informácií, viac občianskych tém, analýz. Tie u nás zatiaľ dominujú skôr z regiónov, vďaka tomu, že máme skvelý tím vyše 30 regionálnych spravodajcov. Vyberať témy, ktoré nemajú ostatné médiá, nie je ľahké. Ale rozhodli sme sa ísť touto cestou. Našou úlohou nie je to, aby sme dopracovávali témy, ktoré už spracovali iné elektronické médiá či denníky. V minulosti bolo tradíciou, že citovali nás - Slovenský rozhlas a televíziu. Chceme sa k nej vrátiť. Otvárame aj nové posty korešpondentov v zahraničí. Najbližšie v Londýne, Berlíne a Moskve. Neskôr aj v ďalších mestách.

Peňazí je vždy málo. A to hlavne v inštitúcii, kde pochádzajú z verejných zdrojov. O to viac ich musíte chrániť a vážiť si ich. Na postoch v zahraničí budú pracovať ľudia, ktorí tam už bývajú, majú svoje zázemie. Zdroje šetríme. Nejdeme tam vysielať ľudí aj s rodinami. Vieme to robiť lacnejšie, ale s pridanou hodnotou, s prínosom pre RTVS.

Budú nové merania dôveryhodnosti aj sledovanosti. Bojíte sa horších výsledkov, ako boli tie pred vaším nástupom?

Neobávam sa. Som skôr zvedavá, čo sa v nich odrazí. Nepredikujem, to by som bola zlá manažérka. Budú ma však zaujímať najmä kritériá, ktoré sa nastavia v kvalitatívnych hodnoteniach - Čo je objektívne? Čo je vyvážené? Keby sme chceli naozaj porovnávať kvalitu, mali by sme si vziať tri príspevky z troch rôznych médií o tej istej téme a pozrieť sa na to, ako sa to komu podarilo.

A sledovanosť? Môže kritika a škandály ohľadom vyhadzovania ľudí, neslobody odradiť divákov?

Nevyhadzujeme. V televíznom spravodajstve sme štyrom redaktorom nepredĺžili mesačné externé zmluvy. U nás nie je nesloboda, to potvrdili viaceré skupiny redaktorov a televíznych osobností vo svojich listoch, aj hneď v tom prvom. Nemyslím si, že divák si nevie urobiť vlastný úsudok, preto sa ani poklesu sledovanosti neobávam.

Dostávate od publika znepokojené listy?

Máme množstvo listov. Do noci ich čítam, odpovedám, zaujímajú ma názory divákov. Som milo prekvapená, ako je naša verejnosť často až veľmi odborná. Ľudia dokážu vidieť a pomenovať, čo je „zaujaté“, čo „vyvážené“, „objektívne“, čo „vybočuje“, čo chcú vidieť vo verejnoprávnej televízii. Ľudia upozorňujú na nedostatky, mapujú konkrétnych redaktorov. Vždy budú existovať aj oponenti, aj tvrdí kritici, aj tí, ktorí pochvália. Vďaka za všetky ich názory. Prieskum ukáže, ktoré prevážia.

Necítite teda zvýšené znepokojenie zo strany divákov?

Nie. Som rada, že ľudia píšu konkrétne. Nerada by som to rozvíjala, ale často sa pýtajú osobne „prečo dovolíte toto“, „prečo tento redaktor hovorí takto“, „prečo niekto môže vo vysielaní tykať“? Keď odpisujem, často konštatujem: „… ďakujeme, že ste si našli čas napísať nám spätnú väzbu a v mnohom s vami musím súhlasiť...“ Negatívne reakcie, ktoré dnes vnímam v prevahe, nechodia ani tak od verejnosti ako od niektorých skupín - či už od novinárov, alebo akademikov. Najviac ma mrzí, že sú to ľudia, ktorí manažment poznajú a nedali si ani malú námahu, aby zavolali a spýtali sa nás priamo na to, čo ich znepokojuje.

Kritizujú vás Reportéri bez hraníc, prezident, situáciu rieši parlamentný výbor, dnes vám adresovali list kolegovia z konkurenčných médií. Odpoviete naň?

Reportéri bez hraníc vydali kritické stanovisko bez toho, aby vôbec oslovili kohokoľvek z vedenia RTVS. V parlamentnom výbore generálny riaditeľ RTVS odpovedal otvorene na všetky kritické otázky.

Je normálne, aby ľudia v RTVS pracovali aj päť či osem rokov na externé zmluvy, ktoré sa predlžujú každý mesiac? Zmeníte to?

Presne túto otázku sme položili aj my, lebo tieto zmluvy sme zdedili. Ak išlo o vynikajúcich redaktorov, ak mal zamestnávateľ o nich záujem, prečo im roky z mesiaca na mesiac predlžoval externú zmluvu? Do budúcna to tak nebude, ale nie je jednoduché upratať to, čo sa „kreovalo“ roky. Štatistiky hovoria, že v spravodajstve stále pracuje viac ľudí na externé zmluvy ako na interné. Ak má byť človek hrdý na RTVS, teda že pracuje vo verejnoprávnej inštitúcii, tak by malo byť jeho ocenenie a zábezpeka aj vo forme zmluvy na trvalý pracovný pomer.

Ako chcete upokojiť situáciu, ktorá nastala v televíznom spravodajstve?

Upokojenie situácie by malo nastať hlavne v tom, že redaktori budú vidieť, o čo nám ide, čo im ponúkame. Takisto vo vzájomnej spolupráci. Ni­kto nie je dokonalý. Osobne si beriem spätnú väzbu z každého stretnutia. Áno, komunikácia musí byť intenzívnejšia. To situáciu v každodennej spravodajskej práci upokojí. Lebo ako najlepšie ukážete, že viete, čo robíte, ako to máte robiť? Len tým, že to jednoducho budeme robiť.

Gustáv Murín dostal za nového manažmentu pána Rezníka príležitosť s vlastnou reláciou Spektrum. Hneď na začiatku si vyslúžil kritiku, keď v nej prezentoval knihu starú šesť rokov, hoci relácia má hovoriť o vedeckých novinkách. Navyše nedal priestor kritikom knihy, ktorá hovorí o dôkaze, že nebo existuje. Neobávate sa, že aj takýmito krokmi si RTVS znižuje dôveryhodnosť?

Gustáv Murín bol externý spolupracovník RTVS roky a netýkalo sa to iba tohto vedenia. To, o čom hovoríte, pripravoval pre rozhlas, takže neovládam detaily. Pokiaľ viem, spoluprácu ukončil.

Neboli ste prvá voľba na funkciu vedúcej spravodajstva a publicistiky v televízii. Pán Rezník vybral najskôr Juraja Rybanského. Prečo ste ponuku prijali?

Odolávala som. Bola som v dobre fungujúcej redakcii a viedla som šesť rokov najsledovanejšiu reláciu Občan za dverami. Nechcelo sa mi veľmi odchádzať. Mala som však pocit, že to je miesto, kde by som vedela odovzdať svoje skúsenosti. Mnohých kolegov zo spravodajstva som poznala a chcela som sa podieľať na pokračovaní budovania silného seriózneho spravodajstva, ktoré si bude divák vážiť.

Je v poriadku ak sa do šéfovských pozícií v RTVS vracajú ľudia z PR a komunikačných oddelení ministerstiev?

Je menej dôležité to, odkiaľ človek prišiel, ako to, aký je a ako sa stavia k veciam, ktoré má manažovať. Mrzí nás, že sa táto vec vyťahuje, opäť trochu účelovo. V ktoromkoľvek médiu pracujú ľudia so skúsenosťami z PR či z komunikačných oddelení, a to aj na vyšších pozíciách. To, že niekto robil na informačnom odbore v štátnej správe, nie je vybočením z ničoho.

V zahraničí vo verejnoprávnych médiách sa to nedeje. Ak raz novinár prejde na druhú stranu, cesta späť je takmer nemožná. U vás sa to udialo. Je kvalitných ľudí tak málo, že musíte siahať po exhovorcoch?

Kvalitných ľudí nie je až tak veľa. Ak máte na mysli nášho riaditeľa Vahrama Chuguryana či pani Stano-Maťašovskú, oni pôsobili aj inde ako na ministerstvách. A najmä, väčšiu časť svojej kariéry práve v médiách a v RTVS. Lepšie je hodnotiť ich pôsobenie po čase - až po tom, keď uvidíme za nimi prácu.

Ide o to, ako si kritériá nastaví inštitúcia. Aby nedošlo k žiadnemu politickému vplyvu, treba to rozumne nastaviť.

Vám nikdy žiaden politik ani jeho hovorca kvôli žiadnej téme nevolal?

Nie. Nezaznamenali sme ani jeden politický vplyv, že by nám niekto zo straníckej politiky volal, loboval. Aj keby sa o to niekto snažil, mal by smolu. Myslím si, že aj kultúra straníckej politiky voči médiám je dnes celkovo iná ako kedysi.

Nie sme kamaráti, doteraz si vykáme. Predtým sme sa pracovne nikdy nestretli tak, že by bol môj nadriadený. Myslím si, že to s inštitúciou myslí dobre, má stratégiu aj taktiku, len ju treba dostať medzi našich ľudí. Atmosféra, čo sa týka aktuálneho manažmentu, je taká dobrá a stabilná, že verím, že sa nám podarí, aby nám dôverovali nielen zamestnanci, ale i diváci a poslucháči.

V akom stave chcete redakciu odovzdať, keď skončíte?

Bola by som rada, keby sa nami zbytočne nezaoberalo vonkajšie prostredie. Bola by som rada, keby boli moji kolegovia spokojní. Číselné méty v prieskumoch nemám. Spokojnosť tímu spravodajstva, ktorých prácu si nesmierne vážim, a spokojnosť našich divákov je najvyšší „óm“, ktorý by som mohla dosiahnuť.

Pred voľbou generálneho riaditeľa RTVS sa vlani objavili platy manažmentu. RTVS ich nepoprela. Plat vášho predchodcu sa uvádzal na úrovni sedemtisíc eur. Vtedy ste tu pracovali. Vedeli ste, že sa tu tak dobre zarába?

Nemám problém svoj plat prezradiť, ale nebolo by to etické voči zamestnávateľovi. Poviem len toľko, že dnes sa do jeho platu zmestíme traja.

V kritike, ktorú vám adresovali vaši podriadení, spomenuli slová ako „vyhodili nás na hulváta“, alebo sa vyjadrili, že pociťujú mobing ako z učebnice. Používate systém odmien ako nástroj karhania zamestnancov za ich kritiku RTVS?

Odmeny sú niečo, čo oceňuje nadštandardnú prácu. Niečo nad rámec toho, čo máte zmluvne dohodnuté. Ak sa vám nepodarí urobiť niečo navyše ani nič nadštandardné, na odmenu nemáte nárok. Je to jasné a priezračné.

Komunikujete to s nimi jasne a priezračne, tak ako aj spätnú väzbu na prvky nekvality v ich reportážach?

Áno, spätná väzba sa dáva vždy na druhý deň, hodnotia to editori, ich kolegovia. Oni aj navrhujú odmeny, my ich len schvaľujeme.

Obvinená z normalizácie: Šéfka televízneho spravodajstva Hana Lyons o neslobode v RTVS

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás