<p>Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."</p>

Erik Kollárik

Ikonická francúzska speváčka Mireille Mathieu (73) vyrastala ako najstaršia zo štrnástich súrodencov v&nbsp;mimoriadne skromných podmienkach. Ako dyslektičke sa jej v&nbsp;škole nedarilo, takže od&nbsp;štrnástich pracovala a&nbsp;prispievala na&nbsp;domácnosť. Hoci tvrdí, že je veľmi rodinne založená, ostala slobodná a&nbsp;bezdetná. „Nebola to však žiadna obeta kariére,“ zdôraznila v&nbsp;exkluzívnom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ, ktorý poskytla ERIKOVI KOLLÁRIKOVI. Hrdá, stopäťdesiattri centimetrov vysoká Francúzka najradšej vystupuje v&nbsp;štátoch východnej Európy a&nbsp;v&nbsp;marci sa predstaví aj v&nbsp;Bratislave. Počas päťdesiatpäťročnej kariéry vydala sedemdesiatpäť štúdiových albumov a&nbsp;predala takmer stopäťdesiat miliónov nosičov. Najnovší album Mes Classiques nahrávala vďaka priateľstvu s&nbsp;českým prezidentom Milošom Zemanom a&nbsp;jeho manželkou Ivanou na&nbsp;Pražskom hrade a&nbsp;venovala ho svojim rodičom.

Svoju kariéru ste odštartovali po&nbsp;tom, čo ste v&nbsp;roku 1965 vyhrali v&nbsp;Paríži súťaž speváckych talentov. Sledujete dnešné televízne formáty takýchto šou?

Keď som sa z&nbsp;rodného Avignonu vybrala vlakom na&nbsp;túto súťaž, mala som čerstvých devätnásť. Nevedela som, čo od&nbsp;toho môžem očakávať. Žili sme vo veľmi skromných podmienkach v&nbsp;drevenom dome, do&nbsp;ktorého fúkalo a&nbsp;pri daždi zatekalo. Po&nbsp;súťaži sa zo mňa stala vychádzajúca spevácka hviezda a&nbsp;bola som veľmi rada, že som ako najstaršia zo štrnástich detí mohla prispievať do&nbsp;domácnosti. To som však robila aj predtým, pretože už ako štrnásťročná som pracovala vo firme, kde sa vyrábali obálky.

Prijali by ste úlohu porotkyne do&nbsp;televíznej šou?

Dostala som takú ponuku mnohokrát, no vždy som odmietla. Prekáža mi niekoho kritizovať. Navyše súťažiaci sú neraz lepší ako porotcovia.

Vo veľmi skromných pomeroch vyrastala aj Edith Piaf. Ako vnímate fakt, že ste označovaná za&nbsp;jej nasledovníčku?

Ona bola absolútne jedinečná a&nbsp;originálna. Ja sa snažím byť sama sebou a&nbsp;nikoho neimitovať.

To bolo ešte v&nbsp;čase začiatkov, pretože som nemala svoje piesne. Neskôr som už stála na&nbsp;vlastných nohách a&nbsp;budovala si repertoár. Na&nbsp;koncertoch spievam jedine jej hit Non, je ne regrette rien. Počas štyridsiatich rokov, pred ktorými táto nádherná skladba vznikala, ju okrem mňa interpretuje obrovské množstvo spevákov po&nbsp;celom svete.

Vaším manažérom bol dlho Johnny Stark, ktorý predtým spolupracoval aj s&nbsp;Edith Piaf. Ako ste sa zoznámili?

Oslovil ma krátko po&nbsp;súťaži v&nbsp;Paríži a&nbsp;bolo to zásadné stretnutie môjho života. Po&nbsp;jeho boku sa nám podarilo uspieť aj v&nbsp;Amerike. Spievala som v&nbsp;Las Vegas, v&nbsp;Hollywoode i&nbsp;v&nbsp;New Yorku ve­dľa hviezd ako Elvis Presley, Frank Sinatra alebo Dean Martin. Pracovali sme spolu do&nbsp;konca jeho života v&nbsp;roku 1989. Vždy som ho považovala za&nbsp;svojho druhého otca. Keď zomrel, jeho úlohu prebrala moja sestra Monique. Nie je len mojou manažérkou, ale aj kritičkou, na&nbsp;ktorej slová vždy dám. Bola so mnou pri mojich prvých vystúpeniach a&nbsp;doteraz ma sprevádza. Sme si také blízke, že spolu dokonca bývame. Máme krásny domček na&nbsp;predmestí Paríža vo&nbsp;štvrti Neuilly, preslávenej krásnymi parkmi.

Boli ste prvou speváčkou zo západnej krajiny, ktorá koncertovala v&nbsp;Číne. Ako na&nbsp;vás vtedy táto krajina zapôsobila?

Pricestovala som na&nbsp;pozvanie čínskej vlády tesne po&nbsp;Vianociach v&nbsp;roku 1986 a&nbsp;prijali ma vynikajúco. Nacvičila som si ich najznámejšiu ľudovú pesničku, v&nbsp;preklade sa volá Jazmínový kvet. Veľmi som tým u&nbsp;nich zabodovala. Ale bol to pre mňa úplne iný svet, všetci jazdili na&nbsp;bicykloch, v&nbsp;uliciach ste videli tisíce bicyklov. (Smiech.) Teraz je to už, samozrejme, inak. Čínu som odvtedy precestovala azda celú a&nbsp;rada sa tam pre srdečnosť ľudí vraciam.

Rok pred Čínou ste spievali na&nbsp;Bratislavskej lýre. Mali ste medzi našimi umelcami priateľov?

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Keď vystupujem v&nbsp;zahraničí, vždy si vytvorím nejaký pekný vzťah s&nbsp;niektorými miestnymi umelcami, je to o&nbsp;rešpekte a&nbsp;úcte. Keď sa ma pýtate špeciálne na&nbsp;Československo, to sa mi najviac spája s&nbsp;Karlom Gottom. Často som s&nbsp;ním pracovala, hlavne v&nbsp;Nemecku, ale aj v&nbsp;iných krajinách. Bol to nielen zlatý hlas, ale aj zlaté srdce. Vždy dobre naladený a&nbsp;ústretový. Boli sme súčasťou mnohých televíznych šou. Pracovať s&nbsp;ním bola pre mňa vždy skutočná radosť. Veľmi mi bude chýbať. Je veľká škoda, že tento svet opustil, ale ostane v&nbsp;srdci každého z&nbsp;nás. Svoj smútok som vyjadrila aj v&nbsp;kondolencii jeho rodine.

Na&nbsp;Slovensku máte pevnú základňu fanúšikov a&nbsp;vypredané koncerty. Ako si vysvetľujete svoju popularitu a&nbsp;fakt, že oslovujete všetky generácie?

Môj vzťah s&nbsp;fanúšikmi prirovnávam k&nbsp;príbehu o&nbsp;láske. Tá láska je poriadne vášnivá, pretože trvá už celé desaťročia. Cítim ohromnú radosť a&nbsp;vzpruhu, keď stojím na&nbsp;pódiu a&nbsp;všetci v&nbsp;hľadisku ma nadšene vítajú a&nbsp;tlieskajú mi po&nbsp;každej piesni.

Bez ktorej piesne by vás diváci z&nbsp;pódia nepustili?

Priaznivci vždy čakajú najmä piesne, ktoré poznajú, majú radi a spájajú si ich so spomienkami na príjemné udalosti svojho života. Určite nikdy nesmiem vynechať Santa Maria de la Mer, Love story, ale aj Acropolis adieu. Ale, samozrejme, keď v marci prídem do Bratislavy, zaspievam aj nové piesne z albumu Mes Classiques.

Pred časom vám zomrela matka Marcella Sophia, na&nbsp;javisku jej venujete šansón Maman la plus belle du monde, z&nbsp;očí sa vám vždy kotúľajú obrovské slzy a&nbsp;láme hlas. Aký ste mali vzťah?

Pri spievaní tejto piesne sa pred publikom veľmi emočne otváram. Vzdávam jej vďaku a&nbsp;vždy ma dojme tak, že sa slzám nedokážem ubrániť. Cítim, že dojíma aj moje publikum. Mnohí moju mamu poznali, pretože ma často sprevádzala na&nbsp;koncertoch a&nbsp;neraz som ju so sebou vzala aj na&nbsp;javisko. Určite je tam aj dnes. Predstavujem si, že stojí v&nbsp;zákulisí, pozerá sa na&nbsp;mňa a&nbsp;spieva si so mnou. Keď som vedela, že je v&nbsp;sále, cítila som sa istejšie. A&nbsp;keď sa pýtate na&nbsp;náš vzťah, myslím, že keď mama niekoho sprevádza v&nbsp;deväťdesiatke na&nbsp;turné, netreba k&nbsp;tomu asi nič dodávať.

Je pravda, že keď sa u&nbsp;nej prejavili zdravotné problémy, zrušili ste všetky vystúpenia a&nbsp;starali ste sa o&nbsp;ňu?

Áno, ale to nestojí za&nbsp;reč. Nepovažujem to za&nbsp;nič výnimočné. Viete, pochádzam zo štrnástich detí, pričom ja som najstaršia. Možno aj preto, že sme často trpeli biedou a&nbsp;hladom, mali sme k&nbsp;sebe vždy blízko a&nbsp;všemožne sme sa celý život podporovali. Keď nám v&nbsp;roku 1985 zomrel otec, náš rodinný vzťah sa ešte viac prehĺbil. Aj keď sa mama dožila požehnaného veku, nebola som na&nbsp;jej odchod pripravená a&nbsp;stále to bolí.

Dokážete svoj smútok zmierniť hudbou?

Práca na&nbsp;mojom najnovšom albume Mes Classique pre mňa bola určitou formou terapie. Na&nbsp;album zložený z&nbsp;klasických melódií som sa chystala už dávnejšie. Vlastne som o&nbsp;ňom uvažovala už vtedy, keď zomrel otec. Nesmierne miloval klasickú hudbu. Pôvodným povolaním bol kamenár, ale nádherne spieval. Mal krásny tenor a&nbsp;túžil stať sa spevákom. Ako malú ma uspával opernými melódiami. Preto som mu chcela týmto albumom vzdať česť. K&nbsp;samotnému nahrávaniu som sa však dostala, až keď zomrela mama. Vďaka klasickým piesňam som sa naučila spievať trochu inou technikou. Veľmi ma to obohatilo. Celý život sa držím Beethovenovho výroku: Spievaj srdcom a&nbsp;bude s&nbsp;tebou spievať celý svet.

Muzikantov celého sveta ste si mohli vybrať aj na&nbsp;nahrávanie nového albumu. Prečo ste sa rozhodli práve pre Pražský symfonický orchester?

Odporučilo mi ho mnoho ľudí, ktorí s ním pracovali. Keď som si vypočula nahrávky, bola som tiež nadšená. Album som nahrávala v Prahe, no konečnú podobu dostal v štúdiu Abbey Road v Londýne.

V&nbsp;priestoroch Pražského hradu, ale aj v&nbsp;Katedrále svätého Víta, kde sa konala posledná rozlúčka s&nbsp;Karlom Gottom, ste na&nbsp;skladbu Le premier regard d’amour nahrávali tiež videoklip.

Na&nbsp;nahrávanie v&nbsp;týchto exkluzívnych priestoroch sme museli získať špeciálne povolenie. Realizácia sa podarila vďaka prezidentovi Zemanovi, pre ktorého rada spievam, ale vďaka patrí aj jeho manželke Ivanke. Máme pekný, priateľský vzťah. Pobyt v&nbsp;krásnej Prahe spojený s&nbsp;prácou na&nbsp;albume bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok.

Spievali ste v&nbsp;Španielskej sále Pražského hradu pri príležitosti osláv šiesteho roku prezidenta Miloša Zemana vo funkcii. Ako často vystupujete pre štátnikov?

Spievala som už pre celý rad osobností a štátnikov. Napríklad predvlani v Moskve na Červenom námestí pri jednom dôležitom výročí. Na poslednú chvíľu prišiel aj ruský prezident Vladimir Putin. Som hrdá, že už mnoho rokov môžem spievať pre ruské publikum. Milujem predovšetkým národy východnej Európy, no politikou ako takou sa zvlášť nezaoberám. Je veľká škoda, že politici sa nemôžu vyjadrovať spevom. Určite by predišli mnohým svárom. Neraz som spievala aj pred francúzskymi prezidentmi a cirkevnými hodnostármi. Niekoľkokrát som sa stretla so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. a v decembri som vo Vatikáne spievala na veľkom vianočnom koncerte, na ktorom sa zúčastnil aj pápež František. Zo stretnutia s ním som mala veľkú radosť.

Ako vo Francúzsku vnímajú, že tam máte menej koncertov ako v&nbsp;iných krajinách?

Je pravda, že musím čeliť kritike za&nbsp;to, že lietam často po&nbsp;svete a&nbsp;doma koncertujem najmenej. Francúzi ma vnímajú ako francúzsku speváčku a&nbsp;ja som na&nbsp;svoj pôvod hrdá. Bývam vo Francúzsku, platím tam dane a&nbsp;keď som v&nbsp;zahraničí, nikdy nezabúdam, odkiaľ som prišla a&nbsp;akú krajinu reprezentujem. V&nbsp;ruskej televízii za&nbsp;mňa vždy postavia Eiffelovu vežu. Som oddaná svojej krajine a&nbsp;snažím sa ju všemožne podporovať. Dávam si pozor aj na&nbsp;to, čo nakupujem. Uprednostňujem domáci tovar a&nbsp;dávam prednosť malým výrobcom. V&nbsp;mojom rodnom Avignone premáva električka s&nbsp;mojou fotografiou. Je pre mňa obrovská česť, že mi vzdali taký hold.

Často hovoríte o&nbsp;súdržnosti vašej veľkej rodiny, no vy sama ste ostali slobodná a&nbsp;bezdetná. Bol to zámer obetovať sa pre kariéru?

O svojom najintímnejšom súkromnom živote s médiami nehovorím, ale verte mi, že obeť to určite nebola. Som šťastná, že moje povolanie je pre mňa zároveň najväčšou vášňou. Som teda veľmi spokojná, že môžem robiť to, čo robím. Aj keď svoje deti nemám, teším sa z neterí a zo synovcov. Stále som tou veľkou sestrou, ktorá spája našu veľkú rodinu.

Ako to u&nbsp;vás vyzeralo, keď ste sa stretli počas vianočných sviatkov?

Boli sme veselí a&nbsp;šťastní. Užívali sme si rodinnú pohodu a&nbsp;súdržnosť. Šťastie hľadáme v&nbsp;maličkostiach. Teraz sa už máme podstatne lepšie ako kedysi, ale peniaze ešte nikoho šťastným nespravili. Človeka môžu dokonca aj zničiť. Viem, čo je to veľká chudoba. Vyrastali sme v&nbsp;skromných pomeroch, no rodičia nám vštepovali rešpekt pred druhým a&nbsp;o&nbsp;všetko sa podeliť. Mali sme lásku a&nbsp;tú si prejavujeme dodnes.

Dodržiavate aj nejakú rodinnú vianočnú tradíciu?

Môj otec bol kamenár a&nbsp;každý rok vyrábal nové jasličky a&nbsp;zdobil stromček. To bola naša rodinná tradícia, ktorú po&nbsp;ňom prebral môj brat. Strávili sme spolu veľmi pekné Vianoce, ktoré sú pre nás výsostne rodinnou záležitosťou.

Na&nbsp;záver sa ešte musím spýtať na&nbsp;váš účes, ktorý je legendárny rovnako ako hity, ktoré spievate. Kto vám ho vymyslel a&nbsp;nikdy vás neomrzel?

Nie, pretože sa stal mojím poznávacím znamením. Vytvoril mi ho ešte v&nbsp;začiatkoch kariéry kaderník Vidal Sassoon. Svojmu zovňajšku venujem veľkú pozornosť. Som disciplinovaný človek a&nbsp;keďže mám len stopäťdesiattri centimetrov, dávam si veľký pozor na&nbsp;to, čo jem. Starať sa o&nbsp;seba a&nbsp;neustále vyzerať úžasne, je povinnosť nielen voči mne samej, ale aj voči publiku.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/svetova-spevacka-diva-gottova-smrt-ma-boli-bol-to-zlaty-hlas-ale-tiez-zlate-srdce" target="_blank" rel="noopener">Spoločné FOTO speváčky s maestrom Gottom v GALÉRII.</a>

Svetová spevácka diva: Gottova smrť ma bolí. Bol to zlatý hlas, ale tiež zlaté srdce!

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Svetová spevácka diva: Gottova smrť ma bolí. Bol to zlatý hlas, ale tiež zlaté srdce!

Erik Kollárik

Súvisiace články

Bude to len horšie: Bývalý zdravotnícky poradca Ivety Radičovej si nebral servítku pred ústa

„Nevidím, zle počujem, unavený som a...," vravel na poslednom stretnutí Gott (†80) Dare Rolins

Marika Gombitová exkluzívne: Deväť najťažších rokov môjho života

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás