Ikonická francúzska speváčka Mireille Mathieu (73) vyrastala ako najstaršia zo štrnástich súrodencov v mimoriadne skromných podmienkach. Ako dyslektičke sa jej v škole nedarilo, takže od štrnástich pracovala a prispievala na domácnosť. Hoci tvrdí, že je veľmi rodinne založená, ostala slobodná a bezdetná. „Nebola to však žiadna obeta kariére,“ zdôraznila v exkluzívnom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ, ktorý poskytla ERIKOVI KOLLÁRIKOVI. Hrdá, stopäťdesiattri centimetrov vysoká Francúzka najradšej vystupuje v štátoch východnej Európy a v marci sa predstaví aj v Bratislave. Počas päťdesiatpäťročnej kariéry vydala sedemdesiatpäť štúdiových albumov a predala takmer stopäťdesiat miliónov nosičov. Najnovší album Mes Classiques nahrávala vďaka priateľstvu s českým prezidentom Milošom Zemanom a jeho manželkou Ivanou na Pražskom hrade a venovala ho svojim rodičom.

Svoju kariéru ste odštartovali po tom, čo ste v roku 1965 vyhrali v Paríži súťaž speváckych talentov. Sledujete dnešné televízne formáty takýchto šou?

Keď som sa z rodného Avignonu vybrala vlakom na túto súťaž, mala som čerstvých devätnásť. Nevedela som, čo od toho môžem očakávať. Žili sme vo veľmi skromných podmienkach v drevenom dome, do ktorého fúkalo a pri daždi zatekalo. Po súťaži sa zo mňa stala vychádzajúca spevácka hviezda a bola som veľmi rada, že som ako najstaršia zo štrnástich detí mohla prispievať do domácnosti. To som však robila aj predtým, pretože už ako štrnásťročná som pracovala vo firme, kde sa vyrábali obálky.

Prijali by ste úlohu porotkyne do televíznej šou?

Dostala som takú ponuku mnohokrát, no vždy som odmietla. Prekáža mi niekoho kritizovať. Navyše súťažiaci sú neraz lepší ako porotcovia.

Vo veľmi skromných pomeroch vyrastala aj Edith Piaf. Ako vnímate fakt, že ste označovaná za jej nasledovníčku?

Ona bola absolútne jedinečná a originálna. Ja sa snažím byť sama sebou a nikoho neimitovať.

Ale prespievali ste niektoré jej hity.

To bolo ešte v čase začiatkov, pretože som nemala svoje piesne. Neskôr som už stála na vlastných nohách a budovala si repertoár. Na koncertoch spievam jedine jej hit Non, je ne regrette rien. Počas štyridsiatich rokov, pred ktorými táto nádherná skladba vznikala, ju okrem mňa interpretuje obrovské množstvo spevákov po celom svete.

Vaším manažérom bol dlho Johnny Stark, ktorý predtým spolupracoval aj s Edith Piaf. Ako ste sa zoznámili?

Oslovil ma krátko po súťaži v Paríži a bolo to zásadné stretnutie môjho života. Po jeho boku sa nám podarilo uspieť aj v Amerike. Spievala som v Las Vegas, v Hollywoode i v New Yorku ve­dľa hviezd ako Elvis Presley, Frank Sinatra alebo Dean Martin. Pracovali sme spolu do konca jeho života v roku 1989. Vždy som ho považovala za svojho druhého otca. Keď zomrel, jeho úlohu prebrala moja sestra Monique. Nie je len mojou manažérkou, ale aj kritičkou, na ktorej slová vždy dám. Bola so mnou pri mojich prvých vystúpeniach a doteraz ma sprevádza. Sme si také blízke, že spolu dokonca bývame. Máme krásny domček na predmestí Paríža vo štvrti Neuilly, preslávenej krásnymi parkmi.

Boli ste prvou speváčkou zo západnej krajiny, ktorá koncertovala v Číne. Ako na vás vtedy táto krajina zapôsobila?

Pricestovala som na pozvanie čínskej vlády tesne po Vianociach v roku 1986 a prijali ma vynikajúco. Nacvičila som si ich najznámejšiu ľudovú pesničku, v preklade sa volá Jazmínový kvet. Veľmi som tým u nich zabodovala. Ale bol to pre mňa úplne iný svet, všetci jazdili na bicykloch, v uliciach ste videli tisíce bicyklov. (Smiech.) Teraz je to už, samozrejme, inak. Čínu som odvtedy precestovala azda celú a rada sa tam pre srdečnosť ľudí vraciam.

Viac FOTO speváčky z Číny či Ruska v GALÉRII

Rok pred Čínou ste spievali na Bratislavskej lýre. Mali ste medzi našimi umelcami priateľov?

Pokračovanie na ďalšej strane.