Vyzbrojený grafmi a tabuľkami  niekoľko týždňov sprevádzal predsedu vlády Igora Matoviča či ministra zdravotníctva Marka Krajčího na tlačových besedách. Spolu s nimi informoval o modeloch vývoja situácie, ktorá poznačila naše životy. MARTIN SMATANA (30) priznáva, že počas štúdia mu ani nenapadlo, že skúška z matematického modelovania v epidemológii sa mu raz tak veľmi zíde. Ako analytik pôsobil v štátnom zdravotníckom inštitúte v Anglicku a viac ako rok kontroloval nemocnice v Stredočeskom kraji. Bol členom dozornej rady VšZP, členom viacerých komisií a pracovných skupín Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). S generálnym riaditeľom Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR sa zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Keď sme si dohadovali termín rozhovoru, spomínali ste, že ste boli päťdesiat dní nonstop v pohotovosti. Vládzete ešte?

Áno, mala to tak väčšina ľudí v krízovom štábe. Bolo to veľmi hektické, namáhavé, ale veríme, že výsledky teraz vidno. Sme radi, že sme mohli aspoň trochu prispieť k priaznivejšiemu vývoju situácie s koronavírusom. Situácia je špecifická práve tým, že ide naozaj o veľa. Jedno zlé rozhodnutie môže spôsobiť veľmi exponenciálny nárast vírusu a následné škody a úmrtia. Takže toto obdobie je absolútne extrémne a stresujúce. Veď takáto pandémia nebola viac ako sto rokov.

Koľko hodín denne pracujete?

Koľko treba. Nedá sa to paušalizovať. Ale najväčší nápor zažili zdravotníci, policajti alebo vojaci, im patrí najväčšie poďakovanie a obdiv.

Stále vám niektorí nevedia odpustiť prvé analýzy. V porovnaní s tým, čo máme teraz, vyzneli ako šírenie poplašnej správy. Najprv ste hovorili o pol milióne nakazených, potom o 170-tisíc. Predtým, ako ste začali intenzívnejšie vystupovať na verejnosti, hrozil trest každému, kto by šíril neoverené informácie o koronavíruse. Ako sa spätne na to pozeráte?

Robíme scenáre, nie predikcie. Bohužiaľ, nie vždy sme to dostatočne jasne a razantne komunikovali. To znamená, že veľká časť neodbornej spoločnosti nevedela správne čítať naše výstupy. Nečakali sme taký záujem verejnosti o naše modely.

Aký je rozdiel medzi scenárom a predikciou?

Používame príklad dvoch rozbehnutých vlakov, ktoré idú na jednej koľaji v protismere. Scenár nám umožní odhadnúť, kedy sa zrazia, akou rýchlosťou, a dá nám aj odhad, koľko času máme na to, aby sme tie vlaky zastavili. V praxi to teda vyzerá tak, že sa pozrieme na nejakú situáciu k danému dátumu a vyhodnocujeme, čo nás čaká, ak sa bude situácia vyvíjať rovnako alebo pôjde iným smerom. Porovnáme rozličné scenáre a potom vieme lepšie opísať, aké dôsledky majú jednotlivé opatrenia a čo nás v každom prípade čaká.

Ukážete nám to na grafe?

Fialová krivka, ktorú voláme základný scenár, predpokladá, že sa vírus bude pomaly šíriť ďalej. Prípady Žehry, Bystrian či Domova sociálnych služieb (DSS) Pezinok poukázali, že marginalizované komunity a DSS sú potenciálne infikované (rizikové) a hrozia nám malé regionálne „ohniská“ nákaz.

Ale testovanie ešte len prebieha, takže nevieme, či to je alebo nie je pravda. Druhá, zelená krivka predstavuje scenár, že sa tento predpoklad nepotvrdí a situácia v DSS a komunitách je dobrá. Toto by znamenalo, že najhoršie je za nami, čo vysvetľuje pokles v šírení vírusu, ktorý vlastne zažívame teraz.

A predikcia?

Tá by si tipla, aký podiel komunít bude rizikových či koľko DSS bude nakazených. My to nevieme, čakáme na výsledky testov, a preto prezentujeme, že ak dodržíme hygienické štandardy a opatrenia, tak sa nachádzame medzi týmito krivkami. Každým dňom sa však približujeme tej spodnej - optimistickej. Modely pravidelne aktualizujeme, aby sme vedeli odborníkom posúvať aktuálny odhad scenárov.

Keď sme sa pozreli na dva medzinárodné modely, ktoré sa o predikciu pokúsili, ani jeden netrafil. Jeden z nich pochádza z washingtonského IHME. To je Inštitút zdravotníckej metriky a analýz, ktorý začiatkom apríla predikoval, že okolo 20. apríla by sme mali mať sto úmrtí. A mali sme jedno. Ďalší, oxfordský model sa každý deň aktualizuje. Pôvodne rátal, že budeme mať 60 percent nakazených, teraz tvrdia, že pri súčasných opatreniach ich bude 0,05 percenta, čo v princípe korešponduje s naším modelom, ktorý máme teraz.

Výhoda scenárov spočíva v tom, že vieme namodelovať rozličné verzie vývoja. Ak bude nakazených pribúdať a bude to stále zlé, potom vieme odhadnúť, koľko potrebujeme ventilátorov, koľko postelí, lekárov. Je lepšie byť pripravený, mať rezervné kapacity, ako skončiť ako v Taliansku alebo v Španielsku, kde kupovali tisícky prístrojov a museli sa rozhodovať, kto prežije a kto nie.

Ako ste teda na začiatku prišli k tým obrovským číslam?

Keď sme pätnásteho marca zverejnili prvý model, tak v tom čase aj Merkelová hovorila, že v Nemecku očakávajú 70 percent nakazených. Ten istý týždeň epidemiológ Neil Ferguson tvrdil, že bude nakazených viac ako 80 percent Britov. Harwardské čísla boli vtedy v súlade s tým, čo sme predpokladali aj my. Bol to nový, nepoznaný vírus a mali sme málo informácií o tom, ako sa šíri. Údaje z Číny ukazovali, že je veľmi agresívny, často asymptomatický. Agresivita je reprodukčná sila vírusu, ktorú označujeme R0. Ak je R0 4, každý nakazí štyroch ďalších a ten ďalších, preto to exponenciálne rastie. V druhom modeli sme nastavili už inú hodnotu R0, nižšiu. Preto tam už bolo 170-tisíc. Tretí zverejnený model bol našou už siedmou verziou. Bohužiaľ, dostali sme zelenú len na zverejnenie troch analýz, preto tie skoky boli také výrazné.

Čiže keby ste analýzy zverejňovali častejšie, ľudia by si ich mohli lepšie porovnávať a nespôsobovali by také šoky?

Áno.

Ale aj premiér Igor Matovič vystupoval dosť emotívne.

On to čítal veľmi dobre a veľmi dobre tomu rozumel. Posielame mu a epidemiologickému tímu každú aktualizáciu. Keby sme pred veľkonočnými sviatkami oznámili, že sa to lepší, tak by hrozilo, že ľudia budú v kontakte a príde nejaká minivlna.

Vraj ste ten prvý graf ani nechceli zverejniť.

Nebol to zámer, prezentovali sme ho na ministerstve zdravotníctva a prišiel tam nečakane bývalý premiér. Graf, ktorý si vypýtal, potvrdil správnosť rozhodnutia, ktoré vtedy spravil. Dôležité boli rozdiely medzi tým, čo by bolo, keby sme neurobili nič a keby sme spravili kľúčové rozhodnutia. Graf vzal premiér do televízie a my sme potom ráno novinárom vysvetľovali, ako sme to vlastne počítali.

Môžete nám stručne povedať, čo je náplňou vášho inštitútu, ktorý sa teraz tak preslávil?

Našou úlohou je robiť analytické strategické podklady pre vedenie ministerstva zdravotníctva alebo iné sekcie. Pripravovali sme podklady pre centrálne obstarávanie, angažovali sme sa napríklad v projekte stratifikácie. To boli naše primárne aktivity. Ale aj revízia výdavkov. Všetko záviselo od toho, aké zadanie a od akej sekcie sme dostali.

Koľko ľudí v inštitúte pracuje?

Desať. Ale spolupracujeme s odborníkmi zo sekcií, ktoré nám zadajú projekt.

Ako ste sa dostali do čela tejto inštitúcie?

Prešiel som rôznymi pozíciami - od dátového analytika cez projektového manažéra až po generálneho riaditeľa.

Kto vás vymenoval?

My to tak nemáme.

Tak ako ste sa stali riaditeľom?

Myslím, že pán Drucker ma poveril.

Inštitútu zdravotnej politiky šéfujete od roku 2016, pracovali ste teda aj pre minulú vládu. Čím sa líšil prístup bývalého a súčasného premiéra k pandémii?

To sa veľmi ťažko hodnotí, oboch premiérov si veľmi vážim. Našou úlohou je spolupracovať s kýmkoľvek. To znamená, že ak je niekto analyticky založený, vieme, ako mu prispôsobiť slovník a podobne. Keď bola ministerkou Andrea Kalavská, ktorá je lekárka, tak sme výstupy formulovali tak, aby ich vedela aj bez nás čítať a nemala ich v nejakých zbytočne zložitých vzorcoch či exceloch. Minister Drucker zase preferoval skôr technickú formu. Vždy sa prispôsobujeme tomu, kto nám zadáva úlohy.

Kedy ste začali vypracovávať podklady k epidémii?

Náš inštitút sa do procesu zapojil pár dní pred odchodom predošlej vlády.

Ako ste sa v ňom ocitli?

Robert Mistrík na Facebooku vo svojom poste písal, prečo štát nekoná, nepripravuje odhad a nič nepočíta. Následne sme sa s ním spojili a pripravili prvý model.

Takže bez Mistríka by možno tie analýzy ani neboli?

Neviem, čo by bolo, ale on bol ten impulz. Spojil som sa s ním a pozrel si model, ktorý pripravil. Doteraz nás veľmi podporuje, raz za týždeň zvolá stretnutie analytikov s rozličnými názorovými pohľadmi na vec, aby sme si to vydebatovali. Tím tvorí takmer 60 ľudí. Našou prioritou bolo vytvoriť svoj model a nevyužívať zahraničné. Zabralo to veľa času a energie, ale verím, že aj naše výstupy prispeli k tomu, že sme teraz na tom takto a môže sa začať prvé otváranie.

Vidíte aj nejaké chyby, ktoré váš inštitút urobil?

Bezkonkurenčne najväčšou bola nesprávna komunikácia. Teraz všetko vidím inak. Odkedy sme zverejnili prvý model, zoznámili sme sa s mnohými odborníkmi, s ktorými sme začali spolupracovať. Keby som ich vtedy poznal, hneď sa s nimi skontaktujem a všetko by bolo lepšie. Dostali sme sa zrazu do úplne novej situácie. Pamätám si, keď som študoval zdravotnícku ekonomiku a manažment, mali sme skúšku z matematického modelovania v epidemiológii. Hovoril som si, načo sa to učíme v dnešnej dobe.

Čelíte aj veľkej kritike. Ako zvládate útoky hejterov?

Dostávam stovky mailov a na všetky sa snažím odpisovať. Denne mi v tridsiatich správach želajú smrť. Viete, zo sto ľudí sedemdesiat pochopí, čo im vysvetľujem,    a zvyšok nie.

Poznačila pandémia vašu rodinu?

Rodičia sú lekári, otec je primárom chirurgie v Trenčíne a mama pracuje ako nefrologička, takže má každý deň pacientov, ktorí potrebujú dialýzu. Ich bežné fungovanie sa nezmenilo.

Navštevovali ste ich?

Nie, len raz som ich videl, odkedy prišli obmedzenia. Radšej som to neriskoval.

Ako ste zvládali obrovskú zodpovednosť za vládne rozhodnutia, za osudy ľudí?

Máme veľký rešpekt pred všetkým, čo povieme. Ale každé naše číslo prezrú ešte ďalší ľudia. Profesor Vladimír Krčméry nám trikrát skontroloval materiál. Práve vďaka odborníkom, či už z Univerzity Komenského, alebo zo Slovenskej akadémie vied, s ktorými všetko komunikujeme, je bremeno zodpovednosti ľahšie. Sme im za to ne­smierne vďační.

Ale práve pán profesor Krčméry na začiatku vaše hororové scenáre vyvracal.

Vyzerá, že nakoniec aj trafil. (Smiech.)

Nebol teda medzi vami nejaký názorový boj?

Nie, sme veľmi vďační, že sme to s ním mohli korigovať, že si takíto odborníci našli čas a dali nám spätnú väzbu. Bez nich by sme to tak dobre neurobili. Hoci sme sa predtým nepoznali, v priebehu pár týždňov sme vybudovali veľmi dobrý tím.

Bežní ľudia však takí spokojní nie sú. Prišli o prácu, o príjem. Bolo nevyhnutné zatvorenie všetkých prevádzok?

Toto je otázka skôr na odborníkov z krízového štábu a epidemiologického tímu. Keď sa pozrieme na okolité krajiny, každá jedna utlmila väčšinu prevádzok. My sme mali v porovnaní s okolitými krajinami ešte pomerne málo prísne opatrenia. Dôležité je, že sa čísla lepšia, lícujeme pozitívny scenár a ak vydržíme, budeme nosiť rúška, dodržiavať opatrenia, tak verím, že sa postupne vrátime do „normálu“.   

Aj nútená štátna karanténa pricestovaných, u ktorých sa nič nepotvrdilo, je v poriadku? Napriek tomu, že iní nakazení Covidom-19 zostávali doma?

Určite. Keď sa pozrieme na príklady ázijských krajín, ktoré prekonali prvú vlnu, väčšina nových prípadov je tých, ktorí prídu zo zahraničia. Zaradili sme sa medzi krajiny, ktoré už najväčšie riziko prekonali a majú dobrý systém. Hrozbou sú ľudia, ktorí prídu zo zahraničia. Lebo ak sme my na tom dobre a ostatné krajiny nie, tak stačí jeden nakazený človek napríklad z Maďarska či inej krajiny a máme problém.

Najefektívnejšie riešenie sú práve karantény. Teraz sa pripravujú aplikácie, ktoré ľuďom umožnia ísť domov, ale budú sa musieť hlásiť. Takáto smart digitálna karanténa sa zavádza aj v Česku a je základom úspechu na Taiwane či v Kórei. Importovaní nakazení budú podľa mňa najväčšia výzva nasledujúcich týždňov. Našťastie, Rakúsko aj Česko majú dobre čísla. Preto aj    ustupujeme pendlerom.

Na jednej strane ste hovorili o poslušnosti Slovákov, na druhej zase prevládli obavy z nezodpovednosti a následné striktné opatrenia, napríklad počas Veľkej noci. Ako to teda je? Bolo treba nad nami držať palicu?

Zatiaľ sme ju nemali. Zoberme si len samotný Wu-chan, kde armáda kontrolovala pohyb ľudí cez policajné drony. Boli sme jednou z prvých krajín, ktorá mala povinné nosenie rúšok a nosili sme ich zodpovedne. A to je podľa mňa jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa vyhli exponenciálnej krivke a ideme klesajúcou.

Sme kresťansky založená krajina a Veľká noc je najdôležitejší kresťanský sviatok. Veľa ľudí má odmalička naučené, že je povinnosťou prísť domov za rodinou. Kde je hranica medzi rešpektovaním pravidiel a tým, že túto zaužívanú povinnosť si ľudia chceli splniť, neviem povedať.   

Ako teda vnímate správanie Slovákov?

Sme veľmi nesebecký národ. Keď vieme, že toto by nám všetkým ublížilo, tak to re­špektujeme. Neviem, či to súvisí s poslušnosťou.

Kritici poukazovali aj na šikanovanie dôchodcov. Na jednej strane sa neskoro začali testovať domovy sociálnych služieb, na druhej strane sa iným dôchodcom upierali základné práva.

Vieme, že pri starších ľuďoch komplikácie výrazne rastú. Keby sme zaviedli špecifické opatrenie pre ľudí nad 70 rokov a napríklad veľkú časť z nich izolovali a ostatným poskytovali všetky služby, čo by to spravilo? Nezmenilo by to až tak celkový počet nakazených, ale zmenilo by to, že celková úmrtnosť by bola až o 40 percent nižšia. Našťastie, nemáme takú situáciu, ako mali v Británii. Toto opatrenie je teda len hypotetické a neodporúčame ho. Ale sú rizikovou skupinou, preto máme špecifické opatrenia ako odlišné otváracie hodiny pre dôchodcov, preto sa skrínujú domovy pre seniorov.

Čím to je, že sme šírenie koronavírusu v porovnaní s inými krajinami tak dobre zvládli?

Predchádzajúca vláda veľmi rýchlo zareagovala a súčasná promptne nastavila ďalšie kroky. Možno máme aj inú genetiku. To sú parametre, ktoré budú predmetom vedeckého výskumu najbližšie mesiace, ak nie roky. Čo je hlavné, zatiaľ to zvládame ako jedna z najlepších krajín v Európe. Je však veľmi dôležité vydržať ešte s opatreniami, lebo sme kúsok od toho, aby sme porazili prvú vlnu. Na druhú vlnu budeme pripravení - vytvárame podmienky v nemocniciach, ľudia budú natrénovaní, pribudnú digitálne aplikácie, sú pripravené karanténne zóny. Takže budeme oveľa flexibilnejší.

Stále sa to teda môže ešte zvrtnúť?

Veľa závisí od toho, čo ukážu testy v DSS, či budeme nosiť rúška a naďalej dodržiavať opatrenia. Aby sme nezažili druhú vlnu ako v Singapure. Nedali si pozor na zahraničných pracovníkov, ktorí tam chodili na týždňovky, takže sa to v ubytovniach začalo masívne šíriť znova. Druhá vlna, neskorý nástup, je riziko pre každú krajinu.

Kedy si budeme môcť spokojne vydýchnuť a vrátiť sa k predchádzajúcemu životu?   

Keď bude vakcína alebo efektívny liek. Dovtedy musíme byť ostražití.

Aký bude potom postup? Príde plošné očkovanie?

Áno, alebo len rizikových skupín. Možno sa zistí, že u mnohých ľudí sa už vytvorili protilátky.

Rúška teda odložíme až po objavení vakcíny?

Určite ich týždne ešte budeme nosiť. Vždy je riziko druhej vlny, ale nemyslíme si, že by bola väčšia, akú sme mali. Sme lepšie pripravení. Verím, že optimistický scenár je pravdivý. Ideme veľmi dobrým smerom.

Ako vás osobne poznačilo obdobie pandémie?

Nemám čas na cvičenie a pribral som osem kíl. (Smiech.)