Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Pôvodný historický televízny seriál RTVS Čas nádejí mapuje životné osudy troch generácií slovenskej rodiny medzi rokmi 1914 až 1951. Teší sa veľkej obľube a stal sa najsledovanejším nespravodajským nedeľňajším programom. Diváci si ho pochvaľujú aj v diskusiách - najviac im prekáža, že má len osem častí a nie viac.

Napísať scenár k historickej rodinnej ságe dá poriadne zabrať. „Bol som pri tom a dával jej nevyžiadané rady, aby sa o tú haldu práce s niekým podelila. Skúšal som argumentovať seriálmi na Netflixe, kde má každý diel iného scenáristu. Ale ona iba zakrútila hlavou. Tak som jej prestal dobre radiť a v tichosti žasol nad jej výdržou, nezlomnosťou a neuveriteľnou hĺbkou sústredenia,“ opísal prácu scenáristky SCARLETT ČANAKYOVEJ jej manžel, Ondrej Kořínek.

Slovenská scenáristka je podpísaná pod viaceré úspešné projekty, napríklad pod drámou Kruté radosti, seriálom Kolonáda I a II, dramaturgiou desiatich televíznych filmov, adaptácií knižných a dramatických klasík v sérii Nesmrteľní či dramaturgiou seriálu Kriminálka Staré Mesto I a II. Prečo sa seriál Čas nádejí rodil dlhé roky a s čím všetkým sa musela autorka scenára popasovať?

Pôvodne ste chceli napísať scenár k celovečernému filmu. Ako prišiel prvotný nápad a prečo nakoniec vznikol seriál?

Za všetkým bol rodinný príbeh Ingrid Mayerovej. V producentskej stajni Barbary Janišovej Feglovej som ho začala vyvíjať ako hraný film. Nový námet, z neho treatment, ktorý v rozprávaní počítal s tromi časovými rovinami, ktoré sa navzájom prelínali. Na workshope v rámci Art Film festu s Milenou Jelínek, scenáristkou a pedagogičkou, ktorá pôsobila na Kolumbijskej univerzite v USA, som dostala radu ísť do seriálu, lebo zber materiálu, ktorý som mala, bol obrovský a&nbsp;minutáž celovečerného filmu by ho okresala. Poradila mi taktiež odpútať sa od skutočného príbehu a&nbsp;viac si vymýšľať. Z&nbsp;pôvodného námetu v&nbsp;ňom napokon ostala téma dezercie a splodenia potomka a meno hlavného hrdinu, všetko ostatné je vymyslené s&nbsp;ohľadom na našu históriu, naše dejiny. Keď prišla v&nbsp;2016 ponuka na seriál pre RTVS, lebo sa blížili meruôsme roky, začala som teda námet a&nbsp;treatment filmu prepracovávať do podoby seriálu.

Čo sa píše ťažšie - scenár k filmu alebo k seriálu?

Neviem, čo sa píše ťažšie. Ide o&nbsp;plochu, na ktorej idete vyrozprávať svoj príbeh. Film musí byť kompaktnejší, musí zaujať na menšej ploche a&nbsp;v&nbsp;priebehu tých 90 a&nbsp;viac minút doviesť diváka k&nbsp;emócii, katarzii, k&nbsp;naštvaniu, prekvapeniu v&nbsp;závislosti od žánru, ktorý si zvolíte. Seriál má veľkorysejšiu minutáž, dovoľuje vám príbeh dávkovať a&nbsp;s&nbsp;vhodne zvoleným záverečným napätím, takzvaným cliffom, vytvárať v&nbsp;divákovi záujem o&nbsp;jeho pokračovanie.

Čo všetko patrí k práci scenáristky?

Vymyslieť príbeh. Postaviť ho tak, aby bol uveriteľný, ale predovšetkým, mať tému. Ísť po nej. Nechať sa inšpirovať. Vymýšľať, kreovať, točiť sa v&nbsp;kruhu. Nechať si ju v&nbsp;sebe dozrieť. Študovať, čítať, pozerať filmy, zaujímať sa o&nbsp;ľudí. A&nbsp;čo je najhoršie, posadiť sa k&nbsp;tomu a&nbsp;presedieť pri tom neraz aj hodiny. Vypľuť to zo seba, ustáť pripomienky a&nbsp;prepisy, konzultovať, bojovať za ten príbeh, robiť kompromisy ale aj sa hádať do krvi. A&nbsp;potom čakať, kým nám, neviditeľným autorom v&nbsp;audiovízii, ten príbeh niekto nakrúti.

Historické udalosti ste si sama naštudovali, alebo ste mali nejakých konzultantov - historikov?

Aj som si robila rešerš, aj som veľa čítala a&nbsp;hľadala, a aj som po celý čas mala k&nbsp;dispozícii múdre rady historikov. Bez konzultácií a&nbsp;odbornej supervízie to nejde. Historický scenár nie je sci fi. Niekde sa však dá vybojovať licencia poetika a&nbsp;s&nbsp;odobrením historika je to pre autora dvojnásobná radosť. Teda aspoň pre mňa. Ja ďakujem Viere Feglovej, Jánovi Hlavinkovi, Michalovi Ďurčovi, Tomášovi Králikovi, Alexandre Letkovej, Ľubomírovi Morbacherovi, Monike Vrzgulovej. Keď už bolo všetko napísané, finálnu supervíziu nad všetkými 8. dielmi mal pán Ivan Kamenec, ktorého si nesmierne vážim.

Čo bolo podľa vás na seriálových časoch ťažšie a v čom bola, naopak, tá doba ľahšia?

Určite prežiť dve svetové vojny. Hlad, bieda, strach o&nbsp;životy najbližších. Postavenie žien v&nbsp;spoločnosti. To všetko bolo nesmierne ťaživé a&nbsp;oveľa ťažšie ako v súčasnosti. Ale mnohé sa zmenilo k&nbsp;lepšiemu. Viete, nechcem mudrovať v&nbsp;kategórii - nemali sme internet, ale mali sme k&nbsp;sebe bližšie. Lebo nemali. Dívam sa na to skôr tak, že všetci, nezávisle od doby a&nbsp;okolností, chceme žiť a&nbsp;byť šťastní. A&nbsp;v&nbsp;tých našich obyčajných ľudských dennodenných životoch zažívame výšky a&nbsp;pády a&nbsp;robíme chyby. A&nbsp;vždy sa treba nejako zachovať. A&nbsp;to bolo náročné v&nbsp;minulosti a&nbsp;je aj teraz. Aj teraz nás dobiehajú veľké geopolitické okolnosti. Je&nbsp;21. storočie a u&nbsp;našich susedov je vojna.

Niektorí scenáru vyčítajú, že dej je veľmi rýchly. Je to tým, že ste všetko museli vtesnať do osem častí?

Prvá expozičná časť je rýchlejšia. Ale dáva priestor divákovi zvyknúť si na štýl rozprávania, v&nbsp;ktorom v&nbsp;rámci jednej časti prejde viac rokov.

Roza je silná žena, ale vybrala si život po boku muža, ktorý ju nemiluje. Čo vás motivovalo k takémuto osudu hlavnej ženskej hrdinky?

Fantázia. Zážitky. Pocity žien. Ženský svet a&nbsp;jeho hľadanie lásky, ktorá je absolútnou hnacou silou našich životov. Téma obety, vytvárania domova a&nbsp;tepla aj na úkor nás samých. Kládla som si otázku, či nenaplnená láska môže zostať láskou na celý život. A&nbsp;čo sa s&nbsp;nami ženami deje, keď sa staneme matkami. A&nbsp;Dominka Morávková dala mojej Róze esenciálnu hĺbku, za ktorú som jej nesmierne vďačná. Dívam sa na ňu každú nedeľu a&nbsp;nevidím v&nbsp;jej interpretácii jeden jediný falošný tón. Asi by som mala povedať, že žije v&nbsp;Rózinej koži, ale ona sa vpila do mojich písmen a&nbsp;zaliala ich svojím teplom, zrelosťou, empatiou a&nbsp;nesmiernym talentom. A&nbsp;takýchto skvelých hráčov je v&nbsp;seriáli viac.

V prvej jeho epizóde sa objavila aj postava geja Willyho Belsberga. Otec ho poslal na vojnu, „aby z neho spravil chlapa“. Chceli ste ukázať, že homosexulita tu bola aj pred sto rokmi a nie je žiadny novodobý trend?

Chcela som v&nbsp;rámci ságy ukázať, aký je život pestrý a&nbsp;rozmanitý a&nbsp;ako si ho komplikujeme vlastným odmietaním a&nbsp;hlúposťou. A&nbsp;áno, homosexualita nie je žiadny novodobý trend. Človek má okrem svojej sexuality predovšetkým dušu a&nbsp;duchovný rozmer, má svoj osobný, spoločenský aj občiansky život, má svoju hodnotu a&nbsp;charakter, rovnako ako zraniteľnosť. Segregácia na základe sexuálnej orientácie je úbohá. Najmä ak ju robí väčšina.

Je nejaký hrdina či hrdinka príbehu, s ktorým ste sa najľahšie stotožnili alebo vám najviac prirástol k srdcu?

Mám ich rada všetkých. Aj v&nbsp;ich chybách, pokleskoch, drzosti, smútku. Možno sa mi niektoré z&nbsp;nich ľahšie písali. Ale ja sa naozaj na to nedívam takto hodnotiaco. Každá z&nbsp;tých postáv je na šachovnici potrebná pre celý príbeh. Sú to moje deti. Nepodriaďujem ich Sofiinej voľbe.

Postavy tu nie sú vyslovene vyhrotené, všetko je napísané veľmi prirodzene a ľudsky, akosi nemáme ani koho nenávidieť. Skôr pohoršia jednotlivé činy hlavných hrdinov. „Je to seriál, v ktorom sú obsiahnuté pestré farby života a filmový výtvarný spôsob rozprávania by to mal len potvrdiť,"&nbsp;opísal ho režisér Ján Sebechlebský. Bol to teda zámer?

Áno. Nepoznám človeka, ktorý by chcel byť vyslovene zlý. Konáme a&nbsp;rozhodujeme sa a&nbsp;z&nbsp;toho pramení naše zrenie. Nikto nie je dokonalý, ale kým sme všetci hľadajúci a&nbsp;berieme zodpovednosť za svoje konanie, nič nie je stratené.

Boli ste sa pozrieť aj na nakrúcaní?

Raz, aj to náhodou. Janko Sebechlebský nemá veľmi rád návštevy počas nakrúcania a&nbsp;ja to rešpektujem. Na pľaci sa treba sústrediť. Potom mi ponúkol, že si môžem obliecť kostým a&nbsp;prísť sa pozrieť ako komparz na nakrúcanie scény zábavy. A&nbsp;to už zasa nemusím ja, tieto ambície, pri všetkej úcte a&nbsp;pokore, nemám.

Ako ste sa stotožnili s hereckým obsadením?

Pri tomto seriáli som bola aj na castingu. Klobúk dolu pred prácou, ktorú herci ponúkajú a&nbsp;každým konkurzom začínajú od nuly. Dajen Blatnická, castingová režisérka, posielala vopred fotografie, analyzovali sa typy... Môžete mať predstavu, že vizuálne je toto môj Vojto, alebo Irena a&nbsp;na konkurze to zrazu nefunguje, alebo práve naopak, chémia daného okamihu urobí veľa. To, ako konkurz viedol režisér, bolo profesionálne a&nbsp;citlivé. Jeho výber som absolútne akceptovala, tak ako jeho prácu s&nbsp;hercami. Daniel Žulčák má v&nbsp;sebe tvrdosť i&nbsp;noblesu, húževnatosť i&nbsp;drzosť, podporenú fyzicky až takým Delonovským šarmom, takže v&nbsp;konečnom dôsledku ako Géza ženy síce provokuje a&nbsp;rozčuľuje, ale aj zaujíma. Nie je to s&nbsp;ním v&nbsp;príbehu jednoduché a&nbsp;to ma baví. Zuzana Mauréry ma ako autorku absolútne upokojuje a&nbsp;to, ako ma v&nbsp;nuansách dokáže rozosmiať, je neskutočné. Herectvo Mateja Landla ma dojíma, o&nbsp;Dominike som už vravela. Teším sa na Adyho Hajdu, lebo postavu doktora Weinera milujem. Všetci sú absolútne skvelí a&nbsp;odviedli maximum. A, samozrejme, Miško Režný a jeho Tivadár. Toľko autenticky zhmotneného smútku, tragiky, a pravdy na takej malej ploche je pre mňa herecká virtuozita.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/taziva-doba-aj-osudy-moze-nenaplnena-laska-zostat-laskou-cely-zivot-pyta-scenaristka" target="_blank">FOTO v GALÉRII</a>

Aj vy ste videli prvé časti seriálu až doma s rodinou?

Áno, sledujem to ako každý radový divák v&nbsp;nedeľu večer, lebo na kontrolných projekciách v&nbsp;RTVS som nebola. Pozveme k&nbsp;nám priateľov, dáme si pohár vína, porozprávame sa a&nbsp;o&nbsp;20:30 si pustíme diel.

Zatiaľ veľmi pozitívne. Vždy boli zvedaví, čo bude ďalej.

Ťaživá doba aj osudy: Môže nenaplnená láska zostať láskou na celý život? - pýta sa scenáristka

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Ťaživá doba aj osudy: Môže nenaplnená láska zostať láskou na celý život? - pýta sa scenáristka

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Barytón, k vašim službám: Šťastná rodinka a Tůmova radosť z nových výziev

Zomrela diva z divadla: Mala 90 rokov a nedávno nám dala recept na šťastný život. Aký?

Zdeněk Svěrák v kláštore: Súvisí to s jednou výnimočnou ženou, ale aj deťmi

Smúti rodina aj fanúšikovia: Janovicovi priatelia mu objednali kávu aj po jeho smrti

Narodenia slávnych: Ivo Gogál oslavuje 65 rokov. Viete, aké americké hviezdy daboval?

Rumburakovo tajomstvo: Prečo sa Jiří Lábus nikdy neoženil a nemal deti?

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás