<p>Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."</p>

Erik Kollárik

<p>V našom šoubiznise azda niet žoviálnejšieho človeka. Ťažké časy, v ktorých žijeme, zapríčinili, že aj jemu, večnému recesistovi, zamrzol úsmev na tvári. Spojili sme sa s ním v deň, keď si pripomínal štvrté výročie smrti svojho brata, geniálneho inštrumentalistu Juraja Lehotského. Preberali sme aj nečakaný skon Mekyho Žbirku (†69) a dôvod, prečo mu nebol na pohrebe. Ikone skupiny Modus chvíľu trvalo, kým sa rozrozprával. Napokon pri spomínaní predsa len došlo aj na vtipkovanie. A keď spomenul vnúčatá, roznežnil sa a priznal, že mu dodávajú najsilnejšiu energiu a chuť do života. S muzikantom a spevákom JANKOM LEHOTSKÝM (74) sa zhováral ERIK KOLLÁRIK.</p>

<h3>Rok 2021 sa do&nbsp;slovenskej histórie zapíše aj skonom mnohých významných osobností. Vám bol pravdepodobne najbližší Miroslav Žbirka. S&nbsp;akými emóciami ste prijali správu o&nbsp;jeho smrti?</h3>
<p>Navzájom sme sa určitým spôsobom mali veľmi radi, vážili sme si jeden druhého. Cítil som to tak a&nbsp;Meky to, myslím, cítil tiež. Naposledy sme sa stretli na&nbsp;koncerte pri príležitosti narodenín Borisa Filana. Mali sme spoločnú šatňu a&nbsp;bolo to príjemné. Tie naše tiché a&nbsp;tajné fóry mi budú veľmi chýbať. V&nbsp;tomto bol ako Milan Lasica, ktorý tu už takisto, bohužiaľ, nie je. Nikdy nepovedal jasnú pointu, to bolo na&nbsp;tom krásne, <em><strong>„veselo prácne“</strong></em>.</p>
<h3>Po&nbsp;Žbirkovej smrti vysvitlo, že ste mali byť obaja hosťami jarného turné Mariky Gombitovej. Uvedomujete si definitívny koniec trojice Lehotský - Žbirka - Gombitová?</h3>
<p>Veľmi som sa na&nbsp;to tešil, ale už sa to v&nbsp;tejto zostave nikdy neuskutoční. Každý sme mali svoju farbu hlasu a&nbsp;spolu sme zneli veľmi dobre a&nbsp;efektne. Starostlivo som dbal o&nbsp;to, aby bola kapela založená na&nbsp;kvalitných vokáloch, ale aby bol každý zaujímavý aj sólovo. Obaja postupne začali komponovať vlastné piesne a&nbsp;išli svojou cestou. Vďakabohu, že sa v&nbsp;tej modusáckej garáži niečo naučili. To ma napĺňa veľkým šťastím. Pocit, že je tam aj niečo odo mňa, že si vzali menzúru úspešných tónov, je naozaj výborný. Neviem, či viete, ale v&nbsp;Moduse bol istý čas aj Richard Müller a&nbsp;asi dva týždne Peter Nagy.</p>
<h3>Vdova po&nbsp;Mirovi Žbirkovi pre pandemické opatrenia veľmi selektovala hostí na&nbsp;pohreb. Vy ste pozvánku dostali ako jeden z&nbsp;jeho najbližších priateľov. Prečo ste nedorazili?</h3>
<p>Bol som chorý a&nbsp;bál som sa cestovať. Poslal som tam syna Juraja, ktorý do&nbsp;Prahy doniesol, čo som chcel. Najdôležitejšia je priamočiara jasná myseľ. Ako hovorí moja kniha, uvidíme sa čo nevidieť.</p>
<h3>Ste mimoriadne spoločenský človek, ktorý nikdy nevynechal žiadnu poriadnu párty. Ako prežívate časy lockdownu?</h3>
<p>Keď sa dá, chodím každý deň hrať tenis a&nbsp;mám svoju stabilnú trasu prechádzok do&nbsp;petržalského lesa. To sú moje dva hlavné náboje. Keď sa nič z&nbsp;toho nedá realizovať, doma v&nbsp;pivnici si hrám staré veci, aby som si ich zopakoval pre prípad, že by bol predsa len nejaký koncert. A&nbsp;teším sa z&nbsp;toho, čo všetko som napísal.</p>
<h3>Ostatné roky sa prejavujete kreatívne aj inak, vyrábate výtvory z&nbsp;dreva a&nbsp;kameňa. Pribudli vám v&nbsp;čase covidových prázdnin nejaké nové diela?</h3>
<p>Mám tu už niečo naskladané. Teším sa, pretože každý z&nbsp;tých panákov je iný. Vždy je krásne očakávať, čo z&nbsp;dreva vylezie. Keď sa na&nbsp;to potom pozriem, musím vymyslieť názov. To ma na&nbsp;tom baví najviac. Keď mi z&nbsp;dreva vyliezol Belmondo, aj by som mu to poslal. Podľa mňa by sa spoznal. Ale mám aj Stana Dančiaka, Béďa Bednárika či Einsteina, ktorého som poslovenčil, takže sa volá Ainštajn. Mám tiež drevenú Striptérku do&nbsp;exteriérov, Ustálenú chyžnú aj Bočný účes. Vo vymýšľaní názvov sa naozaj vyžívam.</p>

<h3>Takže ste si za&nbsp;koncertovanie našli náhradu a&nbsp;na&nbsp;rozdiel od&nbsp;mnohých svojich kolegov nestresujete?</h3>
<p>Keď to bude trvať ešte chvíľu, možno sa na&nbsp;mňa niečo nalepí. Mám aj päť vnúčat a&nbsp;stretávanie s&nbsp;nimi mi robí dobre. Sme väčšinou spolu, pretože bývame blízko seba.</p>
<h3>O&nbsp;vaše drevorezby je veľký záujem. Prečo ich nepredávate?</h3>
<p>Beriem to len tak, že popri muzike robím aj inú neplechu. Je to môj únik z&nbsp;napätia a&nbsp;chaosu. Snažím si takto chrániť moje druhé ja. Okrem drevorezieb maľujem portréty a&nbsp;zaujímavé kamene. Už som niečo vystavoval, no predávať ich začnem možno až vtedy, keď bude veľmi zle a&nbsp;nebudem úspešný.</p>
<h3>Karel Gott o&nbsp;svojich obrazoch hovorieval, že až po&nbsp;smrti budú mať tú správnu cenu.</h3>
<p>Tak to je jasné. Potom pôjdeme do&nbsp;Los Angeles, ale pod štyri tisícky rozhodne <em><strong>„nepujdeme“</strong></em>. (Smiech.)</p>
<h3>Kedy ste v&nbsp;sebe prebudili maliarsky talent?</h3>
<p>Maľoval som už ako malý chlapec, ale intenzívnejšie som sa tomu začal venovať až na&nbsp;staré kolená. Najprv to boli portrétiky blízkych, potom som prešiel na&nbsp;francúzskeho herca Jeana Rena. Ale nevedel som mu spraviť ústa, tak som ich zakryl šálom. To boli moje absolútne začiatky. Ani ruky nemaľujem, tam som sa ešte nedostal. (Smiech.)</p>
<h3>Ste samorast alebo ste prešli nejakým kurzom?</h3>
<p>Keďže tieto veci robím len pre vlastnú potrebu, nezaoberám sa tým. Mojím veľkým vzorom je však Albín Brunovský.</p>
<h3>Aký ste dedo?</h3>
<p>Myslím si, že výborný. Hlavne teraz, keď mám viac času byť s&nbsp;vnukmi a&nbsp;pozorovať ich. Syn Juraj má Marka a&nbsp;Milku, dcéra Ela má Rózičku, Leu a&nbsp;Ľudovíta. Marko je úspešný klavirista, Ľudovít hrá na&nbsp;husliach, Rózička hrá basovú gitaru a&nbsp;Leuška je preborníčka v&nbsp;rokenrolovom tanci. Muzika ich baví, to je fantastické.</p>
<h3>Celý život sa venujete hudbe, no pre svoje komediantstvo ste už dostali aj nejednu hereckú príležitosť. V&nbsp;divadle Astorka ste stvárnili maďarského čašníka, objavili ste sa v&nbsp;seriáloch Panelák, Susedia a dabovali ste v&nbsp;kreslenom seriáli Banány v&nbsp;pyžamách. Je to pre vás príjemný „úlet“?</h3>
<p>Vždy išlo len o&nbsp;pár viet, takže v&nbsp;tomto smere môžem byť ľahký voľnomyšlienkar. Toho čašníka som hral v&nbsp;hre Kazimír a&nbsp;Karolína. Niečo som tam motal po&nbsp;maďarsky, ale zrejme tak dobre, že po&nbsp;skončení za&nbsp;mnou prišla pani z&nbsp;rozhlasového vysielania pre Maďarov a&nbsp;chcela so mnou viesť rozhovor vo svojom rodnom jazyku. Musel som jej vysvetliť, že z&nbsp;mojej strany to bola len taká samozrejmá maďarčina.</p>
<h3>Hodnoverný prízvuk ste zrejme pochytili pre dobrý muzikantský sluch.</h3>
<p>Áno. Keď sme kedysi dávno boli s&nbsp;Modusom na&nbsp;turné v&nbsp;Poľsku, vysielali tam film Bitka o&nbsp;Midway, kde sa hovorilo aj po&nbsp;japonsky. Tak som ten jazyk dostal do&nbsp;ucha, že si všetci mysleli, že ho ovládam.</p>

<h3>Pochádzate z&nbsp;rodiny, kde bolo umenie dedičným remeslom. Mama Eva Fuchsová Lehotská bola primabalerína, otec Ferdinand Lehotský spevák, herec a&nbsp;tanečník. Váš brat Juraj vynikal ako trubkár, bratranci Dušan Trančík a&nbsp;nežijúci Igor Lembovič režírovali a&nbsp;skvelý režisér a&nbsp;kameraman je aj váš syn Juraj Lehotský. Jedinou herečkou vašej rodiny je dcéra Ela Lehotská. Ale nič sa nevie o&nbsp;vašej manželke. Čomu sa venuje?</h3>
<p>Môj otec bol aj Baťov pilot a&nbsp;mal neprekonateľné baletné zdvíhačky. Manželka pracovala kedysi vo sfére architektúry. Keďže sme s&nbsp;Modusom boli neustále na&nbsp;cestách, výchova našich synov bola viac-menej na&nbsp;nej. Dodnes drží rodinu pokope. Žiť vo dvojici viac ako štyridsať rokov nie je len tak. Treba na&nbsp;to veľa kompromisov, odriekania aj tolerancie. Ona je aj prvá poslucháčka mojich pesničiek. U&nbsp;nej si testujem, či sú fajn. Využívam jej špeciálne laické ucho.</p>
<h3>V&nbsp;jednej zo svojich novších piesní spievate, že ste lepší, než ste boli vlani. Znamená to, že sa kajáte?</h3>
<p>Myslím si, že nezáleží na&nbsp;tom, či ste lepší alebo horší. Človek by mal byť s&nbsp;rodinou taký, ako ho po­znajú a&nbsp;majú radi. Je to veľmi pekný text Vlada Krausza, ktorý som sa pri spievaní snažil nepokaziť.</p>
<h3>Aké bolo najdôležitejšie rozhodnutie vášho života?</h3>
<p>Keď som ako štrnásťročný začal skladať prvé piesne.</p>
<h3>Spomeniete si ešte, ako sa volala úplne prvá?</h3>
<p>Zdena.</p>
<h3>To keby vedela vaša fanúšička Zdena Studenková, asi by mala radosť. Vám padla do&nbsp;oka asi iná Zdena, však?</h3>
<p>Chodila k&nbsp;mame do&nbsp;baletu. Tam bolo stále na&nbsp;čo pozerať. K&nbsp;estetickosti a&nbsp;pekným pohybovým pocitom som mal cez očný obdiv najbližšie, ako sa dalo. Mal som tam prevŕtané vynikajúce kabínkové kľúčovodné záležitosti, cez ktoré som pri prezliekaní sledoval krásne nenapodobiteľné situácie.</p>
<h3>Čo robí podľa vás ženu atraktívnou?</h3>
<p>Keď sa patričným hojdavým prísľubom rozbehne adekvátnym smerom.</p>

<h3>Nikto na&nbsp;svete nedokáže so ženami flirtovať tak ako vy. Kde na&nbsp;tie lichôtky chodíte?</h3>
<p>Pre každú mám pripravené niečo iné. Treba na&nbsp;mňa naďabiť v&nbsp;patričnom čase a&nbsp;vždy niečo padne.</p>
<h3>Ako zvyčajne reagujú?</h3>
<p>Podľa toho, koľko je hodín.</p>
<h3>Ide vám komponovanie tak ľahko ako kedysi? Pred časom sme diskutovali o&nbsp;tom, že už nemôže vzniknúť žiadna nová pesnička, len iná pesnička.</h3>
<p>Ťažko povedať, čo je nové, pretože Viktor Kubal mi raz povedal: <em><strong>„Janíčko, všetko už bolo vymyslené.“</strong></em> Platí to aj pre hudbu. Akordy sú dané tak, ako sú dané, no človek si ešte môže vypestovať nejaké novotvary. Ale keď sa mu zdá, že prišiel s&nbsp;novinkou, je to klam. Bolo už všetko. Ja tvrdím, že hudba je len jedlá alebo nejedlá. Snažím sa, aby sa moja tvorba čo najviac podobala na&nbsp;mňa. Aby bolo už z&nbsp;diaľky počuť, že som to ja.</p>
<h3>Pri piesni Vyznanie môžeme hovoriť o&nbsp;kvalite svetových rozmerov. Po&nbsp;Marike Gombitovej ju naspievalo niekoľko ďalších speváčok. Ktoré predvedenie sa vám páči najviac?</h3>
<p>Po&nbsp;Marike to bola vždy len horšia alebo lepšia kópia. Každá speváčka sa tú pesničku snaží vyspievať, ale treba ju aj emočne podať. Veľa záleží na&nbsp;tom, aký je interpret muzikálny a&nbsp;či do&nbsp;toho vloží niečo svoje. Lucie Bílá to spieva inak ako Sisa Sklovska, Mirka Partlová sa snaží spievať ako Marika a&nbsp;dokonca to už spieval aj Dan Hůlka. Toho som však nepočul.</p>
<h3>Miro Žbirka sa raz priznal, že bol do&nbsp;Mariky zamilovaný. Ako to bolo s&nbsp;vami?</h3>
<p>Odpoviem vám otázkou. Kto nebol do&nbsp;Mariky zamilovaný?</p>
<h3>Keď ste ju objavili na&nbsp;východnom Slovensku, čo vás na&nbsp;nej zaujalo najviac?</h3>
<p>Stretli sme sa na&nbsp;jednom plese. Trochu sme pocvičili a&nbsp;zistili, že nám to ladí. Spočiatku bývala celá kapela s&nbsp;mojou manželkou a&nbsp;dvoma deťmi v&nbsp;našom dvojizbovom byte v&nbsp;Dúbravke. Za&nbsp;Mariku som cítil od&nbsp;začiatku tichú zodpovednosť. Adaptovala sa veľmi dobre a&nbsp;rýchlo. No netušil som, čo nás v&nbsp;budúcnosti čaká. Aj keď v&nbsp;kapele už nebola, stále mala u&nbsp;mňa dvere otvorené a&nbsp;je to tak dodnes.</p>
<h3>Ako to bolo s&nbsp;vaším odchodom zo skupiny Modus v&nbsp;roku 2015? Máte s&nbsp;bývalými spoluhráčmi naštrbené vzťahy a&nbsp;fakt tam zohral nejakú úlohu aj alkohol?</h3>
<p>Ja už nepijem. A&nbsp;nikdy som neodišiel. Tieto veci sa mi už ne­chce ani komentovať. Keď si niekto uzurpuje, že je Modus, tak nech. Nikdy som sa nesnažil s&nbsp;nikým hnevať, iba sa môžem niektorým veciam čudovať. Pod značkou Modus mám takmer päťsto skladieb a&nbsp;ostatné mi je úprimne jedno. Moje skladby a&nbsp;sound mi nevezme nikto.</p>

<h3>Nikto vám nevezme ani vaše už zľudovené bonmoty a&nbsp;hlášky. Napríklad tú, že už nikdy nebudete piť viac ako doteraz. Ako je to?</h3>
<p>Viac nebudem piť, viac nebudem piť. Ale ani menej, lebo takto je to akurát. (Smiech.) Ale už mi to ani nechutí.</p>
<h3>Znamená to koniec vašim „vínovým náladám“?</h3>
<p>Takú náladu musí vedieť človek uhádnuť. A&nbsp;mne sa už prestalo chcieť hádať tie stavy.</p>
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
<h3>Janko, tak ďakujeme za&nbsp;rozhovor. Azda sa čoskoro vidíme na&nbsp;nejakom koncerte.</h3>
<p>Vidíme sa čo nevidieť, ale musíte tlieskať na&nbsp;druhú dobu. Lebo všetci tlieskajú na&nbsp;prvú. Osemdesiat percent ľudí na&nbsp;koncertoch nemá synkopický charakter.</p>

Ťažké časy: Janko Lehotský otvorene o alkoholizme: Dôvod prečo nemôže piť viac ako doteraz

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Ťažké časy: Janko Lehotský otvorene o alkoholizme: Dôvod prečo nemôže piť viac ako doteraz

Erik Kollárik

Súvisiace články

Český herec Etzler z nemocnice: Sprcha bez kyslíka, nič horšie som nezažil

Biznis s deťmi: Kandráčovci sa spojili s básnikom Ľubom Feldekom

Za výtvarníkom Miroslavom Cipárom žiali aj básnik Ľubo Feldek: Posledný odkaz do nemocnice!

Ondrej Kandráč a jeho tajné sťahovanie do Bratislavy: Ostala po ňom len jama. Čo sa deje?

Český milionár, ktorý miluje mnohoženstvo a konšpirácie, pre PLUS 7 DNÍ: Možno prídem aj k vám

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás