V minulosti vystupoval s prezývkou Posledný križiak a je známy svojím konzervativizmom. S Borisom Kollárom, ktorý má jedenásť detí s desiatimi ženami, si však napriek tomu dobre rozumie. S ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny MILANOM KRAJNIAKOM (47) sa rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Nedávno odišli odborári z rokovania tripartity o minimálnej mzde. Zamestnávatelia chceli zmrazenie súčasných 580, odborári 656 a vy ste navrhli kompromis 623 eur. Aký nastal problém?

Myslím si, že v časoch najväčšej hospodárskej krízy od čias druhej svetovej vojny potrebujeme chrániť tých najmenej zarábajúcich. Išlo však o aj to, koľko naša ekonomika uprostred krízy zvládne. Každej strane som ustúpil. Odborárom tým, že sme zrušili pôvodne navrhnutú štartovaciu mzdu, a zamestnávateľom v tom, že ďalšie stupne minimálnej mzdy sa budú zvyšovať o pevnú sumu 43 eur a nie o násobky ako doteraz.

Kde teda bol problém?

Už predtým sme sa stretli asi desaťkrát. Presadil som, aby sa zástupcovia sociálnych partnerov zúčastňovali aj na ekonomickom krízovom štábe. Žiaľ, odborári neboli ochotní ustúpiť počas rokovaní v ničom, zato zamestnávatelia vôľu prejavili. Na poslednom rokovaní sa odborári zdvihli a odišli. Neviem prečo, lebo som akceptoval 90 percent pripomienok od odborov a asi 30 percent od zamestnávateľov.

Do tripartity chcete teraz prijať viaceré odborové organizácie. Nebudú rokovania ešte zložitejšie?

Nie. Kým na strane zamestnávateľov sa na tripartite zúčastňujú štyri združenia, za zamestnancov je to iba Konfederácia odborových zväzov. Jediná totiž spĺňa súčasnú podmienku, že má nad 100-tisíc členov. Ostatné odborové centrály ich majú menej, hoci, ako sme videli, napríklad Moderné odbory vo Volkswagene zastupujú svojich členov veľmi dobre a vybojovali im výrazné zvýšenie platov. Ale sú tu ďalšie profesijné odbory ako lekárske či sesterské. Preto navrhujeme, aby na každej strane boli aspoň traja reprezentanti, teda aj za odbory, aj za zamestnávateľov. Bude sa to odvíjať podľa počtu členov.

Bude minimálna mzda napriek odchodu odborárov tých spomínaných 623 eur?

Zvýšenie minimálnej mzdy o sedem percent je v čase krízy výnimočné. To sa obvykle nerobí. Ale chceme pomôcť ľuďom, ktorí zarábajú najmenej. Zvýšenie sa bude týkať asi 200-tisíc ľudí. Aj zdravotné sestry či predavačky, ktoré sú v treťom a druhom stupni minimálnej mzdy, ju budú mať zvýšenú o 43 eur.

Myslíte si, že sa z toho dá vyžiť?

Veľmi ťažko. Ale určite lepšie, ako by to bolo o 43 eur menej. Chystáme ďalšie opatrenia, ktoré na to budú nadväzovať.

Aké?

Ak si človek do 29 alebo nad 50 rokov nájde prácu, tak mu štát bude k mzde prispievať celý rok 122 eur. Ďalší polrok to potom bude 61 eur. Tým chceme dosiahnuť, aby nezamestnaný akceptoval aj horšie platenú prácu, než pôvodne zamýšľal. Voláme to príspevok Reštart.

Zamestnávatelia chceli zmraziť minimálnu mzdu aj pre koronakrízu. Vieme už, koľko ľudí prišlo v súvislosti s ňou o prácu?

V apríli prišlo o prácu približne 33-tisíc ľudí, v máji do 15-tisíc, v júni a v júli približne 6-tisíc ľudí. Keď to spočítame, tak sme na úrovni približne 60-tisíc ľudí. To je lepšia situácia, ako všetci na začiatku očakávali. Najmä preto, že z mesiaca na mesiac sa zvyšujú počty ľudí, ktorí si prácu opäť našli. Situácia s poklesom HDP aj nezamestnanosti je lepšia, než sme sa obávali.

VÝCHOVA DIEŤAŤA STOJÍ 50-TISÍC EUR V dospelosti môže časť jeho odvodov ísť rodičom.
VÝCHOVA DIEŤAŤA STOJÍ 50-TISÍC EUR V dospelosti môže časť jeho odvodov ísť rodičom.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Ako to vidíte s druhou vlnou?

Čo sa týka ekonomických dôsledkov, tie budú oveľa miernejšie ako na jar, pretože sme sa už naučili, ktoré opatrenia sú nevyhnutné. Budeme pristupovať len k lokálnym uzáverám. Systém, akým môžeme ľuďom pomôcť, teda karanténne PN-ky, OČR-ky, ale aj prvá pomoc v prípade poklesu obratu, keď je prevádzka zavretá podľa zákona, stále funguje. Na Slovensku však bude vývoj závisieť aj od toho, ako sa bude vyvíjať situácia vo svete, lebo naša ekonomika sa orientuje na vývoz priemyselnej produkcie. Zatiaľ to však vyzerá tak, že ani v zahraničí nepristupujú k celoštátnym uzáverám ekonomík.

Počas prvej vlny koronavírusu sa ukázalo, že aj upratovačky, zdravotné sestry, pekári a mnohí ďalší, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, sú nutní pre fungovanie spoločnosti. Myslíte si, že sa niečo začne meniť pri ich odmeňovaní?

Celá spoločnosť by si to mala uvedomiť. Ako príklad uvediem zariadenia sociálnych služieb. Slovensko v nich malo najmenej úmrtí v porovnaní nielen s krajinami Únie, ale asi aj na svete. Počíta sa to na milión obyvateľov, my sme mali 3,5 úmrtia, ale v takých vyspelých krajinách, ako je Spojené kráľovstvo, ich mali 208 a vo Francúzsku 161. Naši pracovníci týchto zariadení si zaslúžia nielen obrovské poďakovanie. Teraz dostanú odmeny všetci pracovníci v prvej línii. A na budúci rok zvyšujeme príspevky na fungovanie zariadení sociálnych služieb približne o 13 percent. Aspoň takto symbolicky chceme dať najavo, že si ich vážime.

Mnohí živnostníci si platia minimálne odvody. Aká bola pomoc pre nich? Nebude treba aj z ich strany zmeniť spôsob, ako platia odvody, teda ak na to zarobia?

Samostatne zárobkovo činné osoby ako živnostníci, slobodní umelci či športovci fungujú v kombinácii rôznych príjmov. Niečo sú živnosti, niečo honoráre, niečo iné typy zmlúv, čiastočné pracovné pomery. Nedal sa preto nájsť univerzálny spôsob, ako im pomôcť. Preto sme tam dali aspoň minimálnu formu pomoci, čo bolo 210 eur. Ale to by sme chceli zmeniť.

Ako?

Od 1. januára 2022 plánujeme zaviesť trvalý fond udržania zamestnanosti. Doň budú aj živnostníci platiť povinný odvod medzi 5 až 10 eurami mesačne. Potom budú mať v prípade podobnej krízovej situácie nárok na pomoc vo výške približne 660 eur. Je to v pripomienkovom konaní a budeme o tom diskutovať so zástupcami každej samostatne sa živiacej profesie.

Veľa zamestnávateľov radšej využíva prácu živnostníkov, než by tých istých ľudí sami zamestnali na trvalý pracovný pomer. Zamerajú sa na to inšpekcie práce?

Skôr by sme chceli nastaviť systém tak, aby to bolo jedno. Aby boli podmienky zo strany daňového a odvodového zaťaženia rovnaké.

Napriek prepúšťaniu sa nedávno objavila informácia, že Porsche u nás plánuje postaviť fabriku. Koľko ľudí chcú zamestnať a aká to bude investícia?

Bude to na niekoľko etáp. Zatiaľ počítame s niekoľko sto zamestnanými ľuďmi. Ako krajina máme veľmi dobré meno vďaka tomu, že naši ľudia vedia dlhodobo udržiavať vysoký štandard kvality. Bratislavský Volkswagen je z tohto hľadiska vyhodnocovaný pravdepodobne ako ich najlepší závod. A vďaka tomu aj iné automobilky a koncerny uvažujú o investícii na Slovensku. Som presvedčený o tom, že dlhodobo môže krajina fungovať len vtedy, ak má silnú priemyselnú výrobu. Tá je, samozrejme, cyklická, teda môžu vznikať problémy s odbytom. Aj preto zavádzame spomínaný fond udržania zamestnanosti.

Veľa sa diskutuje o 13. dôchodku. Ako to s ním vyzerá?

Keď sme nastúpili do vlády, vplyvom koronakrízy sme potrebovali vložiť do Sociálnej poisťovne 600 miliónov eur na vyplácanie OČR a karanténnych PN. Napriek tomu bude trinásty dôchodok vyplatený. Bude to dvojnásobok vlaňajšieho vianočného príspevku. Dôchodca dostal vlani priemerne asi 80 eur a teraz dostane 205 eur. V budúcnosti by sme to chceli zvýšiť, ale bude to závisieť od toho, či na to budú financie. Okrem trinástych dôchodkov pre všetkých dôchodcov sa snažíme podporovať ostatné ohrozené skupiny ľudí.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Ako?

Napríklad zrušením doplatkov za lieky, nielen pre penzistov, ale aj deti do šesť rokov a ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Máme tiež autobusy a MHD od budúceho roku zadarmo pre rovnaké skupiny. Rodiny s deťmi budú mať dvojnásobný daňový bonus. Takto ich podporíme, aby zvládli zvýšené náklady počas krízy. Najviac ohrozenou skupinou na Slovensku sú totiž rodiny s viacerými deťmi.

Plánujete ďalšie zmeny, napríklad v dôchodkovom systéme. Určili ste dôchodkový strop odpracovaných 40 rokov. Bude na to dosť peňazí?

Bude, lebo to bude spravodlivé. Keď niekto začne robiť v 18, bude môcť v 58 rokoch odísť do dôchodku. Alebo bude môcť pracovať dlhšie. Popri tom napríklad človek, ktorý študuje dlhšie a začne pracovať v 25 rokoch, bude mať individuálny strop v 65 rokoch. Lenže tým, že dlhšie študoval, bude mať pravdepodobne vyšší zárobok. U vzdelanejších ľudí je tiež vyšší vek dožitia, takže si myslím, že to bude spravodlivé.

Ďalšou zmenou je, že by deti mali platiť rodičom na dôchodky. Prečo myslíte, že je to spravodlivé?

Najskôr by som chcel povedať, že by to nemal byť nový poplatok. Dnes všetci pracujúci prispievajú zo svojich odvodov do jedného balíčka všetkým dôchodcom. Myslíme si však, že napríklad rodičia, ktorí vychovali tri deti, ktoré prispievajú do systému z odvodov, by mohli dostávať časť z nich priamo od svojich detí. Výchova dieťaťa do 20. roku života stojí 50-tisíc eur. Veľká časť z toho je aj to, že mamička sa vzdáva časti príjmu. To by mohlo byť aspoň čiastočne ocenené takýmto bonusom.

A počíta sa aj s  prípadmi ľudí, ktorým deti zomreli?

Dokážeme kompenzovať aj takéto prípady. Podstatný je pre nás princíp ocenenia toho, že niekto sa vzdal príjmu v zamestnaní a kariérnom postupe, lebo vychovával deti. Ak sa niekto rozhodol nemať deti, mal aj vyššie príjmy.

Sme rodina je strana, ktorá už má za sebou kauzy. Naposledy sa hovorilo o zmluvách medzi štátnym Tiposom a Kollárovým Fun rádiom. Bavili ste sa o tom s predsedom? Vysvetlil vám to?

Nemusel nič vysvetľovať, my sme od začiatku vedeli, ako to je. Fun rádio je druhé najpočúvanejšie rádio na Slovensku už vyše 20 rokov. Zmluvy na informovanie o europrojektoch sa uzatvárajú podľa počúvanosti. Bolo by nelogické, aby také počúvané rádio nedostalo reklamu len preto, lebo pán Kollár je teraz v politike. Zmluvy malo počas predchádzajúcich vlád a bude ich mať asi aj za budúcich. Ak sa však ľudia rozhodnú, že Fun rádio počúvať nebudú, nedostane na reklame nič. Pán Kollár to nijako neovplyvní.

Vaša strana Sme rodina platila za autá, napríklad pre pani Krištúf­kovú, firmám, ktoré sú spojené s pánom Kollárom.

Každá strana používa autá. Je logické, že nemá zmysel kupovať nové autá, ak tie staré ešte jazdia. Ak je to finančne výhodné. A toto bolo výhodnejšie, ako kupovať nové autá.

A peniaze dostali firmy pána Kollára. Čiže výhodné to bolo hlavne pre neho.

On tým autom jazdil aj dovtedy. To znamená, že keby si kúpil na stranu nové auto, stálo by nás to viac, než keby platil za to staršie prenájom. Je úplne jedno, od koho si to prenajmete, ak je cena normálna.

Vaše konzervatívne zmýšľanie je známe. Ako si rozumiete s Borisom Kollárom, ktorého život a rodina sú teda veľmi netradičné?

To je práve to pekné, že sa dokážeme v 95 percentách zhodnúť, najmä v tom, ako vieme pomôcť tým, ktorí sociálnu pomoc potrebujú. A rešpektujeme sa, aj keď na niektoré veci máme odlišné názory.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Ministerstvo, ktorému teraz šéfujete, má za sebou obrovskú kauzu Čistý deň. Ale podľa súdu bolo rozhodnutie o zrušení jeho akreditácie nezákonné. Čo budete ďalej robiť?

Budeme namietať na Najvyššom súde, že krajský súd rozhodol nesprávne. Podávame takzvanú kasačnú sťažnosť. Nevytýkali nám totiž vecné pochybenia, ale procesné. To napravíme.

Inšpektoráty práce sú často pod paľbou kritiky, že ich kontrola je vlažná. Organizácia Pracujúca chudoba nedávno zverejňovala šokujúce pokuty, ktoré dávajú do pracovných zmlúv niektoré firmy. Budú sa na to inšpektoráty viac pozerať?

Už sa tomu venujú. Mojou  prioritou po nástupe novej riaditeľky Národného inšpektorátu práce je najmä boj proti nelegálnemu zamestnávaniu. Lebo to nás ohrozuje tým, že umelo znižuje platy. Keď niekto môže najať človeka načierno, prečo by inému platil slušnú mzdu? Inšpektoráty majú úplne rozviazané ruky. Chcem tiež, aby k zamestnávateľovi, ktorý prvýkrát urobí chybu a správa sa k zamestnancom slušne, pristupovali zmierlivo. Zamestnávateľ má chybu napraviť a nie platiť maximálne pokuty. Na druhej strane, inšpektori musia byť prísni voči tým, ktorí systém  zneužívajú.

Aj vy máte za sebou pár kontroverzných nominácií. Do vedenia Inštitútu pre výskum práce a rodiny ste dali Romana Jocha, známeho veľmi kontroverznými názormi. Už pracuje inštitút podľa vašich predstáv?

Vo výskume ide o slobodu. Aby sa zamestnanci mohli venovať takým témam, ktorým odborne rozumejú a považujú ich za dôležité. Kto iný ako štát by mal dávať priestor všetkým uhlom pohľadu, ktoré sú legitímne a demokratické. Pána Jocha poznám viac ako 25 rokov ako kultivovaného človeka, ktorý jasne hovorí svoje názory, niekedy kontroverzné, ale vždy dáva priestor na diskusiu. Myslím si, že o tom svedčí aj to, že v inštitúte neprebehli žiadne čistky. Dokonca aj pani Porubänová, ktorá bola donedávna riaditeľka, tam ostala.