Napísal tri detektívne romány, v ďalších troch antológiách vyšli jeho poviedky. Čitatelia sa už nevedia dočkať ďalšieho napínavého príbehu s vyšetrovateľom Leom Legenom. „Ani neviete, ako rád by som bol, keby moja kniha bola už dávno medzi vami. Lenže v tejto pandemickej situácii to nie je možné. Autor na písanie potrebuje hlavne čas, veľa času, byť oddýchnutý, mať čistú hlavu, netráviť dni i noci v strese. A pretože pracujem ako zdravotník, služby trávim z veľkej časti na Covid oddeleniach, domov chodievam rozbitý a vôbec nie v pohode, nedokážem si s čistou hlavou sadnúť za počítač a písať príbeh. V detektívke treba veľmi kombinovať, študovať postupy, fakty, dať textu formu. Už od minulej jari to nie je možné,“ priznal nedávno na sociálnej sieti spisovateľ JURAJ THAL (48), ktorý pracuje v nemocnici v Topoľčanoch ako sanitár. Ako teda vyzerá pracovný a súkromný život umelca-zdravotníka?

Čo je najčastejšie náplňou vašej práce?

To je ťažké popísať, lebo robíme všetko, čo treba – od starostlivosti o pacientov až po rozvoz liekov, odvoz zosnulých a podobne. Napríklad v službe som v zmene sám na celú nemocnicu (na urgente je tiež jeden). Lietam medzi štyrmi covidovými oddeleniami, centrálnymi aj gynekologickými operačnými sálami, bežnými oddeleniami, jednoducho všade tam, kde som potrebný a sú nevyhnutné moje „služby“. Veľmi namáhavé.

 

Na covid oddelenia sa musíte asi stále prezliekať...

Áno, je to hrôza. Záleží od služby, niekedy tri razy, inokedy aj osem.

Čo je pre vás na tomto pandemickom období najťažšie?

Celá táto situácia je priveľmi náročná, aby sa to dalo zhrnúť do pár viet. Je to však obrovský tlak na psychiku a veľká záťaž na fyzické sily, ktoré ubúdajú každým dňom. Mali sme viac než polovicu kolegov pozitívnych, poprípade v karanténe, bolo potrebné za nich zaskakovať, lepiť služby. Skrátka, sústavne som v práci, takmer bez súkromného života. Toto ťahať už niekoľko mesiacov je veľmi vyčerpávajúce.

Rodina sa o vás nebojí? Alebo vy o ňu, keď pracujete aj na covidových oddeleniach?

Isté obavy tam, pravdaže, sú, bolo by nepochopiteľné, ak by neboli. Ale aj manželka je zdravotná sestra, tiež pracuje s pozitívnymi ľuďmi, takže „hnusobu“ môže domov doniesť ktokoľvek z nás. Nerozprávame sa však o tom, máme toho dosť v práci. Viac než dosť.

Ste fanúšikom detektívok?

Som fanúšikom moderných krimi príbehov. Nebavia ma tie zastaralé detektívky, nudím sa pri nich, napriek tomu, že kvalitatívne sú lepšie napísané, ako súčasné romány. Viac než detektívku však preferujem špionážny triler a horor.

Máte už premyslenú zápletku vašej ďalšej knihy?

Áno, zápletku mám. Nový rukopis som začal písať asi pred rokom. Lenže prišla vlna korony, udalosti sa zmenili a musel som písanie pre nedostatok času odložiť. Pre autora to nie je dobré, lebo ak toto celé pominie, musím prakticky začínať odznova, keďže už nie som tak ponorený do príbehu. Môžem ale povedať, že ďalšia kniha bude opäť veľmi napínavá.

Praje vôbec táto náročná doba tvorivosti?

Už som spomínal, že byť zdravotníkom a zároveň aj spisovateľom je v tejto dobe jednoducho nemožné. Všetko písanie, či už novej knihy, prípadne poviedok som musel odložiť na neskôr. Kedy to však bude ukáže čas a okolnosti vývinu pandémie.

Má vyšetrovateľ Leo s vami niečo spoločné?

Leo Legen má so mnou spoločného dosť. Zväčša som jeho postavu tvoril podľa seba, mojich nálad, názorov, pocitov. Akési alter ego mojej osoby. A či už je čitateľom sympatický alebo nie, je iba na nich.