Pred tridsiatimi šiestimi rokmi na európskom futbalovom šampionáte hral. Z Talianska 1980 si po nevídanej penaltovej dráme s domácim tímom odnášal v drese Československa bronz. Federálny štát je minulosťou, dávno neplatí ani vtedajší počet účastníkov.

Teraz ide JÁN KOZÁK na majstrovstvá Európy (ME) ako tréner slovenského národného tímu. Vo Francúzsku aj jeho, ako sám tvrdí, čaká vrchol kariéry. Tesne pred odchodom na záverečné sústredenie tímu v rakúskom Windischgarstene si našiel čas aj na rozhovor pre nás.

Čo sa vám vybaví pri spomienkach na vaše hráčske pôsobenie v československej reprezentácii?

Skutočnosť, ako sa postupne menilo zloženie kádra. Keď som v roku 1976 do „repre“ prišiel, zo šestnástich hráčov bolo štrnásť Slovákov a dvaja Česi. Keď som v osemdesiatom piatom končil, bolo štrnásť Čechov a dvaja Slováci. Ja a Jano Kocian. Tam sme to obdobie zaspali, Česi nám vtedy futbalovo utiekli. Na neapolskú penaltovú drámu v osemdesiatom v boji o bronz mám však stále živé spomienky.

Rád ste reprezentovali?

To je vždy tá najvyššia pocta. Cítil som to ako hráč aj teraz ako tréner.

Považujete za miernu výhodu, že ste už na ME boli?

V určitom zmysle áno. Nezaskočí ma tamojšie prostredie, aj keď v Taliansku bolo počas majstrovstiev len osem tímov. Bolo ťažké sa tam dostať. Pamätám si plné štadióny, krásnu atmosféru. Bolo cítiť, že o niečo ide. Dúfam, že teraz to bude ešte krajšie. Francúzsko je pekná krajina.

Na turnaji si premiérovo zahrá 24 tímov. Čo pre vás historický postup samostatného Slovenska znamená?

Obrovský úspech tímu. A pre mňa vrchol kariéry.

Budeme mať na majstrovstvách to najlepšie, čo máme doma?

Budeme. Tí hráči už niečo dokázali aj sú spolu dlhšie. To je predpoklad dobrého výkonu. Som však rád, že som do tímu mohol povolať aj nových chlapcov. Zvýši to konkurenciu, no pre mňa zároveň znamená aj mierne vrásky pri určovaní konečnej nominácie. Poslať pár hráčov domov nie je nikdy príjemné.

Čo je nutné spraviť pre úspech?

Sú to detaily. Treba sa zodpovedne pripraviť. Oproti koncu minulého roka mám však viac starostí. Trápi ma, že hráči toľko nehrávajú. To je však život, ovplyvniť to nevieme. Povedzme si úprimne, máloktorý náš hráč má v klube, kde hráva, silnú pozíciu. Aj tu vidno, aké ťažké je dnes presadiť sa do nejakého lepšieho mužstva v konkurencii, aká je. Taký Kucka, Hamšík sa presadili. A keďže sme postúpili na ME, je záujem aj o ďalších. Francúzsko je príležitosť dať o sebe vedieť. Takú šancu, akú budú mať teraz na ME, im kluby ponúknuť nemôžu.

Bude ťažké vzhľadom na malú zápasovú prax v posledných mesiacoch vytiahnuť ich hore v národnom tíme?

Myslím si, že nie. Škrtel bol zvyknutý hrať, vyliečil sa, dal sa do poriadku. Som rád, že to má za sebou. Ani Jano Ďurica v poslednom čase nehral. V jeho veku je však dobre, ak si aj trochu oddýchne. Verím, že i Pekarík a Švento budú dobre pripravení. Sám som zvedavý na Hubočana, ako si dolieči zranenú pätu.

Aj Gyömber a Škriniar menej hrávali. To je ich škoda, že ich manažéri pošlú do klubov, kde nehrávajú. Mal by tam byť nejaký medzičlánok. Teraz už ťažko s tým niečo urobiť. Talent určite majú. Neviem však, či hráčom v ich veku futbalovo pomôže, keď nehrávajú. Hoci tréningový proces majú kvalitný. Dennodenne sú na ihrisku s kvalitnými hráčmi. No zápas to ťažko nahradí.

Hokejisti v Petrohrade fanúšikov príliš nepotešili. Teraz je rad na vás. Cítite zvýšený tlak verejnosti?

Škoda hokejistov. Fandil som im. Ukázali, že hokej hrať vedia, ale nevyšlo to. A naše očakávania? Radi by sme ich naplnili. Som presvedčený, že hráči sa v každom zápase rozdajú, no treba rešpektovať aj silu súpera. Všetky mužstvá vo Francúzsku sú veľmi silné. Ale kto je na ME slabý? No aj my máme svoju kvalitu.

Fanúšikovia sa majú na čo tešiť. Samozrejme, hodnotí sa najmä výsledok. Kto si myslí, že Wales je priemerný tím, je na veľkom omyle. Stačí si pozrieť hráčov a to, za aké kluby hrávajú. Pravidelne nastupujú v anglickej lige. Jeden za Arsenal, druhý za Tottenham, tretí za Liverpool či Swansea. Na druhej strane je dobre, že proti takým mužstvám hráme. Fanúšik si určite príde na svoje. Verím, že bude dobrá atmosféra. O tom by ten šport mal byť.

Máte už súperov napozeraných z videa?

Mám, ale aj oni nás. Budú to naozaj detaily.

Bude kľúčový už prvý duel s Walesom 11. júna v Bordeaux?

To si nemyslím, no vstup do šampionátu bude určite dôležitý. Kľúčový je silné slovo. My máme mužstvo, ktoré dokáže potrápiť aj Rusov, aj Angličanov. Dokážeme si to s nimi rozdať. S akým koncom, to ťažko povedať.

Radi by ste sa pozreli do Paríža?

Jasné, ale to je ešte ďaleká cesta. Na to je potrebné niečo urobiť. To samo nepríde. Hráči však urobia maximum pre to, aby sme 20. júna po zápase s Anglickom neodchádzali domov.

Koho favorizujete?

Nemecko je turnajová krajina, formuje sa tam silné mužstvo. Neviem, či Španieli budú mať dostatočnú motiváciu, veď už vyhrali všetko. Sám som zvedavý, či ich všetko okolo dostatočne namotivuje. Ale vidíte sami, ako dominujú európskemu klubovému futbalu. Finále Ligy majstrov bolo čisto španielska záležitosť, Sevilla vyhrala Európsku ligu. Aj Francúzsko disponuje skvelým kádrom. Len je otázne, či zvládne tlak domáceho prostredia. Belgičania majú super tím i Chorváti. A to nehovorím o Anglicku.

S čím budete hráčov posielať na ihrisko?

S tým, že niečo pekné sa už dosiahlo, no vrchol to byť ešte nemusí. Bol by som rád, keby to tak brali. Je pekná vec po toľkých rokoch postúpiť, niečo výnimočné. Dlho sa to nemusí zopakovať, tak z toho treba vyťažiť čo najviac.

Ako?

Treba im pokyny dávkovať pomaly. Aby mali v hlavách jasno. Aby vedeli, prečo do Francúzska prišli a čo sa od nich očakáva. Musíme hráčov nastaviť aj na záťaž, aká ich tam čaká. Nebude to len jeden zápas, ten vydržíte, ale séria zápasov. To už je niečo iné. Vo futbale a v športe je však všetko možné. Verím, že to bude pekný šampionát.

Máte nejaký odkaz fanúšikom?

Držte nám palce. Tešte sa z futbalu. Som presvedčený, že chlapci sa rozdajú a urobia pre úspech maximum.

Oveľa viac informácií o európskom šampionáte nájdete v najbližšom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ.