Je prvý Róm vo Veľkej Británii, ktorý získal doktorát a stal sa rešpektovaným akademikom. Píše knihy a prednáša po celom svete, pričom sa snaží ľuďom objasniť rómsku históriu a kultúru. Tvrdí, že európska väčšinová spoločnosť dlhuje Rómom veľa, keďže ich celé stáročia prenasledovala a diskriminovala.

V USA, kde žije spolu množstvo rôznych rás a etník, nemajú Rómovia žiadny problém slušne žiť a pracovať. Vo svojej podstate sú veľmi konzervatívni a pripomínajú ortodoxných židov. IAN HANCOCK (72) je americký profesor na Texaskej univerzite. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Prvý doktorát ste získali v oblasti afrických jazykov. Prečo nie v rómskom jazyku?

To súvisí s mojím životným príbehom. Ako mladý chlapec som odišiel zo školy, kde ma učitelia neustále presviedčali, že zo mňa aj tak nič nebude. Začal som sa živiť manuálnou prácou a žil som v Londýne v dome, kde bývali aj Afričania zo Sierry Leone. Spriatelil som sa s nimi, trávili sme spolu veľa času a postupne som sa naučil ich jazyk, ktorý však nemal písomnú podobu.

V tom čase som pracoval v antikvariáte a hltal som všetky knihy o filológii. Preto ma veľmi uchvátil jazyk mojich afrických priateľov a začal som o ňom vo voľnom čase písať štúdie. Veľmi sa im to páčilo a presvedčili ma, že majú strýka, ktorý pracuje ako univerzitný profesor, a mal by som mu svoje poznámky zaslať.

Cez neho som dostal ponuku z Londýnskej univerzity, aby som využil vládny štipendijný program pre študentov národnostných menšín. Nechcel som tomu veriť, pretože som nemal ani maturitu, ale im sa moja práca tak páčila, že ma prijali, a tak sa v roku 1966 začala moja akademická dráha.

Takže vám v živote pomohla pozitívna diskriminácia v podobe vládneho programu pre menšiny?

Áno, absolútne. Pre príslušníkov národnostných menšín je to často jediná šanca, ako sa presadiť.

Pozitívnu diskrimináciu, či už pre menšiny, alebo ženy, často kritizujú ako umelé kvóty, ktoré deformujú realitu a niektorých dokonca urážajú.

Nesúhlasím. Rómovia i ženy žijú už celé stáročia v znevýhodnenom postavení, najmä na trhu práce, v politike a Rómovia aj v prístupe k vzdelávaniu. V Rumunsku boli Rómovia otrokmi až do devätnásteho storočia, všade v Európe ich vyháňali z miest a okliešťovali ich občianske práva. Väčšinová spoločnosť má voči nim dlh, ktorý treba splatiť.

Čo s tým, ak by ste stanovili kvótu trebárs desať percent rómskych študentov, ale nedokázali by ste toľkých nájsť?

Som zástanca pozitívnej diskriminácie a kvót, ale určite nie navždy, musí to byť dočasné. Navrhoval by som, aby vedenia škôl a univerzít venovali intenzívnu starostlivosť nadaným rómskym žiakom a aby rovnako snaživo vyhľadávali šikovných, ktorí by získali štipendiá. Ak je podiel Rómov na populácii desať percent, mali by mať rovnaké zastúpenie všade - na školách, v podnikoch, ale aj vo vláde.

Myslíte, že by sa našlo toľko kvalifikovaných rómskych expertov?

Ak nie, treba vypracovať systém špeciálnych prípravných škôl, ktoré by deti pripravili na štúdium na strednej škole a neskôr na univerzite.

Prečo by mali mať menšiny nejaké kvóty vo vláde, keď majú svoje politické strany, ktoré sa uchádzajú o ich hlasy v slobodných voľbách?

Nie som si istý, či Rómovia žijúci v otrasných podmienkach osád majú dostatočné informácie o možnosti voliť svojich politických zástupcov do parlamentu. Jedna vec je mať nejakú možnosť a druhá vec je byť schopný využiť ju.

Nie je to však predovšetkým problém rómskych politikov, ktorí nedokážu aktivizovať svojich voličov?

Určite áno. Viete, to všetko si žiada čas. Aj Slováci sa predsa ešte stále učia, čo to znamená žiť v demokracii. Nezabúdajte, že Rómovia to majú ešte ťažšie. Naši predkovia nie sú Európania, hovoríme ázijským jazykom a naša kultúra má korene v Indii.

Máme iný pohľad na svet a spoločnosť. Prechod k demokracii a individuálnej zodpovednosti v kapitalizme nie je jednoduchý ani pre vás. Niektorí ľudia u vás by nedbali, keby sa vrátila komunistická totalita. Tak majte trocha pochopenia s nami.

Hovoríte, že Rómovia s ich ázijskými koreňmi sú mentálne natoľko iní, že sa nedokážu integrovať do väčšinovej spoločnosti?

V žiadnom prípade! Ak hovoríte o mentálnej odlišnosti, tak narážate na genetiku, a to je rasizmus. Netreba si pliesť mentálne a kultúrne rozdiely.

Nechcela som povedať, že sú menej inteligentní. Hovorme teda o kultúrnych rozdieloch. Bránia im integrovať sa?

Odpor k ich integrácii často pramení viac zo strany väčšinovej spoločnosti ako od samotných Rómov. Dnes som u vás absolvoval diskusiu na jednej strednej škole a bol som šokovaný tou nenávisťou k Rómom, bolo to až desivé.

Viem si živo predstaviť, že rómske dieťa, ktoré má chodiť do takého kolektívu, sa bude snažiť, aby tam trávilo čo najmenej času a bude to preň veľmi nepríjemné. Ja som tu len pár dní a už som počul poznámku, že to nemôže byť pravda, aby som bol Róm, pretože som americký univerzitný profesor. To je neuveriteľné.

Vo svojom úsudku o nás robíte jednu zásadnú chybu - zamieňate si kultúru chudoby s kultúrou Rómov. Otrasné chatrče a getá so všetkými súvisiacimi sociálnymi problémami a kriminalitou nájdete všade na svete, kde je chudoba. A nie sú to Rómovia. Len ľudia, ktorí žijú svoje beznádejné životy na okraji spoločnosti.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom čísle týždenníka Plus 7 DNÍ

Univerzitný profesor rómskeho pôvodu Ian Hancock: Pomohla mi pozitívna diskriminácia