Úspešný slovenský vedec v USA: Na matematickej olympiáde porazil premiéra Ľudovíta Ódora

Premiéra Odóra porazil na celoslovenskej olympiáde v matematike: A dnes? Skončil v USA

Bol lepší na matematickej olympiáde ako premiér Odór: A kde skončil? Andrej Zlatoš žije v USA

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Rodák z&nbsp;Bratislavy počas stredoškolského štúdia na Slovensku v&nbsp;roku 1994 vyhral medzinárodnú matematickú olympiádu v&nbsp;Hongkongu a&nbsp;po skončení vysokoškolského sa presťahoval do USA. V&nbsp;celoslovenskom kole matematickej olympiády s&nbsp;ním súťažil aj náš súčasný premiér Ľudovít Ódor, ktorý obsadil štvrtú priečku. „Som rád, že Slovensko teraz vedie schopný človek, o&nbsp;ktorom z&nbsp;osobnej skúsenosti viem, že je aj rozvážny a&nbsp;dôveryhodný,“ zhodnotil v&nbsp;rozhovore s&nbsp;MONIKOU MIKULCOVOU profesor matematiky na Kalifornskej univerzite v&nbsp;San Diegu ANDREJ ZLATOŠ (47). Úspešný Slovák v&nbsp;priebehu svojej kariéry získal viacero vedeckých grantov, ako aj výskumné ceny od Sloanovej nadácie a&nbsp;Simonsovej nadácie. Napísal vyše šesťdesiat odborných článkov, z&nbsp;ktorých niektoré boli uverejnené v&nbsp;najprestížnejších matematických časopisoch ako Annals of Mathematics či Journal of the American Mathematical Society. Pre náš týždenník si zaspomínal na časy, keď sa so slovenským predsedom vlády stretávali na rovnakej škole, a&nbsp;poukázal aj na neduhy súčasnej spoločnosti z&nbsp;pohľadu vedca.

Kedy sa zrodil váš záujem o&nbsp;matematiku?

Rodičia mi vraveli, že už odmalička som rád počítal a&nbsp;vždy som chcel byť vysokoškolským profesorom ako môj otec. Aj keď on pracoval v&nbsp;oblasti medicíny a&nbsp;mama bola jazykárka, matematický výskum mi bol asi súdený.

Tento predmet býva v&nbsp;škole pre mnohé deti postrachom. Čím vás matematika fascinovala?

Vždy ma zaujímalo, ako veci fungujú a&nbsp;prečo, málokedy sa uspokojím, keď mi niekto niečo tvrdí bez vysvetlenia alebo logického zdôvodnenia. Matematika sa odlišuje od väčšiny ostatných školských predmetov tým, že keď jej porozumiete, netreba sa ju „bif­liť“. To ma na nej priťahovalo už od detstva a&nbsp;platí to dodnes. Matematický výskum je však zároveň veľmi kreatívna činnosť, kde úspech znamená vytvorenie novej teórie či vymyslenie nového dôkazu. Všetci chceme po sebe niečo zanechať, hrdo povedať „toto som urobil ja“, takže moja práca v&nbsp;matematike ma uspokojuje aj z tejto stránky.

Keby som mohol vložiť rozhodovanie o&nbsp;spoločenských prioritách do rúk matematikov či vedcov, neváhal by som ani sekundu.

Mali rovnaký záujem o&nbsp;túto vedu aj vaši kamaráti?

Chodil som na Základnú školu na Sokolíkovej ulici v&nbsp;Bratislave, do triedy so špecializáciou na nemčinu, takže spolužiakov s&nbsp;väčším záujmom o&nbsp;matematiku som nemal. Našťastie, ten môj bol dostatočne veľký, tak ho to ne­ovplyvnilo negatívne. Do kolektívu „kockáčov“ som sa prvýkrát dostal až na matematickom Gymnáziu Grösslingova – na Gamči.

Takže ste sa veľmi rád zúčastňoval aj na matematických olympiádach.

Áno, na olympiádach, pytagoriádach, korešpondenčných seminároch z&nbsp;matematiky aj fyziky – rád som počítal, čo sa dalo, a&nbsp;ešte radšej vyhrával, keď sa mi to podarilo. Ale najlepšie spomienky mám na sústredenia pre úspešných riešiteľov korešpondenčných seminárov, na ktoré som najskôr chodil a&nbsp;neskôr som ich aj organizoval. S&nbsp;tými sa nemohol porovnať ani ten najlepší detský tábor. Veľmi pomohli podchytiť záujem mnohých slovenských detí o&nbsp;matematiku. Ich terajší organizátori, študenti stredných a&nbsp;vysokých škôl vrátane môjho synovca Šimona, odvádzajú veľmi dôležitú dobrovoľnú prácu pre budúcnosť slovenskej matematiky. Som rád, že ich teraz štát podporuje aspoň nepriamo, lebo im ľudia môžu poslať dve percentá zo svojich daní, ale určite si zaslúžia aj priamu trvalo garantovanú štátnu podporu.

Ako si spomínate na celoslovenské kolo matematickej olym­piády v&nbsp;roku 1994, do ktorého sa dostal aj premiér Ľudovít Ódor?

Ten rok bol vrcholom mojej súťažnej kariéry, keď som zvíťazil na medzinárodnej matematickej olympiáde (MMO) v&nbsp;Hong­kongu, takže si ho pamätám veľmi dobre. Rok predtým sme so spolužiakmi z&nbsp;Gamče obsadili v&nbsp;celoštátnom kole všetky popredné priečky, ale v&nbsp;roku 1994 sa už medzi nás dostalo pár žiakov z&nbsp;iných škôl. Bol medzi nimi aj jeden z&nbsp;nematematického gymnázia v&nbsp;Komárne, o&nbsp;ktorom sme predtým nepočuli – terajší pán premiér. Ukázalo sa, že to nebola iba náhoda, a&nbsp;nakoniec sa skoro prepracoval až na MMO – skončil na nepopulárnom mieste prvého náhradníka.

Samozrejme, v&nbsp;druhej polovici deväťdesiatych rokov sme sa často vídali, keď sme obaja študovali na Fakulte matematiky, fyziky a&nbsp;informatiky UK, ja matematiku a&nbsp;on matematiku-manažment. Od môjho odchodu do USA sa už naše cesty krížili menej, ale dobre viem o&nbsp;jeho úspešnej kariére v&nbsp;ekonómii a&nbsp;bankovníctve. Som rád, že Slovensko teraz vedie schopný človek, o&nbsp;ktorom z&nbsp;osobnej skúsenosti viem, že je aj rozvážny a&nbsp;dôveryhodný. Škoda len, že to tak nie je vďaka výsledku volieb – ale tento problém nie je iba dnešný ani exkluzívne slovenský.

Čo spôsobilo, že vaše kroky viedli do zahraničia, kde ste sa aj usadili?

Po ukončení strednej školy som strávil päť rokov na FMFI UK, kde som aj prvýkrát privoňal k&nbsp;matematickému výskumu a&nbsp;napísal svoje prvé články. Veľa som sa tam naučil, hlavne od svojho školiteľa profesora Martina Škovieru. Ale bol to aj čas veľkých zmien, keď sa štátna podpora vysokého školstva výrazne prepadla a&nbsp;veľa talentovaných mladých ľudí odišlo z&nbsp;univerzít do súkromného sektora. Kariéra matematika na Slovensku sa vtedy nezdala veľmi perspektívna, tak som musel rozmýšľať o&nbsp;alternatívach. Pracoval som dva roky na čiastočný úväzok v&nbsp;softvérovej firme, čo bola tiež zaujímavá a&nbsp;kreatívna činnosť, ale nenapĺňala ma tak ako matematický výskum a&nbsp;to nakoniec rozhodlo. Pre horšiu perspektívu na Slovensku som sa ku koncu magisterského štúdia rozhodol pokračovať v&nbsp;doktorandskom štúdiu v&nbsp;zahraničí, na Kalifornskom technologickom inštitúte. Bola to pre mňa veľká zmena z osobnej aj profesionálnej stránky, ale na túto časť života mám krásne spomienky. Veľmi rád cestujem a&nbsp;spoznávam nové miesta a&nbsp;pobyt v&nbsp;Kalifornii mi umožnil navštíviť mnohé exotické destinácie na západe Spojených štátov a&nbsp;Kanady. Bol to zároveň štart nielen mojej kariéry výskumného matematika, ale aj môjho rodinného života, lebo deň po prílete do Los&nbsp; Angeles som stretol svoju manželku. Po vyštudovaní som trinásť rokov pôsobil na stredozápade USA, na Wisconsinskej univerzite a&nbsp;Chicagskej univerzite, a&nbsp;v&nbsp;roku 2016 som sa vrátil do Kalifornie.

Je pôvodom z&nbsp;Hongkongu a&nbsp;prišla do Kalifornie vtedy, keď aj ja, študovať chémiu.

Obaja sme boli v&nbsp;novej krajine a mali viacero rovnakých záujmov – americké univerzity majú mnoho študentských klubov a&nbsp;my sme sa stretli v&nbsp;turistickom aj v&nbsp;tom venujúcom sa&nbsp; spoločenským tancom. Tak sme vytvorili pár, najskôr tanečný a&nbsp;potom aj v&nbsp;živote. Chodili sme na súťaže v&nbsp;štandardných tancoch, ale keď po čase prišli deti, tanečné topánky sme zavesili na klinec a&nbsp;nechali si len tie turistické.

Ak by som mal vysokým školám na Slovensku navrhnúť nejaké zmeny, tak okrem lepších platov pre špičkových vedcov by to bolo menej ústnych skúšok a&nbsp;zrušenie povinných diplomových prác, ktoré mnohí ani tak nenapíšu sami.

Aj vaše deti zaujímajú čísla a&nbsp;výpočty?

Obom matematika ide výborne – sú v&nbsp;nej v&nbsp;škole o&nbsp;niekoľko rokov popredu a&nbsp;darí sa im aj na súťažiach vrátane slovenského korešpondenčného seminára Pikomat. Ale keďže ešte majú len dvanásť a&nbsp;deväť rokov a&nbsp;aj iné záujmy, ťažko povedať, akú rolu bude matematika hrať v&nbsp;ich živote o&nbsp;niekoľko rokov.

Na čo konkrétne ste sa vy v&nbsp;tejto vede zamerali?

Pracoval som najskôr v&nbsp;kombinatorike a&nbsp;funkcionálnej analýze, ale nakoniec som zakotvil v&nbsp;oblasti parciálnych diferenciálnych rovníc. Vyriešiť ich znamená nájsť neznámu funkciu závislú od dvoch alebo viacerých premenných. Takou funkciou môže byť napríklad rýchlosť tekutiny v&nbsp;každom čase a&nbsp;priestorovom bode, keď si zamiešate kávu v&nbsp;šálke, alebo koncentrácia invazívneho druhu zvierat či rastlín v&nbsp;každom čase a&nbsp;mieste ohrozeného regiónu. Pracujem hlavne v&nbsp;tých oblastiach parciálnych rovníc, do ktorých zapadajú tieto dva príklady – dynamika tekutín a&nbsp;reakčno-difúzne rovnice. Keďže tá druhá z&nbsp;nich zahŕňa aj procesy horenia, možno povedať, že robím s&nbsp;vodou a&nbsp;ohňom.

Myslím si, že väčšina ľudí už zabudla, čo sa z&nbsp;matematiky na­učila v&nbsp;škole, a&nbsp;často si neuvedomuje, aký je jej prínos pre každodenný život a&nbsp;vývoj ľudstva. Spomeniete nejaké príklady?

Moderná spoločnosť je čoraz&nbsp;viac závislá od vedy a&nbsp;techniky, ktoré sú zase plné matematiky, takže svet je dnes matematikou prešpikovaný. Bezdrôtová komunikácia je založená na informačnej teórii a&nbsp;teórii pravdepodobnosti, bezpečnosť internetovej komunikácie a&nbsp;bankovníctva na kryptografii a&nbsp;teórii čísel, matematická analýza a&nbsp;štatistika sa využívajú v&nbsp;lekárskom zobrazovaní a&nbsp;medicínskom výskume, diferenciálne rovnice v&nbsp;ekonómii, elektrotechnike, dizajne lietadiel či batérií a&nbsp;mohol by som takto pokračovať do večera. Málo ľudí vie, nakoľko je ten výsledný produkt závislý od matematiky, či už je to mobilný telefón, raketa alebo internetový prehliadač. To by samo osebe nebol problém, lenže potom si spoločnosť nie vždy dostatočne cení prínosy vedeckého výskumu, a&nbsp;keď príde na rozhodovanie o&nbsp;prioritách, veda a&nbsp;školstvo často končia na chvoste. No a&nbsp;to je proti záujmom nás všetkých, hlavne našich detí.

Aké sú výhody matematického myslenia v&nbsp;bežnom živote?

Napríklad nás učí, čo je logický argument a&nbsp;čo nie, ako identifikovať a&nbsp;skontrolovať možné spôsoby riešenia daného problému či ako nájsť medzi rôznymi možnosťami tu optimálnu. Veľa ľudí stráca peniaze zlým výberom finančných produktov, uverí nesplniteľným politickým sľubom alebo si nevie spočítať, ktoré balenie toaletného papiera stojí menej na kotúč iba preto, že nevedia, ako ohodnotiť, čo im je ponúkané. To, samozrejme, neznamená, že iba matematici majú patent na rozum alebo že ich nikdy nikto neoklame. Ale matematické myslenie určite v&nbsp;týchto a&nbsp;mnohých iných situáciách príde veľmi vhod.

Je medzi mladými dostatočný záujem o&nbsp;túto vedu?

To sú dve otázky v&nbsp;jednej. Ak sa pýtate, či málo mladých ľudí ašpiruje na kariéru výskumných matematikov, tak by som povedal, že celosvetovo ani nie. Veľa rodičov, hlavne z&nbsp;rôznych ázijských krajín, ako aj mnoho prisťahovalcov v&nbsp;západných krajinách vedie svoje deti k&nbsp;štúdiu matematiky a&nbsp;iných vied od skorého veku. Keďže počet miest na popredných univerzitách rastie pomaly, konkurencia v&nbsp;zahraničí je dnes tvrdšia a&nbsp;presadiť sa v&nbsp;matematike je ťažšie ako v&nbsp;minulosti. Nemám preto o&nbsp;blízku budúcnosť matematického výskumu obavy. Viac ma však trápi nedostatočný záujem o&nbsp;vedu medzi mládežou celkovo. Mnohí ľudia si povedia, že nie sú v&nbsp;matematike alebo vo fyzike dobrí, a&nbsp;tak nemá význam snažiť sa. Namiesto záujmu na sebe viac pracovať, zlepšiť vedomosti a&nbsp;schopnosti a&nbsp;vďaka tomu sa potom lepšie uplatniť v&nbsp;pracovnom živote mnohí radšej idú cestou menšieho odporu a&nbsp;na matematiku zanevrú. Vďaka internetu a&nbsp;zvýšenej životnej úrovni majú dnes aj oveľa viac možností, ako tráviť čas zábavou, a&nbsp;ich rodičia si v&nbsp;tejto oblasti nie vždy plnia svoje povinnosti. Pozorujem to v&nbsp;USA už dlho, ale asi je to podobné aj v&nbsp;Európe a&nbsp;na Slovensku.

Čím sa líši práca matematika v&nbsp;zahraničí od práce matematikov na Slovensku?

Rozmýšľame nad tými istými problémami, skúmame tie isté teórie, takže v&nbsp;tom žiaden veľký rozdiel nie je. Ak však ide o&nbsp;podmienky, to je už o&nbsp;inom. Podpora vedy je dobrá v&nbsp;západnej Európe a&nbsp;v&nbsp;Spojených štátoch je to dnes jedna z&nbsp;mála vecí, na ktorých sa republikáni a&nbsp;demokrati ešte vedia dohodnúť. Navyše tu sa za štúdium nemálo platí, takže to celkovo znamená, že finan­čné podmienky máme podstatne lepšie ako na Slovensku. Ale nie iba tie. Napríklad prednášame len tri-štyri hodiny za týždeň – aj keď často stovkám študentov naraz, takže niekedy máme plné konzultačné hodiny a&nbsp;musíme odpovedať na mnoho e-mailov. Skúšky sú väčšinou iba písomné a&nbsp;opravované doktorandmi a&nbsp;bakalárske ani magisterské štúdium nevyžaduje napísanie záverečnej práce. Vďaka tomuto všetkému nám ostáva viac času na výskum a&nbsp;školenie tých študentov, ktorí naozaj chcú napísať tú diplomovku alebo aj odborný článok. Ak by som mal vysokým školám na Slovensku navrhnúť nejaké zmeny, tak okrem lepších platov pre špičkových vedcov by to bolo menej ústnych skúšok a&nbsp;zrušenie povinných diplomových prác, ktoré mnohí aj tak nenapíšu sami.

Ako vyzerá typický pracovný deň matematika v&nbsp;USA a&nbsp;aké sú jeho hlavné úlohy?

Je úplne iný, ako má väčšina ľudí. Ak odučím prednášky a&nbsp;odrobím prácu v&nbsp;rôznych komisiách, nikto odo mňa nežiada vykazovať, aký výskum som urobil minulý týždeň či minulý rok. Samozrejme, že potrebujem mať výsledky a&nbsp;články, od ktorých závisí moja grantová podpora a&nbsp;čiastočne aj plat, ale všetci vedia, že vedecký výskum je beh na dlhé trate. Takže nemám pevný pracovný čas, niekedy si cez pracovný deň vybavím osobné záležitosti, inokedy zase trávim večery a&nbsp;víkendy vymýšľaním dôkazu nejakej vety alebo písaním článku. V&nbsp;tomto je veda podobná umeniu – keď nás múza kopne v&nbsp;piatok večer a&nbsp;dostaneme nápad, nechceme s&nbsp;jeho rozvinutím čakať do pondelka rána. Ak by som mal odhadnúť, kde som odviedol svoju najlepšiu životnú prácu, tak možno aj doma na gau­či v&nbsp;hlbokom zamyslení. Priemerne však určite robím viac ako štyridsať hodín týždenne a&nbsp;niekedy aj podstatne viac. Koncom minulého a&nbsp;začiatkom tohto roka som napríklad pracoval na veľmi dôležitom probléme v&nbsp;oblasti dynamiky tekutín a&nbsp;obával som sa, že možno nie som jediný, kto vymyslel, ako by sa mohol dať vyriešiť. Trávil som nad ním väčšinu voľného času, dokonca aj večery na rodinnej lyžovačke. A&nbsp;dobre som urobil, lebo po dopísaní článku s&nbsp;riešením v&nbsp;máji mi skupina profesorov z&nbsp;troch ázijských univerzít povedala, že prvú časť toho problému mali vtedy už tiež vyriešenú. V&nbsp;tomto môže byť veda zase drsnejšia ako vrcholový šport – prvý berie vavríny, druhé miesto je ako posledné. Tentoraz to našťastie vypálilo dobre, ale nie vždy je to tak.

Asi ani nie. Matematika nie je divácky atraktívny šport, lebo to najzaujímavejšie sa deje v&nbsp;hlave. Predstavte si, aký zábavný by bol priamy prenos z&nbsp;kancelárie, v&nbsp;ktorej dvaja ľudia hodinu uprene hľadia na tabuľu s&nbsp;rovnicami. Navyše väčšina najslávnejších matematikov už nežije, tak­že pre študenta sú to skôr mená pri vetách ako ľudia z&nbsp;mäsa a&nbsp;kostí. Ale možno je to tak lepšie, lebo mladí vedci potom majú trochu menej rešpektu pred tým staršími, a&nbsp;tak aj viac viery vo svoje vlastné schopnosti.

Veru, o&nbsp;matematikoch sa veľmi nepíše. Táto veda asi nie je dostatočne propagovaná, však?

Mnohí sa dnes zaujímajú o&nbsp;detaily zo života rôznych celebrít a&nbsp;celebritiek, reality šou a&nbsp;banálne články vypĺňajú televízne kanály a&nbsp;časopisy. Médiá ponúkajú ľuďom veľa zábavy a&nbsp;malo informácií o&nbsp;tom, čo naozaj ovplyvňuje ich život. Namiesto toho, aby sa rodičia napríklad dozvedeli, aké dôležité môže byť vedecké vzdelanie pre budúcnosť ich detí, naučia sa, ako farmári túžiaci po popularite hľadajú budúce manželky. Komerčné médiá samozrejme reagujú na dopyt, lebo sa snažia pritiahnuť čo najviac očí k&nbsp;reklamám, a&nbsp;pravda je aj, že život bez zábavy nie je žiadna zábava. Ale myslím si, že aspoň štátne médiá by mali menej zabávať a&nbsp;viac vzdelávať.

Nie sú však aj matematici príliš uzavretí do svojho sveta?

To si môžu myslieť iba tí, ktorí nás veľmi nepoznajú. Všade nájdete ľudí, ktorí svojej profesii oddávajú celý život, a&nbsp;v&nbsp;kreatívnych oblastiach ako matematika to platí ešte viac. Ale väčšina úspešných matematikov má aj nematematické záujmy, v&nbsp;mojom prípade sú to napríklad cestovanie a&nbsp;turistika, aj triezvy náhľad na svet. Keby som mohol vložiť rozhodovanie o&nbsp;spoločenských prioritách do rúk matematikov či vedcov, neváhal by som ani sekundu.

Pred pandémiou skoro každý rok, ale minulé leto sme na Slovensko prišli prvýkrát po troch rokoch. S&nbsp;deťmi je to trochu ťažšie aj drahšie, ale veľmi sa tešia na babinu, bratranca a&nbsp;sesternicu, tak sa budeme v&nbsp;blízkej budúcnosti snažiť prichádzať opäť pravidelnejšie.

Sledujete aj politickú situáciu vo svojej rodnej krajine?

Keď mám na to trochu času, ale menej ako v&nbsp;minulosti. Žiaľ, dnes mi to často skôr pripomína nejaké amatérske cirkusové predstavenie, a&nbsp;nie iba na Slovensku. Volebné víťazstvá a&nbsp;politické priority sú čoraz&nbsp;viac založené na emóciách namiesto diskusií o&nbsp;tom, čo by bolo pre krajinu najlepšie, a&nbsp;mnohí politici iba tie emócie vo voličoch rozdúchavajú. Máme oveľa viac informácií ako v&nbsp;minulosti, ale málo ich používame pri dôležitých rozhodnutiach. Ak to takto pôjde ďalej, veľmi sa obávam o&nbsp;budúcnosť západných demokracií vrátane Slovenska. Ak ju chceme zaistiť, treba naše deti naučiť, ako majú spracovávať informácie a&nbsp;rozmýšľať o&nbsp;ich možných dôsledkoch. No a&nbsp;matematika je podľa mňa jeden z&nbsp;najlepších spôsobov, ako s&nbsp;tým začať už v&nbsp;útlom veku.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/uspesny-slovensky-vedec-usa-matematickej-olympiade-porazil-premiera-ludovita-odora">FOTO Andreja Zlatoša a jeho života v USA nájdete TU</a>

Bol lepší na matematickej olympiáde ako premiér Odór: A kde skončil? Andrej Zlatoš žije v USA

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

Bol lepší na matematickej olympiáde ako premiér Odór: A kde skončil? Andrej Zlatoš žije v USA

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Dynamit z Hollywoodu: Chaplin z nej spravil hviezdu aj svoju ženu. Podvádzala ho s Riverom

Ondreja Rusnáka osud nešetril: Najprv popáleniny, potom úraz a hokejový sen sa rozplynul

Uhrančivý samotár: Hesse tvrdil, že pre umelca je manželstvo sklamaním. Oženil sa trikrát!

Lov perál, staroveké tradície a moderný luxus: Rás al-Chajmá je arabská oáza plná kontrastov!

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás