Len polovica Slovákov má našetrené toľko, aby prežili pol roka bez príjmu. Problém však je, že okolo 10 percent nemá rezervy a práve tých pandémia zasiahla naplno. Dá sa šetriť aj z toho mála, čo nám cinkne mesačne na účte? Na čom? Prečo sa Slováci niekedy boja dať si poradiť a na čo majú právo pýtať sa poradcu, ak už za nejakým zájdu?

Na otázky VERONIKY COSCULLUELA odpovedá odborník na financie MAREK GEMAINER (41).

Motivovali dôsledky koronakrízy ľudí, aby prehodnotili svoje výdavky?

Určite áno. Vidíme to aj v spo­trebiteľskom správaní. Obchodné prevádzky a oblasť služieb hlásia výrazný prepad tržieb. Podobná situácia je v oblasti úverov, zvýšil sa záujem predovšetkým o odklad splátok. My však radíme úvery radšej refinancovať a konsolidovať. Odkladom ich vo finále predražíte.

Môžete byť konkrétnejší, ako na to?

Banky v súčasnosti poskytujú úroky na hypotékach od pol percenta. Teda, ak je ten váš dve a viac percent, refinancovanie sa oplatí. Niekedy sa môžu výdavky rodiny po prehodnotení úverov znížiť o desiatky eur mesačne. V prípade konsolidácie - spojenia viacerých pôžičiek do jednej - aj o stovky.

Práve padol verdikt v procese s Jozefom Majským. Dôvera vo finančných poradcov je aj vďaka takýmto „podnikateľom“ naštrbená.

Smutné príbehy, keď ľudia prišli často o celoživotné úspory, skutočne znížili dôveru vo finančné produkty. Legislatívne obmedzenia pre túto činnosť boli v minulosti minimálne, skôr neexistovali, veľa vecí nebolo regulovaných a informovanosť obyvateľov bola nízka. Dnes však už máme množstvo zdrojov, kde získať informácie, prípadne referencie.

Ako rozpoznám seriózneho poradcu od pofidérneho?

Seriózny sa pýta na všetko. Či ste vydatá, koľko máte detí, koľko a akých úverov, aká je výška vašej finančnej rezervy a podobne. Aby vám vedel kompetentne poradiť, musí poznať vašu situáciu komplexne. Nekĺže len po povrchu. Ja by som napríklad neveril poradcovi, od ktorého by som chcel pomôcť s hypotékou a on by mi povedal: ,Fajn, budem riešiť len vašu hypotéku,‘ a otázky na tvorbu finančnej rezervy či pokrytie rizík nesplácania úveru by mi nepoložil.

Ale ako môžem veriť niekomu, koho neplatím ja, ale niekto iný?

Finančné sprostredkovanie je postavené na odbornosti a dôvere. Samozrejme, máte právo pýtať sa na províziu a v zmysle legislatívy máme aj povinnosť povedať klientovi, aká je naša odmena od finančnej inštitúcie. Pre kvalitného a férového poradcu je však motivácia sprostredkovať vám úver len v konkrétnej banke alebo poistiť vás v ním preferovanej poisťovni nulová. Má záujem spolupracovať dlhodobo a bude rád za každú pozitívnu referenciu, cez ktorú získa ďalšieho klienta.

Rozumiem, v ideálnom prípade...

Kľúčové je, aby poradcovia netlačili klienta do rozhodnutí, ktoré mu nevyhovujú. Svedomito ho počúvajú a hľadajú najlepšie riešenia podľa jeho reálnych potrieb. Snažia sa nastaviť všetko tak, aby cítil, že rozhodnutie vyšlo od neho a z analýzy jeho situácie.

Ktoré skupiny ľudí mali v uplynulých mesiacoch najväčšie problémy?

Hlavne tí, ktorí pracovali v odvetví služieb, obchodu, automobilového priemyslu alebo cestovného ruchu a nemali finančné rezervy. Zamestnávatelia v mnohých prípadoch riešili výpadok obratu znížením miezd, prípadne stavu zamestnancov.

Čo vlastne môžeme za rezervu považovať?

Štandardne ľudí vedieme k tomu, aby mali našetrené minimálne na tri mesiace. Ideálne na pol roka. Je to dosť na to, aby neboli na nikoho odkázaní a vedeli si počas daného obdobia nájsť nové zamestnanie.

Koľko domácností u nás žije bez rezervy?

Okolo desať percent. Dvadsať má našetrené najviac na mesiac, polovica rodín zhruba na pol roka.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Na Západe sú štandardy nastavené vyššie, ale môžem povedať, že rok čo rok sa aj vďaka informovanosti posúvame dopredu.

V čom sa finančné ťažkosti rodín v čase pandémie najčastejšie prejavili?

Prvé týždne niektorí reagovali stresovo. Začali odstupovať od investičných či poistných produktov. Povedali si: Potrebujem rizikové poistenie? Potrebujem sporenie na dôchodok? Preto bolo dôležité poradiť im, čo môžu zmeniť, zrušiť, pozastaviť, čo by si, naopak, mali ponechať. Najkrízovejší scenár je, keď ľudia prestanú platiť úvery. V prípade hypotéky riskujú, že prídu o strechu nad hlavou.

Ako môže ušetriť zamestnanec s priemernou mzdou?

Zásadné je urobiť si prehľad v príjmoch a vo výdavkoch. Človek tak často zistí, na čo míňa priveľa, ktoré výdavky by mohol priškrtiť alebo čoho by sa mohol v rámci svojho komfortu vzdať. Platí pravidlo, že by sme mali odložiť aspoň 10-20 percent z príjmu. Keď si zoberieme priemernú mzdu, hovoríme zhruba o 830 eurách v čistom, čo predstavuje 83 až 166 eur mesačne.

Dobre, ale vezmime si príklad manželov s minimálnou mzdou a dvoma deťmi.

Aj keby ste si odložili len 15 eur mesačne, je to lepšie než nič. Neočakávaný výpadok príjmu môže nastať kedykoľvek. Teraz to bola pandémia, zajtra to môže byť niečo iné. Samozrejme, iné výdavky má rodina s minimálnou mzdou a dvoma deťmi a iné slobodný človek. Preto radiť, koľko alebo kam investovať, je vždy individuálne aj v závislosti od toho, aké sú naše finančné ciele. Podstatné je vytvoriť si návyk a odložené peniaze nevyberať.

Nie je predsa len najistejšie mať financie doma v ponožke?

Ponožku môžem hodiť do práčky a s ňou vyperiem aj peniaze. (Smiech.) Mať niečo doma, samozrejme, nie je zlé. Ak sa však bavíme o pravidelnom cykle sporenia, vhodnejší je účet alebo depozitné konto. Keď si nastavíte trvalý príkaz, bude to ešte jednoduchšie.

Vždy záleží na stanovení cieľov. Je rozdiel, či si odkladáte na nečakané výdavky, plánovanú opravu strechy alebo na dôchodok o tridsať rokov. Pri výbere vhodnej investičnej stratégie zohrávajú rolu príjmy, výdavky, záväzky, je tam veľa premenných.

Finančná gramotnosť slovenských domácností má nízku a, čo je horšie, klesajúcu úroveň.
Marek Gemainer, odborník na financie

Na čom teda šetriť?

Spomínali sme refinancovanie úverov, prípadne možno požiadať banky o zníženie úrokovej sadzby. Treba správne nastaviť tiež poistné produkty a pripoistenia. Voľbou vhodného balíka služieb zase znížime bankové poplatky. Rovnako výberom hotovosti len vo „svojich“ bankomatoch či používaním platobnej karty v obchodoch.

Radíte nekupovať napríklad mobily, zbytočnú elektroniku, oblečenie?

Nie, skôr hľadáme priestor, ako zveľadiť majetok klienta, splniť ním stanovené ciele a zvýšiť jeho životnú úroveň. Zaujímame sa hlavne o oblasť, v ktorej môžeme pomôcť.

Čo potom s našetrenými peniazmi?

Ak si odložíte dvadsať percent, pri tisícke mesačne je to 200 eur. Tie by ste mali rozdeliť. Časť vyčleňte na kvalitné rizikové životné poistenie, ďalšiu na spomínané nečakané výdavky, ako je oprava auta či práčky. Na tento účel sú vhodné depozitné kontá a ETF fondy s dostupnosťou peňazí ihneď, prípadne o tri až päť dní. Tretia časť by mala smerovať na sporenie na dôchodok, na čo sú vhodné opäť ETF fondy alebo investičné zlato. Ak sa vám podarí usporiť viac, uvažujte aj o prostriedkoch na vzdelanie detí či väčší byt. Lebo stopercentné hypotéky sú minulosťou a aj 90-percentné sú skôr raritou.

Ale ak mi zle poradíte, v hre sú moje peniaze, vy nič neriskujete.

Riskujeme veľa. Vždy musíme byť zodpovední, lebo v hre, ako hovoríte, je naša povesť.

Ako by mal o svojich financiách premýšľať povedzme človek, ktorý nastupuje po škole do zamestnania?

Poviem to na vlastnom príklade. Keď som začal pracovať, moje prvé finančné ciele boli zarobiť toľko, aby som sa dokázal o seba postarať a nemusel zaťažovať rozpočet rodičov. Už vtedy som si časť výplaty pravidelne odkladal na vkladnú knižku. Následne som si chcel založiť rodinu a mojím cieľom sa stalo vlastné bývanie. Riešil som ho formou hypotéky.

Neskôr som si začal odkladať aj na dôchodok, na štúdium pre deti. V každom životnom období príde zlom a vy viete, čo má pre vás zmysel.

Kde robíme chyby?

Finančná gramotnosť slovenských domácností má nízku a, čo je horšie, klesajúcu úroveň. Len každá desiata rodina rozumie jej základom. Dôsledkom môžu byť zlé rozhodnutia o voľbe úveru, výbere dôchodkových fondov a podobne. Na Slovensku teda máme obrovský priestor na finančné vzdelávanie. Vo všeobecnosti ľudia zanedbávajú aj vyhľadávanie odborníkov, sprostredkovateľov, poradcov.

Mnohí sa boja alebo na to vôbec nemyslia, prípadne to nepokladajú za niečo dôležité.

Možno sa boja, lebo kedysi u nás pôsobili aj takí tí podomoví, pred ktorými som aj ja zatváral dvere. Svet financií sa však vyvíja a hoci každý má svoj „sedliacky rozum“, je ťažké vyznať sa v mori rôznorodých bankových, poistných či investičných produktov.

Máte nejaký rebríček, na čo si požičať a na čo nie?

Ak sa kvôli niečomu zadlžovať, tak kvôli bývaniu. Hypotéka zväčša predstavuje najväčšie zaťaženie rodinného rozpočtu, jej účel je zrozumiteľný a dôležitý. Nikto nechce prísť o strechu nad hlavou, preto je platobná disciplína vysoká. Problémom sú rôzne formy spotrebného a splátkového zadlžovania. Nákupy online sú trendom a veľmi komfortné, zároveň však predstavujú riziko, že si pod tlakom rôznorodosti výberu, našej pohodlnosti a rôznych akcií kúpime veci, ktoré nepotrebujeme.

Takže požičať si len na to, čo je skutočne dôležité a zhodnocuje sa v čase?

Nie som zástancom pôžičiek napríklad na dovolenky. Nie je rozumné ani dlhodobo míňať peniaze z kreditky, lebo vás to zvádza ísť do mínusu. Stanete sa jej otrokom. Ľahko sa ocitnete v začarovanom kruhu a niektorí potom riešia dlhy na kreditke spo­trebnými úvermi, ktoré si zväčša zvýšia a zadlžujú sa ešte viac. Neradím ani nákupy na splátky. To je ďalšia z vecí, ktorá je lákavá, ale mnohí nakúpia aj to, čo nepotrebujú, a výrazne zaťažia rodinný rozpočet. 

Marek Gemainer (41)

Financiám sa venuje viac ako 20 rokov. Začínal ako poradca klienta a vo veku 23 rokov sa stal riaditeľom pobočky banky. Neskôr zastával riaditeľské a manažérske pozície vo viacerých bankách a v poisťovni. Od marca 2018 je obchodným riaditeľom vo finančno-sprostredkovateľskej spoločnosti FinGO.sk.