Primátori a starostovia vyjdú z koronakrízy zrejme ako najobľúbenejší politici krajiny. Mnohí z nich sú hlasom rozumu v spravovaní štátu, ktorého vláda koná skôr emotívne a chaoticky. Aj opätovné pretestovanie národa dali tí najvyšší do gescie samospráv a vláda sa označila len za podporný orgán. Čo rozčuľuje primátora Trenčína? Prečo si RICHARD RYBNÍČEK (51) myslí, že je iné zachraňovať situáciu v Nitre a v jeho meste? Bývalého šéfa STV a trojnásobného primátora mesta skoro s 55-tisíc obyvateľmi sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.
Ako sa darí Trenčínu v koronakríze? Vyjde mesto s väčším počtom mŕtvych alebo chudobných?
V rámci Trenčína a okresu, myslím, držíme celkom dobre aj kategóriu zosnulých na covid zatiaľ i preto, že sme spravili prísnejšie opatrenia, aj pre disciplinovanosť našich obyvateľov. Chvalabohu, ešte sme nemuseli zháňať chladiarenské vozy ako iné mestá. Bol by som šťastnejší, keby sme boli hlavne zdravší a bohatší. Ale tak ako každý jedinec, každá rodina, aj spoločnosť občas prechádza lepšími, potom zas horšími časmi. Tie horšie nás majú niečo naučiť, priviesť k zamysleniu aj istej pokore.
Čím to je, že v niektorých mestách je situácia lepšia, inde katastrofálna?
Sú rôzne kritériá. Mestá, ktoré sú bližšie pri hraniciach, majú veľa pendlerov, ktorí chodia do práce za hranicu a vracajú sa. Takže je iné byť v srdci Banskobystrického kraja a tu v Trenčíne, prípadne na Orave, kde ste blízko hraníc. Druhá vec je, že pandemickú krivku môžu zvýšiť aj veľké fabriky, kde pracuje veľké množstvo ľudí, nielen zo Slovenska. Je tam veľká mobilita.
V Trenčíne ste mali okrem celonárodného ďalšie plošné testovanie pred Vianocami.
Pred Vianocami sme boli v pozícii, že mi zavolali kamaráti lekári, zdravotné sestry z nemocnice a povedali - hrozí nám kolaps, prosím, pomôž nám. Testovali sme. V tejto chvíli je to tak, že vláda a pán premiér nám oznámili, že by bolo najlepšie celoplošne testovať vo všetkých okresoch. S tým, že by to neorganizoval štát cez armádu, ale samospráva s podporou štátu a armády.
Aký je váš názor?
Osobne si myslím, že najlepším spôsobom, ako zabrániť novému variantu koronavírusu zo Spojeného kráľovstva, lebo toto nám dramaticky zhoršuje situáciu, je absolútny lockdown, teda aj ekonomický, vrátane zavretia veľkých fabrík. Vláda však povedala, že takéto zastavenie ekonomiky by znamenalo stratu 100 miliónov eur denne. To si asi naša krajina naozaj dovoliť nemôže. Druhá možnosť je testovanie a ním sa pokúsiť znížiť stav nakazených. Som presvedčený, že budeme musieť ísť touto cestou. Ešte jednu vec by možno mohol navrhnúť Úrad verejného zdravotníctva, čo nedávno schválili napríklad v Bavorsku a zvažujú to už aj v USA, a teda, že každý, kto vyjde na ulicu, by mal mať nasadený respirátor, nie iba rúško. Rúško totiž už proti novému variantu vírusu nemusí stačiť.
Vyjdú z koronakrízy volení zástupcovia samospráv lepšie ako národní politici?
Som o tom úplne presvedčený. Ak sa budeme držať hesla, že všetko zlé je na niečo dobré, tak koronakríza potvrdí moje slová: jedinou cestou malých národov je dôsledná decentralizácia kompetencií. Teda moc a peniaze priblížiť bližšie k ľuďom do územia, kde žijú a môžu to viac kontrolovať. Samospráva vyjde z krízy prakticky, vizuálne aj výsledkami oveľa lepšie ako samotná vláda a štát so svojím štátnym aparátom, ktorý krízu skôr nezvláda, ako zvláda.
Nie je dobré, ani ak ste človek ako Rišo Sulík, ktorý je múdry, šikovný, ale nemá žiadne EQ. A potom síce robí racionálnu politiku, ale tá je aj surová. Chýba jej krása.
Zazlievajú mestá vláde jej neskorú reakciu po tomto lete, meškajúce obmedzenia?
Už sme mentálne úplne inde. Riešime, čo je teraz. Skôr budem zazlievať každej jednej vláde, či tej bývalej, či súčasnej, to, že neexistuje žiadny politik vrátane premiéra, ktorý by mal obrovskú odvahu a vydal by svojim úradníkom pokyn na uskutočnenie reformy štátnej správy a samosprávy.
To znamená?
Zmeniť celý systém, presunúť viac peňazí a kompetencií do výrazného posilnenia regiónov, miest a obcí. Zazlievam vládam, že vždy riešia len čiastkové reformy v celkovo zle nastavenom systéme celej verejnej správy. V zle nastavenom systéme sa zle riadi, zle šetrí, zle rozhoduje, ťažko vysvetľuje, zle žije. Jediná vec, ktorá v tomto systéme funguje, je samospráva.
Primátori a starostovia si menej užívajú moc ako politici na národnej úrovni?
Mnohí poslanci národného parlamentu sú na rozdiel od primátorov a starostov celý čas v úplnej anonymite a žiadny volič si nevie vyhodnotiť, čo poriadne robia. To u nás v samosprávach neplatí.
Ich moc je teda oveľa väčšia, pohodlnejšia, a preto návykovejšia. Často rozhoduje centrálna vláda a parlament aj o takých veciach, o ktorých by bez problémov dokázal rozhodnúť župan, primátor, starosta, lokálni poslanci.
Hovoríte, že občania vedia, čo robíte ako primátori. Neplatí to skôr len pre dediny a menšie mestá? Bratislava a Košice majú mestské časti s niekoľkými desiatkami tisíc obyvateľov. Na dedine mi bolo jasné, čo robí obecný úrad, s čím starosta pomôže, ale odkedy som v Bratislave, úprimne, asi ani neviem, čo spadá pod radnicu starostky a čo rieši primátor na magistráte.
To je trochu smutné, ak mi prepáčite. To, že neviete, ako funguje vaša mestská časť, je aj vaša chyba, mali by ste byť trochu proaktívnejšia a pozrieť si, kto čo robí. Nehovorím, že by ste to mali na sto percent ovládať, ale mali by ste mať aspoň prehľad.
Beriem, ale uznajte, že to nie je práve prehľadné pre obyvateľov. Parkovaciu nálepku platím mestskej časti, auto mi odtiahne firma magistrátu. Dane za bývanie nezbiera mestská časť, hoci tam mám pobyt, ale magistrát.
Už sme pritom, že systém treba pre ľudí zjednodušiť. Treba urobiť väčšie celky s jednotnejším riadením. Inými slovami, kým štát treba decentralizovať, komunálnu úroveň zas trochu centralizovať, teda napríklad kompetenčne pospájať. Je príliš rozdrobená, rozsekaná a v niečom nejasná. Problém je, že žiadna parlamentná politická strana či hnutie s tým nechce nič robiť, lebo sa stále niečoho bojí.
Rokujete a hlasujete v Trenčíne ako zastupiteľstvo online?
S kolegami z mestského úradu pracujeme a poradujeme od prvej vlny online. Ale zastupiteľstvá sme mali vždy osobne. Na tom poslednom, ktoré sa konalo v ťažšej situácii, sme testovali poslancov. Až otestovaní sme rokovali.
Keď ste púšťali na zastupiteľstvo len negatívnych poslancov, prišlo aj k incidentu? Nik sa nevzbúril, že to nie je fér?
Len jeden bol pozitívny a ten hneď odišiel do karantény. Bohužiaľ, našiel sa aj poslanec, ktorý ani neprišiel na testovanie, celé to odignoroval a do sály si sadol. Časom sme sa dozvedeli, že sa testovať nedal ani nevysvetlil prečo. To ma mrzelo, chvalabohu sa neukázalo, že by bol chorý a niekoho nakazil. Už stačí to, že sa našiel taký nezodpovedný, absurdný človek. Meno mu darujem, lebo nestojí mi za to, aby som ho vôbec spomínal.
Zas ide len o to, či ste poslanec Za ľudí a ste členom politickej strany alebo nie ste.
Ak by ste niečo nutne potrebovali, zavolali by ste na radnicu aj pozitívnych poslancov, ako to urobili v národnej rade?
To, čo sa stalo v národnej rade s tými igelitmi, to nebol prípad, že by ich k tomu donútila situácia. Na ústrednom krízovom štábe som bol svedkom, že niekoľko mesiacov dopredu sme vedeli, že táto situácia hrozí, a štát si to nevedel zorganizovať. Osobne tú situáciu považujem za absolútne zlyhanie štátneho aparátu a riadenia štátu. Dalo sa tomu krásne predísť.
Poďme k vašej ďalšej veľkej téme a tou je kritika ministerky Veroniky Remišovej. Jej plán nového čerpania eurofondov ste označili ako „bez hlavy a päty“ a ako „chaos“. Trošku tvrdé nie?
Vždy hovorím, čo si myslím, a nemyslím si, že to bolo tvrdé. Dokonca si myslím, že sa to dalo povedať ešte tvrdšie. To boli asi najdiplomatickejšie slová, aké som mohol použiť.
Ste taký kritický voči tomu, čo navrhla, aj preto, že ste si ľudsky nesadli?
Ja si pani Remišovú vážim. Ako ženu aj ako političku, o ktorej viem, že jej ide o dobro tejto krajiny. Na druhej strane musím povedať, že v tejto chvíli mi uniká zmysel založenia nového ministerstva regionálneho rozvoja a investícií. Je to podľa mňa zbytočné ministerstvo, ktoré si neplní to, čo má, a nerozumiem tomu, prečo vzniklo. To nie je nič osobné, je to moje politické vyjadrenie, s osobou pani Remišovej to nemá nič. Jej rezort však stojí viac peňazí, ako prináša úžitku.
Samosprávy väčšinou volajú po tom, aby si ich štát najskôr vypočul a potom niečo vymyslel. Ako zástupca únie miest tvrdíte, že v prípade eurofondov to má byť opačne.
Keby ľudia, ktorí dnes ministerstvo riadia na politickej úrovni, rozumeli tomu, čo robia a čo je ich zodpovednosť, tak by nikdy v živote taký nezmysel, aký vymysleli, nemohli urobiť. Keď ste raz vláda, keď si vytvoríte ministerstvo, tak potom určujete vy stratégiu. Vládou ste preto, že vládnete. Rozhodujete vy, kam ideme.
Ako by to teda malo ideálne vyzerať?
Existuje dokument, ktorý sa volá Koncepcia územného rozvoja Slovenska. V ňom máte presne napísané, ako sa ľudia prirodzene správajú v regiónoch, kam chodia do práce, kam do nemocnice, za vzdelaním, kam za oddychom. Vláda by mala povedať: toto sú naše prirodzené regióny, ktoré ideme rozvíjať, toto je územie, ktoré ideme podporovať, stanovujeme vám to podľa dát a údajov, ktoré máme podložené a vypracované, vy v spolupráci s nami môžete teraz pripraviť projekty do tohto územia, aby bolo ešte funkčnejšie. To vláda na čele s rezortom regionálneho rozvoja a investícií neurobila. Oni prišli a povedali: „Tak, dievčatá a chlapci, dohodnite sa, ako tu budete fungovať, vymyslite si tu nejaké hranice, povedzte nám, ako to chcete urobiť a my vám budeme pomáhať.“ A následne vám ministerka pošle list, v ktorom vás ešte žiada, aby ste do územia, ktoré ste teda vymysleli, ešte pridali tie a tie mestá a tie a tie obce, pretože ona si myslí, že by to tak malo byť. Absurdné.
Zvalili ťarchu zodpovednosti na vás a zmenili sa z riadiaceho orgánu na pomocný?
Vláda sa vlastne zbavila zodpovednosti, hodila ju na plecia starostov a primátorov. Tí to nemôžu urobiť, veď nemajú taký prístup k dátam, ako má vláda a ani to nie je v ich kompetenciách. Pre mňa je doteraz najväčším sklamaním účinkovania vlády ministerstvo regionálneho rozvoja. Ak by ho teraz niekto zrušil, asi by si to nikto nevšimol.
Ešte stále ste hlboko presvedčený o tom, že čerpanie eurofondov je ohrozené?
Zostávam o tom hlboko presvedčený. To bude jedna obrovsky premrhaná príležitosť a úprimne poviem, že mi je z toho veľmi smutno. Ani covid nedokáže ospravedlniť, že štát nie je schopný toto nastaviť. Totiž štát s ministerstvom regionálneho rozvoja má pocit, že je geniálny, že to robí dobre, ale my dolu v území to vidíme ako jeden veľký chaos.
Veď štátnym tajomníkom u Veroniky Remišovej je Vladimír Ledecký, ktorý bol starostom, je to človek z praxe.
To, že ste úspešným starostom obce s 1 500 obyvateľmi, ešte neznamená, že môžete byť vynikajúci štátny tajomník. Poviem veľmi otvorene, nech mi to prepáčia, ale na pánovi Ledeckom vidieť aj cítiť človeka, ktorý pochádza z rurálneho prostredia. Necíti silu mesta, necíti rozdiel medzi obcou a mestom, necíti potrebu podporiť mestské oblasti, ktoré ťahajú ekonomiku, zdravotníctvo, kultúru. U pána štátneho tajomníka, ktorého si vážim za to, čo urobil v Spišskom Hrhove, vidieť, že je to človek, ktorý rozmýšľa výlučne rurálne. Bohužiaľ, neprekročil túto hranicu myslenia a musím povedať, že som z neho veľmi sklamaný.
Na rozdiel od stratégie, ktorú plánujú štáty v okolitých krajinách, je to na Slovensku holý boj o peniaze, povedali ste o eurofondoch. Prečo nie je dobrá bitka o peniaze? Veď tak funguje kapitalizmus a majú šancu vyhrať tie najlepšie projekty, nie?
V súčasnom čerpaní sme ako Slovensko najhorší zo všetkých krajín Európskej únie. Okrem iného je to aj tým, že miesto systematického rozvoja mestských funkčných oblastí a vidieckych oblastí predkladáme projekty a „bojujeme“ za to, aby sme ich práve my získali bez ohľadu na to, aký to má pre územie rozvojový zmysel. Skôr ide o to, či máte alebo nemáte dobré vzťahy v takzvanej veľkej politike. My hovoríme, že štát má strategicky zadefinovať prirodzené funkčné územia podľa prirodzeného správania obyvateľov a spolu so samosprávou zadefinovať rozvojové projekty, ktoré pomôžu, budú zainvestované a obce a mestá nebudú musieť bojovať a súťažiť. Myslím tým napríklad projekty v doprave, vo vzdelávaní, v sociálnych službách, zdravotníctve a tak ďalej.
Ministerstvo chce nový systém čerpania.
Ministerstvo dnes hovorí, že takéto dopytové výzvy sa skončia a štát, región, mestá a obce sa reálne dohodnú, čo na tom území treba, rozanalyzujú si to a keď sa ukáže, že to občanom pomôže, tak peniaze tam automaticky prídu bez toho, aby ste museli o ne bojovať v nejakej výzve. Lenže zatiaľ tomu nič nenasvedčuje.
Máte v hlave konkrétny príklad, ako by to malo vyzerať po novom?
Mám. Vieme, že jeden z najsilnejších prirodzených regiónov je Bratislava - Trnava - Nitra. Lenže ich delia hranice troch vyšších územných celkov (VÚC). Výsledkom je, že Nitran sa na rozdiel od Trnavčana nedostane vlakom plynule do Bratislavy, pretože medzi Nitrou a Trnovcom nad Váhom chýba 20-kilometrový úsek železničnej trate. Prečo? Lebo pre Trnavský samosprávny kraj je to iná priorita ako pre Nitriansky či Bratislavský samosprávny kraj. Čiže podľa nás by sa nemalo rozhodovať podľa dnešných administratívnych hraníc VÚC, ale podľa reálneho správania obyvateľov v tom-ktorom regióne. Rovnaké príklady môžeme nájsť aj v regióne Košice - Prešov alebo ďalších, ktoré sú rozdelené hranicami VÚC.
Prečo si myslíte, že naďalej to bude boj, keď to je takto dobre vymyslené? Čo vás na spolupráci s rezortom Veroniky Remišovej rozčuľuje?
Ministerstvo to takto nepripravuje. Hovorí, prineste všetky projekty. Všetky. Pozbierajte, napíšte, dajte nám ich sem. Tak my ako hlupáci teraz robíme projekty, dávame to všetko tam a oni si z toho vyberú. Buď budete mať šťastie, alebo nie. Teraz mi povedzte, čo je to za strategický rozvoj územia. Zas ide len o to, či ste poslanec Za ľudí a ste členom politickej strany alebo nie ste. Ak budete členom politickej strany, budete mať väčšiu šancu, ako keď nebudete. Deje sa to isté, čo predtým. Čo teraz mám robiť ja? Vstúpiť do Za ľudí, aby ma Veronika Remišová alebo pán Ledecký považovali za svojho primátora? Alebo mám vstúpiť do inej strany, aby ma oni považovali za svojho? Nemá to systém. Nemôže to byť zas tak, že dajte nám projekty, my rozhodneme. A na základe čoho rozhodnete?
Cítiť z vás frustráciu stredného manažéra, ktorý vie, ako by to fungovalo lepšie, len sa mu nechce vtierať vedeniu, aby jeho nápad prešiel.
Cítite to správne. Frustruje ma, že nás nik nepočúva. Že nám povedia, áno, áno, máte pravdu, a aj tak si to rozhodnú podľa seba na koaličnej rade.
Tvrdíte, že aj v komunikácii v koronakríze, aj v rokovaniach s ministerstvom investícií chýba samosprávam líder na úrovni štátu. Nie ste ním vy z funkcie prezidenta únie miest? Alebo šéf ZMOS-u? Prečo vás neberú ako rovnocenných partnerov?
Lebo majú pocit, že sú tí mocnejší a dôležitejší. Páči sa im mať moc v rukách, rozhodovať a nechcú sa tej moci vzdať. Platí to na vládnych predstaviteľov aj na poslancov národnej rady.
Takže Slovensko je obeťou politikárčenia?
Slovensko je obeťou toho, že Slovákom, ktorí sa raz dostanú hore, sa to tam veľmi páči. Majú pocit, že riešia zemeguľu a nie sú schopní deliť sa o ňu s územiami. Páči sa im tiež, že my z únie miest alebo zo ZMOS-u sa im chodíme doprosovať a majú nás vo svojich rukách, čo sa zmien systému a financií týka. Táto vláda, rovnako ako tie predošlé, sú centralisti. Mnohí z nás, starostov, primátorov, máme pritom vo voľbách viac hlasov ako akýkoľvek poslanec NR SR. Sme politicky volení. Inými slovami, aj my sme štát. Aj my ho riadime a napriek tomu ten papalášizmus v parlamente a vo vláde funguje a majú pocit, že sme ich podriadení.
Primátori Hlohovca a Nitry sú súčasne poslancami Za ľudí v Národnej rade SR a aj iné strany majú starostov, napríklad v Smere ovládajú obce minimálne dvaja poslanci, v minulosti ešte viac.
Je rozdiel, či voláte ministrovi alebo vplyvnému štátnemu úradníkovi len ako primátor mesta či starosta obce, a iné je, keď mu voláte ako primátor mesta, starosta obce a zároveň aj poslanec národnej rady. Lebo ste zrazu ústavný činiteľ, lebo vás ten štát pri hlasovaniach potrebuje, ste mu bližší. Na to, aby som ja pre svoje mesto mohol získať ešte väčší vplyv, ako mám, by som mal byť poslancom NR SR, a najlepšie aj poslancom VUC, aby som vybavil, čo potrebujem? Smutné.
Takže zachraňovať Nitru pred katastrofálnou situáciou je ľahšie, ako ratovať Trenčín?
Mali ste pocit, že keď sme mali vysoké nárasty chorých my a išli sme testovať, pán Šeliga alebo niekto zo Za ľudí, kto vtedy nebol v karanténe, nás do Trenčína prišiel podporiť? Povedať, aké je to fajn? Urobiť s nami tlačovku? Nikto tu nebol. Pani prezidentka a premiér, minister obrany, minister práce mi aspoň zatelefonovali, povedali, že držia palce, zaujímali sa. Pani Remišová, ktorá bola vtedy v karanténe, mi ani nezatelefonovala a neopýtala sa: Richard, nepotrebujete niečo, som ministerka regionálneho rozvoja. Keď bola kríza v Nitre, na Facebooku napísala podporu so slovami, že tam bojuje „ich“ primátor Marek Hattas. Presne sa ukázalo, že sú „naši“ primátori a tí ďalší. Nech mi pani ministerka rozpráva, čo chce, ale aj v jej myslení to tak je. Musíme sa s tým vyrovnať, nič iné nám nezostáva. Bojím sa však, aby pani Remišová a pán Ledecký takto nefungovali pri eurofondoch. Lebo potom to môže dopadnúť tak, že „naši“ budú mať a my zvyšní nebudeme. Pardon, že to tak nasurovo hovorím, ale mám z toho tento pocit.
Voláte sa Richard Rybníček a račkujete. Nikdy ste sa nezamysleli nad tým, či to nie je v politike hendikep? Viete, že Miroslav Beblavý sa naučil nedávno neračkovať a Marianovi Kotlebovi sa tiež vysmievajú niektoré humorné weby.
(Smiech.) Nie, v politike ma to nikdy neblokovalo. Jediný raz, keď som to vnímal ako hendikep, to bolo ešte počas štúdia žurnalistiky, keď som chcel byť komentátorom športu v televízii. Bolo to vtedy prísne, nevedel som r, nemohol som. Od logopédov som sa dozvedel, že mám vyššie postavený koreň jazyka a r mi vychádza z hrdla, takže sa to ani nedá naučiť. Problém je fyzionomický. Som rád, že prišla doba, keď to už nie je podstatné. V politike vás buď prijmú takého, aký ste, alebo vás neprijmú. Musíte byť autentický.
Vy ste hrali na bicích v kapele Bez ladu a skladu, váš kolega z Bratislavy Matúš Vallo stále hrá na gitare v Pare. Obaja ste hodnotení ako úspešní primátori. Môžem z toho urobiť záver, že by malo ísť do regionálnej politiky viac hudobníkov?
Vôbec nie. Zakladal som Bez ladu a skladu, hral som na bicích, ale nie som muzikant ani umelec. Mal som len šťastie na skvelú partiu a že sa to navyše ľuďom páčilo. Umelci sú citlivé duše, viac pracujú s emóciami ako s racionalitou. Svoju dušu v dobrom zmysle slova odovzdávajú ľuďom. Skôr si myslím, že takí citliví ľudia by do politiky nemali ísť. Neodporúčam im ju.
Prečo nie? Kultúra a hudba by možno citlivým ľuďom pomohli v politike prejsť stresom.
Áno, samozrejme, kultúra učí človeka vnímať krásu. Ak vás v rodine vedú k hudbe, ku knihám, k divadlu, k výtvarnému umeniu, je to obohacujúce. Každý človek v politike by mal vnímať krásu. Ideálne je mať rovnováhu. Lebo nie je dobré ani to, ak ste človek ako Rišo Sulík, ktorý je múdry, šikovný, ale nemá žiadne EQ. A potom robí síce racionálnu politiku, ale tá je aj surová. Chýba jej krása. Podľa mňa robiť surovú politiku je tiež smutné. Keďže v nej chýba krása, som presvedčený, že v konečnom zúčtovaní sa s ňou ľudia vyrovnajú trochu inak, hoci sa dnes ukazuje ako úspešná.
Máte nejaký hudobný podmaz, ktorý počúvate pri práci?
Rád počúvam hudbu z filmu Veľká nádhera, La grande bellezza, od režiséra Sorrentina. Počúvam hlavne sakrálnu hudbu z tohto filmu, ktorá je spätá s mestom a so štátom, ktoré mám veľmi rád, Rím, Vatikán. Celý život ma tiež sprevádza Sting, všetky jeho veci, od Police až po súčasnejšie.
