Ministra zdravotníctva chvália odborníci, problém s ním nemá ani šéfka parlamentného výboru Jana Bittó Cigániková, ktorá sa s jeho predchodcom Marekom Krajčím zhodla len málokedy. Len šéf strany, ktorá ho nominovala, má na neho zlé srdce. Igor Matovič spochybňuje očkovaciu kampaň aj ďalšie zotrvanie „svojho“ ministra vo funkcii. Na tieto trenice, na pripravenosť Slovenska v boji s novou vlnou covidu aj na zážitky z Iraku, zo Sýrie a z Afganistanu sa lekára vojaka VLADIMÍRA LENGVARSKÉHO pýtala VERONIKA COSCULLUELA.
S Igorom Matovičom ste mali viacero treníc. V diskusnej televíznej relácii vás opäť kritizoval. Pred mesiacom ste zauvažovali, že by ste si s ním mohli ísť sadnúť na pivo a tam si vydiskutovať nezhody namiesto odkazov cez médiá. Predpokladám, že ste ešte nestihli...
Nie, zatiaľ k tomu pivu nedošlo.
Cez víkend vám vyčítal, že si nevšimol aktivitu z rezortu k zvýšeniu zaočkovanosti pri ľuďoch nad 80 rokov. Naozaj je taká slabá práve pri tejto kategórii?
Každú stredu zverejňujeme štatistiky po rokovaní vlády, pričom si robíme zároveň anketu. Ľudí, ktorí sa chodia v týchto dňoch očkovať, sa pýtame, prečo doteraz neboli, a najčastejšie odpovede sú dve. Prvá je, že čakali, pretože prechovávali nedôveru k vakcíne. Druhá a častejšia odpoveď býva, že sú zneistení postojmi a výrokmi politikov. Rôznych. Nehovorím teraz o konkrétnych, ale v aktuálnej situácii predpokladám, že ide skôr o politikov opozičných. To vidím aj ako hlavný problém v pomalom tempe očkovania - neexistuje u nás jasný spoločný postoj politických elít, ktoré by jasne deklarovali, že očkovanie má zmysel a je to v princípe jediná možnosť ako sa „z toho“ dostať.
Aká je vaša stratégia, ako zvýšiť zaočkovanosť najstarších občanov?
Čo robíme v ostatných týždňoch, je, že sa veľmi aktívne snažíme dostať vakcínu čo najbližšie k ľuďom. Cestou výjazdových tímov, spolupráce so župami, prostredníctvom ambulantných lekárov, ktorí očkujú čoraz viac. Takže to, že pán minister financií hovoril o kategórii 80+... áno, je to špecifická skupina, treba myslieť na ich ochranu a motivovať seniorov vo vysokom veku na očkovanie. Je potrebné však myslieť aj na ľudí vo vekovej kategórii 60+, takisto patria medzi najviac rizikové skupiny, a práve aktivity, ktoré som spomenul, sa najviac sústredia na nich.
Zároveň zaočkovanosť v zariadeniach špeciálnej starostlivosti je viac ako 80 a viac percent, čo je celkom dobré. Máme aj stratégiu posielania osobných listov, takisto osobné návštevy. Samotné župy, s ktorými je, musím povedať, spolupráca konštruktívna, za čo im ďakujem, uvedené kroky už niekoľkokrát realizovali.
Mala som dojem, že Igorovi Matovičovi chýba tá mediálna kampaň. Peniaze vám už teda naveľa-naveľa odklepol, ale nemá trochu pravdu? Na YouTube ma videá o očkovaní, okrem tých z rezortu financií, neotravujú.
Mediálna kampaň kontinuálne beží, nejde len o to, či sú v televízii platené reklamné spoty. Pracujeme na ďalšej fáze kampane, ktorá zarezonuje. Treba si však uvedomiť, že musíme dodržiavať stanovené procesy. V štátnej správe musíte dodávateľa vysúťažiť. Príprava na kampaň je rozbehnutá, vyhodnocujeme ponuky jednotlivých subjektov. Predbežné spoty som už videl, zamerať sa chceme na vysvetľovanie dôležitosti očkovania.
V ktorej vekovej kategórii je najväčší problém s motiváciou na očkovanie?
Aktuálne máme zaočkovaných 50 percent dospelej populácie. Ochota dať sa zaočkovať nie je ani tak vo vekovej kategórii, ako v nastavení spoločnosti. Dosiahli sme nejakú hranicu zaočkovaných ľudí, ktorí si uvedomovali dôležitosť očkovania z hľadiska ochrany zdravia, teraz je pred nami fáza, keď musíme presviedčať nerozhodnutých. Čo sa dobre vyvíja, je očkovanie mladých ľudí. Odkedy sme spustili pre 12+, rastie to rýchlejšie ako u starších vekových skupín.
Ako ste obstáli so svojím materiálom o povinnom očkovaní? Zostal pod hŕbou iných dokumentov, odložili ste ho do šuplíka alebo ešte žije?
Materiál má dve časti. Prvou je právna analýza, ktorú vypracovalo ministerstvo spravodlivosti. Z nej jasne vyplýva, že povinné očkovanie je možné zaviesť. Neobmedzuje to žiadne práva ľudí. Povinné očkovanie existuje aj pri iných chorobách. Problém je, čo budem robiť s ľuďmi, ktorí sa nedajú zaočkovať ani vtedy, keď budú mať takú povinnosť. Napríklad, ak by išlo o niektorých zdravotníckych pracovníkov. Ak by to odmietli niektorí, tak si zrejme nemôžeme dovoliť prísť o nich.
Je u zdravotníkov nízka zaočkovanosť?
Práve naopak. Túto pracovnú kategóriu uvádzam len ako príklad. Zaočkovanosť zdravotníkov sa pohybuje okolo 80 percent a na kritických oddeleniach, ako sú napríklad JIS-ky, ára, infekčné, je to viac ako 90 percent. Chcem tým ilustrovať, že zaviesť povinné očkovanie je možnosťou, ale s otáznym efektom. Navyše si myslím, že by to prinieslo viac problémov v podobe odporu ako úžitku. V tejto chvíli som preto za to, aby sa ľudia pre očkovanie rozhodli dobrovoľne.
Keď ste počuli, že za úspech lotérie pokladá Igor Matovič to, že ide o najsledovanejšiu reláciu, čo ste si povedali? Môže to takto prezentovať bez čísiel, koľko ľudí naozaj pritiahla k očkovaniu…
Cez víkend som absolvoval turistiku na Chopok, preto som jeho výrok priamo v televíznej diskusii nevidel. Výroky pána ministra mi boli podané len sprostredkovane. Lotériu sledujú ľudia, ktorí sú už zaočkovaní, no vnímam ju ako pozitívnu kampaň. Zaočkujte sa, budete mať šancu. Pomôže, ak sa vakcína spomína v pozitívnom kontexte a je dobré, ak sa o tom ľudia rozprávajú. Nemám s tým problém.
Takže nemáte pochybnosti o tom, či sa to z pohľadu vynaložených financií oplatí?
Ak sa pozrieme, aké sú náklady na covidového pacienta na áre a krízových oddeleniach, ide o rádovo desaťtisíce eur. „Collateral damage“ toho je, že na tom oddelení nemôžu byť súčasne iní pacienti, bez vírusu. Takže tieto náklady sú viac-menej nevyčísliteľné. Ak stoja operácie, pretože sú plné nemocnice covidových pacientov, o návratnosti lotérie sa ani nemusíme rozprávať. Iste tam nejaká bude. Nechcem tu teda teraz robiť analýzy, ale iste je lepšie, ak pritiahneme niekoho v rámci lotérie, ako keby sme tu opäť mali plné nemocnice.
Budete ešte ministrom, keď vyjde tento rozhovor? Pýtam sa, lebo naposledy som túto otázku dala Eduardovi Hegerovi a o týždeň po už ministrom nebol…
To ja neviem, to mi asi musia povedať iní. Zatiaľ štandardne chodím do práce a ešte ma nik nekontaktoval s tým, že by som mal prestať. (Úsmev.)
Po vyrokovaní schválenia covid automatu ste sa vyjadrili, že by s ním nemal mať problém nik, kto normálne premýšľa. Čo znamená normálne premýšľať v politike?
To je ťažká, až filozofická otázka. Ministrom som päť mesiacov, niekedy sa nad tým zamýšľam aj ja v kontexte toho, že niektoré veci, ktoré sa zdajú čierne, sú náhle sivé alebo biele a naopak. V politike sa stále učím. Viete, z akého prostredia pochádzam. Dva a dva sú pre mňa stále štyri, no v politike to nie je vždy tak, niekedy je to tri a pol, inokedy štyri a pol a na tretíkrát mínus päť. Tu by som asi túto odpoveď ukončil.
Bude sa tento covid automat nejako meniť? Pravidelne o ňom rokujete...
Mám na stole pravidelne správy od konzília odborníkov, ale nateraz sa nič zásadné nemení. Možno len výpočty incidencie ohľadom výskytu vírusu detí. Zatiaľ to vidím tak, že covid automat plní svoju úlohu. Ak časom odhalíme nejakú chybu, ktorá by nám komplikovala život, zamyslíme sa. Netreba však vždy všetko meniť, niekedy treba veci nechať spontánne fungovať, dianie pozorne sledovať a reagovať na situáciu. Tá k dnešnému dňu stále nie je kritická. Počet prípadov síce rastie, ale nemocnice atakované nie sú. Covid automat je nastavený dobre.
Takže v medicínskom slangu je covid automat „stabilizovaný, ale sledovaný“?
Uvidíme, čo bude po návštevách Svätého Otca u nás aj v Budapešti.
Ľudí veľmi zaujíma debata o tretej dávke vakcíny. Koho na ňu budete volať?
Treťou dávkou sa začnú očkovať najskôr priorizované skupiny, ako sú napríklad zdravotnícki pracovníci, onkologickí pacienti, pacienti po transplantáciách, klienti a zamestnanci zariadení sociálnych služieb, učitelia a zamestnanci škôl a školských zariadení a postupne ďalší.
Vy ste boli kedy zaočkovaný?
V januári a vo februári tohto roku.
Veríte, že vás vakcína ešte chráni alebo chodíte pravidelne na odber o protilátkach?
Zaočkoval som sa vtedy, keď som bol ešte riaditeľom Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Vtedy sme si interne robili štúdiu, všetci zdravotníci, ktorí boli zaočkovaní v prvom kole, si dali urobiť odbery protilátok. Pred prvou dávkou, po prvej a po druhej. Pred prvou som mal nula, po druhej pomerne vysoké a odvtedy som si nekontroloval. Verím odborným štúdiám, že vakcína funguje minimálne tých deväť mesiacov.
V čom je rozdiel, že sa niekde dá zaočkovať 50 percent a inde 80 percent ľudí?
Úspešné krajiny v číslach vakcinácie veľmi skoro a jasne deklarovali očkovaniu podporu, a to naprieč politickým spektrom, čo na Slovensku v radoch kolegov z opozície, žiaľ, nevidím. Vo viacerých krajinách sa množstvo ľudí očkovalo okamžite, ako bola vakcína dostupná, pretože strach z ochorenia bol väčší, ako je dnes. U nás to, žiaľ, tak neprebiehalo.
Sputnikom sa nakoniec dalo pichnúť skoro 20-tisíc ľudí. Úspech?
Sputnikom sa jednoducho zaočkovalo 20-tisíc ľudí, ktorí sa ním chceli dať zaočkovať.
To je bodka? Nepoviete k tomu viac, hoci bol Sputnik veľká politická téma, ktorá spôsobila veľké ruchy?
Nebudem túto tému už viac rozvádzať. Ak dovolíte, to, čom som povedal, je všetko.
Koľko Slovensko na tomto nákupe prerobilo? Darovali ste niečo niekam, ako ste plánovali istý čas?
Nie, všetky nevyužité dávky sa vrátili do Ruska, ktoré ich naspäť odkúpilo, takže sme neprerobili nič.
Sme už v tretej vlne? Kedy bude najhoršie?
Z čísiel je jasné, že pomaly počet nakazených stúpa. Vrchol krivky očakávame na prelome septembra a októbra, prípadne v priebehu októbra.
Ako je na tom Slovensko? Je pripravené lepšie, ako bolo na jar? Kyslík je nachystaný, lekári a sestry po lete oddýchnutí?
S istotou viem dnes povedať, že ochranné pomôcky už nikto nebude musieť zháňať, nemocnice ich majú v predstihu minimálne na 30 dní. Rovnako sa doriešilo veľa vecí, ktoré sa mali, napríklad dobudovanie hygienických slučiek na oddeleniach. Lôžka sa doplnili kyslíkom, aby sme mohli používať kyslíkové terapie pre pacientov. Z predchádzajúceho roku a pol pandémie sme poučení. Jediná vec, ktorá pretrváva, je nedostatok personálu. Aktuálne sa snažíme nastaviť systém tak, aby neodchádzali, ale naopak, aby k nám zdravotníci prichádzali. Sme však realisti, určite neprídu do mesiaca. Personál je najväčší problém slovenského zdravotníctva, a preto ešte raz ďakujem všetkým lekárom, sestrám a ďalším zdravotníckym pracovníkom, ktorých chcem ubezpečiť, že robíme všetko pre to, aby sa ich podmienky na prácu zlepšili.
Aká veľká časť reformy v šuplíku Andrey Kalavskej sa vyskytla vo vašom projekte reformy siete nemocníc?
Pani Kalavská používala pri vypracovaní reformy iné dáta. My máme výhodu, že už niekoľko rokov vieme systém DRG (klasifikačný systém, ktorý umožňuje zaradiť hospitalizačné prípady podľa diagnóz, diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi - pozn. red) a jeho výpočty lepšie analyzovať. Keď pripravovala pani exministerka reformu, myslím, že také presné dáta v tom čase nemala. To je však skôr otázka na analytikov.
Takže ste si nezadali svoju reformu a jej do antiplagiátorského softvéru?
Nie a nie je na to ani dôvod. Naši odborníci na ministerstve vypracovali vlastný materiál. DRG v našom systéme dlho nie je a myslím, že ten tím, ktorý pred dvomi-tromi rokmi pripravoval stratifikáciu nemocníc, ich ešte nemal. Výsledky, ku ktorým sme došli my a pani Kalavská, sú však úplne logicky v princípe podobné, pretože princíp reformy je rovnaký. My vychádzame aj z odporúčaní medzinárodných organizácií, z dát OECD, vieme, ako fungujú systémy v iných krajinách. Zohľadňujeme aj spád, počty výkonov, materiálne a personálne vybavenie, technické zabezpečenie oddelení. Pri tomto všetkom vychádzame z medzinárodne štandardných dát. Nie je to nič nového, čo by sme robili na zelenej lúke.
Ako túto reformu vlastne nazývate? Stále stratifikácia alebo ste vymysleli niečo pochopiteľnejšie, ľudskejšie?
Voláme ju optimalizácia siete nemocníc. Takýto pracovný názov tu už bol, keď som na ministerstvo prišiel, nemal som dôvod meniť ho.
Východniari sa boja, že sa ich to týka najviac, až 9 z 22 sa má degradovať tam…
Aktuálne sme v štádiu vyhodnocovania pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania. Dostali sme vyše 1 000 pripomienok, materiál prirodzene ešte prejde vývojom. Určite sa však na reformu netreba pozerať tak, že jedným dňom niečo zanikne. Proces bude mať svoj vývoj. Áno, niektoré nemocnice zmenia svoj účel, ale zmenia ho tak, aby boli obyvateľstvu prospešnejšie ako predtým. Slovenské zdravotníctvo reformu nesmierne potrebuje, súčasný systém je už dlhodobo neudržateľný.
Aký je teda legislatívny kalendár veľkej reformy systému nemocníc?
Do konca roka musí byť prijatý zákon, ktorý bude hovoriť o klasifikácii zdravotníckych zariadení. Potom sú dva roky na to, aby sa tieto zariadenia nejakým spôsobom auditovali, a v januári 2024 sa začnú transformovať prvé nemocnice.
Ako vojenský lekár ste slúžili na misii v Iraku. Čo ste si povedali, keď v druhej vlne niektorí lekári v Španielsku či v Taliansku porovnávali situáciu v nemocniciach s vojnovým triedením pacientov?
K skutočnému triedeniu pacientov tak, ako ho poznáme z vojen, nedošlo. U nás určite nie a v krajinách, ktoré zasiahol covid kruto a nárazovo, sa pomáhalo v rámci Európskej únie tak, že napríklad pacienti z Talianska sa prevážali do Nemecka a podobne. Povedal by som, že lekári sa len prispôsobovali možnosti zariadení, nemocníc, ale nenechali nikoho zomrieť preto, že nemali lôžko. Na Slovensku sa určite takýto prípad nestal. K triedeniu pacientov podľa zásad vojenskej medicíny teda nedošlo.
Aký Irak ste zažili? Ako vyzerala vaša misia a najhorší zážitok z nej?
Bolo to v roku 2003, v druhej irackej vojne, išlo o operácie americkej armády. Prišli sme tam v lete, robil som šéflekára takzvanej multifunkčnej ženijnej čaty. Chodili sme odmínovávať určené priestory, väčšinou išlo o ropovody, miesta pri cestách, vytváranie bezpečných zón, plus likvidácia nájdenej munície. Ošetrovali sme našich vojakov, aj spojeneckých. Kemp sa budoval nanovo, lebo bol zničený po náletoch počas vojny. V jednej chvíli sme tam boli len slovenskí a poľskí lekári. Zážitkov bolo množstvo, došlo aj k úmrtiam vojakov.
O tom, či sa niektoré míny aj odpálili, o ťažkých operáciách, aké vidíme z filmov, nechcete hovoriť alebo ste ich nezažili?
To, čo vidíte vo filmoch alebo v reportážach v televízii, tie drsné obrázky, to všetko tam bolo. Keď padne mína do vojenského kempu, tak niekoho zabije, niekomu odtrhne nohu a niekoho skrátka poškodí iným spôsobom. Išlo o typy týchto zranení, ktoré riešite ako vojenský lekár.
Zaujímavé je, že obe vaše povolania, lekár aj vojak, robia operácie. Ktorú preferujete, vojenskú operáciu alebo operáciu ako lekár.
Operácia ako pojem vlastne znamená konkrétny výkon. Vojenskou operáciou nazývame celý súhrn činností. Vymyslím si: dobytie mesta. S ním súvisí celý rad plánovania, logistiky, zdravotníctva. Lekárska operácia je niečo, čo väčšinou prinesie pozitívny výsledok v kratšom čase. Cítite sa po nej fajn, väčšinou sa vám ňou pomôže. Z tohto hľadiska mám teda radšej lekársku operáciu ako dlhodobé vojenské operácie, ktorých výsledok je neistý.
Viac FOTO v GALÉRII >>
Ako sa vám pozerá na Afganistan?
V Afganistane som bol. Mali sme tam svoje zdravotnícke tímy, ktoré boli súčasťou medzinárodnej operácie, veď Slovensko tam pôsobilo dlhodobo. Rýchlosť postupu Talibanu ma, samozrejme, zaskočila, koho nie, ale osobné dojmy som mal zlé už vtedy, pred desiatimi rokmi. Je to veľmi komplikovaná krajina, kde neuspeli svetové mocnosti už predtým. Verím však, že stav, ktorý tam teraz nastal, nebude taký devastačný pre bežných obyvateľov a bude sa môcť s novým režimom dohodnúť.
