Kniha vyvolala veľký rozruch u susedov, možno i preto, že narušila svätožiaru, ktorú okolo bývalého prezidenta vytvorili médiá. Ukázala Václava Havla ako človeka z mäsa a kostí, ktorý mal mnoho slabostí. Jednou z najväčších boli ženy.

S JITKOU VODŇANSKOU sme sa stretli v Bratislave, kde si urobila zastávku počas cesty na meditačné stretnutie na strednom Slovensku. Agilná, charizmatická žena so žiariacimi modrými očami ovládla celý priestor. Je psychoterapeutka, založila muzikoterapiu a celý život zasvätila rodinnej terapii. Hoci má sedemdesiatosem rokov, stále pracuje, nedávno si v záhrade založila rybník. My sme sa chceli dozvedieť viac aj o časoch, ktoré opísala vo svojej knihe. S Jitkou Vodňanskou sa rozprávala Soňa Bullová.

Bola to láska?

Bola to láska.

Koľko rokov ste spolu strávili?

Trinásť.

Ako sa váš vzťah skončil?

Keď sa Václav druhýkrát oženil (za ženu si zobral herečku Dag­mar Veškrnovú - pozn. red.). Náš vzťah trval dlho. Bola som jeho, ako on hovoril, „nežná priateľka“, vŕba, ktorej mohol povedať všetko. Keď sa stal prezidentom, chodila som do Lán (prezidentské sídlo), preberali sme rôzne ťažkosti a úlohy spojené s prácou prezidenta a skončili sme, keď sa oženil.

S Havlom otehotnela. V knihe píše, že touto informáciou on nebol nadšený, preto sa rozhodla nepriviesť dieťa na svet.
S Havlom otehotnela. V knihe píše, že touto informáciou on nebol nadšený, preto sa rozhodla nepriviesť dieťa na svet.
Zdroj: z knihy Voda, která hoří

Vo svojej knihe uvádzate, že ešte v októbri 1996 ste spolu oslavovali výročie republiky. Štvrtého januára 1997, teda pár týždňov potom, vám Havel zavolal, že sa oženil. Ako ste sa cítili?

K tomu sa už nechcem vracať, všetko som povedala v knihe. Tam píšem, ako to prebiehalo:
„Jiti, ja som sa oženil.“
„Preboha.“
„Vzal som si Dášu.“
Pravítko v krku. Nemohla som mu priať veľa šťastia. Priala som mu, aby zostal stáť na nohách.
„Počkaj, ako to myslíš?“
Bolo zbytočné mu to vysvetľovať. Už bol niekto úplne iný. Oba konce telefónnej linky zostali nemé. Nebol to ani rok, čo Oľga zomrela.“

V knihe spomínate na cestu po Slovensku, ktorú ste kedysi absolvovali s Václavom Havlom. Píšete: „Boli sme tu úplne šťastní, uvoľnení, bez ľudí, bez klebiet, bez fízlov.“ Mali ste pocit, že ste mali Havla iba pre seba?

To nie, to som mala aj inde, ale on bol konečne sám, bez toho večného prenasledovania. Bolo to neskutočné. Jeho sila spočívala v tom, že dokázal byť verný sám sebe, svojim ideálom a svojej pravde. Vtedy sme unikli do lona prírody do Terchovej. Bolo to úžasné a skutočne na to rada spomínam.

FOTO Jitky Vodňanskej v GALÉRII

Celý rozhovor si prečítajte v aktuálnom vydaní PLUS 7 DNÍ