Nájsť kliešte v nadmorskej výške 1 500 metrov sa stáva realitou. Dokonca v Rakúsku nosičov kliešťovej encefalitídy našli ešte o niečo vyššie. Vplyvom klimatických zmien sa už dnes u nás nachádzajú komáre, ktoré by mohli šíriť maláriu. Virológ FEDOR ČIAMPOR (77), ktorý sa celý život venuje vírusom, v rozhovore s MATÚŠOM NÉMETOM prezradil, ako „vznikol“ AIDS a prečo sa nedarí vyvinúť proti nemu liek. Vedec, ktorý si od roku 2015 užíva zaslúžený dôchodok, nám vysvetlil, čo sú to vírusy, ako sme na tom s vybavením proti možnej pandémii chrípky, a na smutnom príbehu svojho známeho vysvetlil, prečo prírodu nemožno oklamať.

Začnem aktuálnou otázkou, ktorá vznikla na východnom Slovensku, a to africký mor ošípaných. Veterinári riešia záhadu, odkiaľ sa k nám mohol dostať. Aké sú vaše predpoklady?

Africký mor ošípaných je vírusové ochorenie, pri ktorom sa dlho nevedelo, o aké ochorenie ide. Prvýkrát bol zaznamenaný vo východnej Afrike v roku 1921 a potom v roku 1957 to bola infekcia mäsom, ktoré doviezli z Angoly do Portugalska. Odtiaľ sa dostal do Európy a v 60. rokoch minulého storočia bol prítomný na celom Apeninskom poloostrove.

Momentálne ide o jeho odnož?

Dnes je to presne ten istý vírus. Najväčšia epidémia sa začala v roku 2014, a to bol africký mor, ktorý prišiel s divožijúcimi prasatami z Bieloruska a z Ruska do pobaltských krajín a do Poľska. Odtiaľ sa rozšíril na juh do Maďarska a smerom na sever do Nemecka a do Holandska. Je to veľmi rýchlo sa šíriaca nákaza, ktorého prirodzeným hostiteľom sú divožijúce prasatá. Ony z neho neochorejú, ale vírus množia.

Ako sa však dostal do zverincov a súkromných chovov ošípaných?

Šíri sa veľmi jednoducho a veľmi rýchlo výlučkami týchto zvierat. Trus sa prichytí na kopytá zvierat, obuv ľudí, na ruky. Tak­isto môže ísť o nedostatočne prehriate mäso divých svíň. Najväčšie nebezpečenstvo je dnes najmä letecká doprava, keď sa dovážajú potraviny v lietadlách, ktoré pochádzajú z afrických krajín, a vykladajú sa v Európe. Ale tento mor prišiel k nám z Maďarska.

Na východe vo veľkom porážajú ošípané. Znamená to, že pri konzumácii takéhoto mäsa nám hrozí nebezpečenstvo? Respektíve, čo sa môže stať, ak by sme takéto mäso zjedli?

Mäso chorých prasiat nepredstavuje pre človeka nebezpečenstvo. Vírus sa na ľudí neprenáša. Porážanie ošípaných je protiepidemické opatrenie a zabezpečuje ochranu zdravých jedincov.

V minulosti sa rovnako hovorilo o vtáčej chrípke. Ako sa vírusy najčastejšie šíria?

Väčšina vírusových nákaz má svojho prirodzeného hostiteľa. Hostiteľ množí vírus, ale neochorie. Ochorenie zistíme až vtedy, keď sa objaví ochorenie v chovoch domácich prasiat. V Afrike sú prirodzeným rezervoárom kliešte, ktoré sa u nás nenachádzajú, takže my sa nemusíme obávať. Vírus chrípky má prirodzený rezervoár predovšetkým vo voľne žijúcich vodných vtákoch, ide najmä o kačice. Ebola má prirodzený rezervoár v podobe netopierov kaloňov. Mnoho ďalších vírusových ochorení prenášajú divožijúce zvieratá. Napríklad pri kliešťovej encefalitíde sú prirodzeným rezervoárom hlodavce, prenášač kliešte.

Verný mikroskopu: Profesor Čiampor celý život sledoval pod mikroskopom vírus chrípky.
Verný mikroskopu: Profesor Čiampor celý život sledoval pod mikroskopom vírus chrípky.
Zdroj: Archív F.č.

Keby sme porovnali prasaciu chrípku, vtáčiu chrípku s tou, ktorú poznáme bežne v „sezónnom“ období, ktorá je nebezpečnejšia?

Vírusy a vírusové infekcie sú buď akútne, alebo také, ktoré prichádzajú skryte, nepoznane. Niektoré sú mimoriadne agresívne, takže spôsobujú ťažké ochorenia s vysokým percentom úmrtnosti. Kliešťová encefalitída nemá významnú, ale dosť značnú 20-25 percentnú úmrtnosť. Mor prasiat má takmer 100-percentnú úmrtnosť, preto ho v minulosti mnohí prirovnávali k ochoreniu, ktoré spôsobuje pravé kiahne s 25-50 percentnou úmrtnosťou. Tak­isto ebola má veľmi vysokú úmrtnosť. Pri chrípke je to 5-10 percent. Po odznení infekcií zostáva organizmus pred týmito vírusmi chránený. Pri kiahňach doživotne, pri vírusoch chrípky asi rok.

Ktoré oblasti na Slovensku sú v súvislosti s kliešťami najnebezpečnejšie, kde by si ľudia mali dávať pozor?

V minulosti existovali rizikové oblasti, kde sa pravidelne odoberali vzorky. Je pravda, že aj pri veľkom množstve kliešťov má vírus iba asi každý tisíci kliešť. Neznamená to, že každý, koho kliešť uštipne, bude chorý. Dnes pri klimatických zmenách sú prakticky všade. Tento rok sa objavili už veľmi skoro na jar, lebo bolo teplé a suché počasie. V minulosti sa nevyskytovali vo väčšej nadmorskej výške ako 1 500 metrov nad morom, ale kolegovia z Rakúska ich našli vo výške 2-tisíc metrov nad morom. Dnes ťažko povedať, ktorá oblasť je bezpečnejšia či menej bezpečná. Najčastejší výskyt bol kedysi okolo Inovca na strednom Slovensku a potom v okolí Košíc a Košickej kotliny. Hlavne v tých oblastiach, kde sa nachádzalo veľké množstvo lúk, v ktorých boli porasty nízkych kríkov, pretože to majú kliešte najradšej. Pretože lúky sa prestali intenzívnejšie spásať a kosiť, majú ideálne podmienky a sú skoro všade.

Prečo chrípka neprepukne napríklad teraz cez leto? Vyhovuje vírusom šíriť sa v chladnejšom a vlhkom prostredí?

Chrípka patrí medzi sezónne ochorenia. Vírus podobne ako

ostatné živé organizmy má svoje limity a obdobie, keď dokáže prežiť v určitom prostredí. Chrípkový vírus veľmi rýchlo hynie v prostredí, kde je teplo a sucho. Zato v období, keď je chladno, vlhko, pretrváva podstatne dlhšie. Keď vodné vtáky vylučujú chrípku, vo vode sa udrží v chladných mesiacoch okolo päť-šesť dní, v lete sa neudrží vôbec. Čiže vírus sa rozpadne. Preto je chrípka sezónna a hlavná chrípková epidémia sa začína začiatkom februára, koncom januára. Keď je teplo a sucho, kvapôčky, ktoré padnú do prachu, na tvár, rýchlo uschnú a vírus zahynie. Ale v zime sa udrží aj dva dni.

Napríklad v Ázii je bežné, že ľudia nosia rúška. Je to podľa vás účinný prostriedok proti šíreniu chrípky?

Je to skôr symbolické ako účinné. Rúško má čiastočne svoj vý­znam, keď niekto na vás napľuje alebo kýchne, časť z toho, samozrejme, zadrží, ale chrípka cezeň prejde bez problémov a, čo je ešte vážnejšie, vírus sa dostáva do organizmu aj cez sliznice očných spojiviek a očí. Takže keď na vás niekto kýchne a kvapôčka sa vám dostane do oka, cez sliznicu očnej spojivky sa dostane do organizmu. Účinnosť vidím v tom, že rúško zachytí bakteriálne infekcie, ktoré mnohokrát nasledujú po vírusových.

Účinnou látkou proti chrípke je, predpokladám, očkovanie. Vyskytujú sa rôzne názory, že očkovanie je zbytočné, neúčinné a podobne. Aký je váš názor?

Je to jediný kvalitný, preventívny prostriedok. Vidíte, ako dopadla absencia očkovania proti osýpkam. V Európe už desaťročia neboli osýpky. Ľudia začali vymýšľať a prestali dávať deti očkovať, preto sa osýpky začali šíriť a prenášať. Žiadna iná ochrana nie je. Pri chrípkových ochoreniach je to zvlášť potrebné, pretože ide o vysokonákazlivé ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou. Veľkou nevýhodou chrípky je, že ide o premenlivý vírus, ktorý dokáže zmeniť svoje vlastnosti tak, že sa vyhne protilátkam. Takže Svetová zdravotnícka organizácia musí každý rok sledovať, ktoré vírusy chrípky cirkulujú. Podľa toho sa pripraví očkovacia látka.

Každý tisíci: Aj vo veľkom množstve sa vyskytuje vírus u kliešťov sporadicky.
Každý tisíci: Aj vo veľkom množstve sa vyskytuje vírus u kliešťov sporadicky.
Zdroj: TASR

Sú však ľudia, ktorí sa zaočkovať dali a napriek tomu chrípku dostali.

Niekto má smolu, že chytí práve ten kmeň vírusu, ktorý v očkovacej látke nie je obsiahnutý. Asi sedem percent chrípkových vírusov sa v očkovacej látke nenachádza. Pri vírusoch chrípky je nepríjemné to, že veľmi zvyšujú citlivosť dýchacích ciest na bakteriálne infekcie. Takže ľudia väčšinou nezomierajú ani tak na chrípku ako na zápal pľúc. Ale najmä starší ľudia, onkologickí pacienti, kardiovaskulárni pacienti si to neuvedomujú. Na margo účinnosti dovoľte jeden súkromný poznatok. Moja sestra je obvodná lekárka a každý rok zaočkuje všetkých v tamojšom domove dôchodcov. Celý rok nemá problémy ani so zápalmi pľúc, ani s chrípkou.

Vo svete je tiež trend, že sa ľudia nedávajú očkovať.

Preočkovanosť proti chrípke v USA je asi 67 percent populácie. U nás klesla zo sedem na dve percentá pre nezmyselné fámy o škodlivosti. Samozrejme, aj očkovacia látka je biologický preparát, stopercentne povedať, že sa niekomu niečo neprihodí, nie je možné. Denne vdychujeme množstvo antigénov, ktoré vytvárajú množstvo protilátok, s nimi sa musí organizmus vyrovnať. Čiže očkovanie je neprirodzené len preto, že sa dostáva do tela ihlou.

Je ochranná lehota jeden rok?

Áno. Aj keď momentálne v Austrálii vyvinuli novú technológiu prípravy očkovacej látky proti chrípke pomocou počítača, ktorý má funkciu inteligentného spracovania dát. Uložili doň množstvo dát. Počítač z nich vybral asi 52 látok, z ktorých jedna sa už teraz začína testovať na ľuďoch. Čiže pravdepodobne v budúcnosti sa nebudeme musieť dať očkovať každý rok, ale očkovacia látka bude mať väčšiu účinnosť a bude chrániť ľudí dlhšie.

Vedeli by ste povedať, z čoho sa skladá taká očkovacia látka?

V pôvodných očkovacích látkach sa používal väčšinou živý vírus, ktorý sa chemicky opracoval. Teda nebol schopný vyvolať infekciu. Dnešné očkovacie látky sú takzvané subjednotkové, čo znamená, že z vírusu chrípky sa izoluje len jeden alebo dva proteíny, ktoré navodia tvorbu tej najdôležitejšej protilátky neutralizujúcej vírus. Očkovacia látka obsahuje predovšetkým hemaglutinín, to je majoritný proteín zodpovedný za tvorbu protilátok. V minulosti napríklad niektoré očkovacie látky proti bakteriálnym ochoreniam obsahovali asi tritisíc antigénov. Dnes neobsahujú viac ako tridsať. Takže je veľmi účinná, vytvára dostatočné množstvo protilátok a nezaťažuje imunitný systém.

Momentálne žijeme vo svete, kde ľudia s obľubou cestujú aj do exotických častí sveta. Akú prevenciu by ste odporúčali cestovateľom, ktorí sa rozhodnú cestovať do trópov?

Najnovšie by sa mali dať zaočkovať aj na ceste do Spojeného kráľovstva proti osýpkam. Čo sa týka trópov, v prvom rade by sa mali informovať v Ústave tropickej medicíny Lekárskej fakulty, ktorá je v Bratislave a kde majú presný zoznam ochorení, proti ktorým sa treba chrániť. Tam sa aj očkuje. V afrických a ázijských krajinách sa treba vyvarovať najmä malárie. Ochorenie, ktoré prenášajú komáre. A tam žiadna očkovacia látka neexistuje. Odporúčajú sa preventívne lieky nazývané antimalariká. Samozrejme, nie je stopercentné, že vtedy maláriu nedostanete. Potom sú vírusové a bakteriálne ochorenia, ktoré sa u nás nevyskytujú. Napríklad detská obrna, ktorá sa u nás nevyskytuje asi päťdesiat rokov, ale sú krajiny, kde sa vyskytuje.

Ak to nadnesiem, moja osobná skúsenosť s očkovaním v spomínanom ústave, teda najmä pocity po očkovaní, boli v zmysle, že ak prežijem po očkovaní druhý deň, tak by som mal aj v Afrike. Nie je to veľký nápor na organizmus?

Poznám príbeh novinára z Nemecka, ktorý cestoval do Afriky. Nemal čas zaočkovať sa, a tak aj odletel. Keď sa vrátil, ťažko ochorel a zomrel. Zistili, že zomrel na žltú zimnicu, na ktorú sa očkuje. Ale nikomu nenapadlo, že by to mohla byť práve žltá zimnica, lebo kamarát mu dal do preukazu pečiatku, že je zaočkovaný. Toto sú tie takzvané zákony schválnosti. Chudák mal smolu, že dostal práve žltú zimnicu. Nikto ho na to neliečil, lebo v očkovacom preukaze mal razítko, že je zaočkovaný. Tak­že sa neoplatí žiadny podvod. Príroda nepozná podvody.

Maláriu môže dostať človek uštipnutím komára. Mohla by nastať situácia, že by sa malária objavila napríklad v Európe? Alebo dokonca u nás?

Samozrejme, je to možné. V južnej Európe na Sicílii, v južnom Francúzsku, v Portugalsku malária existuje. Dokonca už aj u nás sa objavili komáre, ktoré sú schopné prenášať maláriu. Samozrejme, že populácia komárov nie je taká veľká, aby to bolo vo veľkom. Ale meniace sa klimatické podmienky môžu takýto stav priniesť.

Nebezpečenstvo nehrozí: Podľa virológa prasacia chrípka nemá vplyv na človeka.
Nebezpečenstvo nehrozí: Podľa virológa prasacia chrípka nemá vplyv na človeka.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Odkiaľ vlastne pochádzajú vírusy? Existuje nejaké miesto na svete, o ktorom môžeme povedať, že prišli „odtiaľ“?

Základný predpoklad hovorí o malých čiastočkách, ktoré sa počas evolúcie vyčlenili zo vznikajúcich buniek, a tieto čiastočky nadobudli také vlastnosti, že sa mohli osamostatniť. Potom sa začali etablovať, napádali zdravé bunky, pretože vírus nie je schopný vyžiť bez zdravej a živej bunky. Na to, aby sa rozmnožil a zachoval svoju existenciu, sa musí dostať do živej bunky, aby využil jej aparát na replikáciu alebo rozzmnoženie jej DNA alebo RNA. To je jedna z teórií. Čiže vírusy vznikli niekde v tej „prapolievke“, keď sa vytvorili prvé bunky, ale kde a na ktorom kontinente, to doteraz nie je jasné.

Keď to tak počúvam, vírus je tiež existencia, ktorá bojuje o svoje prežitie.

Vírus je živý organizmus, tak ako vy, a bojuje o svoju existenciu na základe biologického zákona o zachovaní svojho druhu. Aby prežil, potrebuje nájsť vhodnú bunku, rozmnožiť sa, aby zachoval svoju existenciu. Dodnes nie je zodpovedaná otázka, či to je len balík bielkovín s nukleovou kyselinou alebo ide o živý organizmus.

Sú aj nejaké priaznivé účinky vírusov? Využívajú sa vo vede aj na niečo pozitívne?

Samozrejme. Vírusy sú ideálne nosiče. Existujú očkovacie látky, ktoré fungujú na báze niektorých vírusov. Využije sa obal vírusu a do jeho vnútra sa vloží potrebný antigén na tvorbu protilátok. Obal takej látky je prirodzený vírus, ktorý nájde svoj receptor na povrchu bunky, dostane sa do bunky, ale tam z jeho vnútra nevylezie jeho vlastný genóm, ale vylezie to, čo je schopné vytvoriť protilátky. Takisto v biotechnológiách sa často využívajú vírusy na rôzne prenosy, transfery. V tom sú užitočné, ale inak viac škodia, ako robia úžitok.

Ako vlastne vznikla chrípka, AIDS a napríklad ebola?

Týmto ochoreniam, ktoré pôvodne boli lokalizované alebo sa vyskytovali len u zvierat a dokázali sa preniesť na človeka, hovoríme zoonózy. Medzi ne patria spomínané ochorenia. Keby človek nezasahoval do prírody takým spôsobom, akým zasahuje, tak by sme sa s nimi možno ani nikdy nestretli. Pri chrípke je to trochu iné, pretože prenosu divožijúcimi vtákmi ťažko zabrániť. Treba však povedať, že aj nákaza chrípkou je výsledkom ľudskej činnosti. Ľudia stále potrebovali viac a viac kačíc a Číňania nelenili a chovali ich na čoraz väčších plochách. Aby sa to vyplatilo, bolo tam bahno. Takisto sa na týchto plochách chovali prasatá, tam sa na ne dostal vírus z divožijúcich vtákov. Z prasiec sa adaptoval na človeka a chorý človek ho začal prenášať na zdravých ľudských jedincov.

Je ebola tiež zoonóza?

Prenáša sa z netopierov, ktoré sa volajú kalone. Sú to veľké netopiere a v niektorých krajinách sa používajú ako výdatný zdroj mäsa. Pokiaľ ľudia nevyklčovali všetko okolo seba, s kaloňmi sa málokedy stretli. Keď nemali iný priestor, udomácnili sa vo dvoroch a tak sa dostali do styku s človekom. To isté sa stalo s AIDS. Do roku 1975 nikto nevedel, že niečo také existuje. Až keď sa vyklčovali lesy a človek sa dostal do kontaktu s takými primátmi, ktoré rozmnožujú vírus. Tie však neochorejú. Niektoré kmene takéto primáty dokonca jedia.

V súvislosti s AIDS sa hovorí o vývoji lieku proti tomuto ochoreniu. Čo obsahuje takýto liek, liečivo?

To je problém niektorých vírusových ochorení. Napríklad herpetický vírus, ktorý obyčajne nezabíja, je schopný časť svojho genetického materiálu ukryť do genómu bunky. A tam prežíva, existuje. V určitých situáciách odtiaľ „vycestuje“ a máte na ústach opar. Pri HIV vzniká problém, pretože tento vírus likviduje imunitný systém. Čiže vytvoriť protilátku tam, kde sa likviduje imunitný systém, sa nedarí. To je zásadný problém. Jediné, čo sa darí, sú chemoterapeutiká. To sú látky, ktoré dokážu oklamať vírusovú, nukleovú kyselinu. Vložia do nej niečo cudzie, nejakú inú bázu. A ona potom nie je schopná rozmnožovať sa. Takýto vírus nie je schopný vyvolávať ochorenie, ale môže v organizme pretrvávať a čakať na vhodnú chvíľu. Pretože aj ľudský genóm podlieha drobným zmenám. Vírusu HIV sa darí „vykopnúť“ to, čo sme tam liečbou dostali, a infekcia sa znovu začne. Preto hovoríme, že takýto človek je liečený, ale nie je vyliečený. Je stále nositeľom tohto vírusu.

Čiže vývoj účinného liečiva vidíte dosť skepticky.

Nedávno síce objavili liek, ktorý dokázal úplne zbaviť organizmus vírusu AIDS, ale je to v plienkach a také drahé, že ešte dlho potrvá, kým sa objaví. A tak, ako sú vírusy schopné bojovať za zachovanie druhu, časom si vyvinú systém ako baktérie, čiže budú odolné.

Čo sú podľa vás najpálčivejšie otázky virológie v súčasnosti?

Virológia nedokáže predpovedať, čo bude. Tak to bolo s pandemickou chrípkou. Bola tu hrozba, že budeme mať novú pandémiu. Lebo v každom storočí boli štyri pandémie chrípky, v minulom storočí okrem španielskej to bola hongkonská a singapurská. Počas španielskej chrípky zomrelo asi 40 miliónov ľudí. Viac ako v 1. svetovej vojne. Keď sa v roku 2009 objavila pandemická chrípka, hovorilo sa, že je tu prvá pandémia. Ale v roku 1918, keď prišla španielska chrípka, sa ani nevedelo, že vírus chrípky existuje. Objavili ho v roku 1934. Dnes sú protiepidemické opatrenia také razantné a rýchle, že žiadna veľká infekcia nemá šancu. To je výhodou súčasnosti, že molekulárna biológia a diagnostika sú také presné, že dokážeme rýchlo reagovať.