Voľby, ktoré sa konajú už túto sobotu 29. februára od 7.00 do 22.00, budú zvláštnymi voľbami. Nielen preto, že sa konajú v priestupnom roku, ale aj preto, že mnohí od nich veľa očakávajú.

Výsledky by mohli priniesť zmenu a hlavne opozičné strany chovajú nádeje, že sa konečne po ôsmich rokoch aj ony dostanú k moci. Do parlamentu môžu voliči vyniesť od šesť do dvanásť strán. Prieskumy preferencií prekvapili aj politického analytika.  Aké možné koalície môžu vzniknúť? Prečo kampaň matovičovcov zabrala? Bolo by druhé miesto vo voľbách pre Smer až taká katastrofa? Ako veľmi ovplyvnila rozhodovanie voliča vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorej druhé výročie sa pripomínalo týždeň pred voľbami? DANIEL KEREKEŠ odpovedal na otázky VERONIKY COSCULLUELA.

Viete koho budete voliť?

Mám to šťastie, že áno.

Rozhodovali ste sa ťažko?

Ťažko a dlho. Rád by som bol volič celý život lojálny jednej politickej strane, ale v našom straníckom systéme je to v podstate nemožné. Som aj pomerne náročný na kvalitu a odbornosť kandidátov, preto bolo rozhodovanie ťažké, ale uvedomujem si, že musím robiť aj kompromisy.

Je teraz podľa prieskumov viac alebo menej nerozhodnutých?

Je to v zásade podobné ako v minulosti. Rozhodovanie je náročná činnosť, platí to v živote aj pri voľbách. V minulosti boli vzťahy medzi stranami a voličmi pevnejšie a voliči boli k stranám lojálnejší, často sa ani nemuseli rozhodovať, lebo ich preferencia bola v čase rovnaká. Dnes je výber pomerne široký a to môže, paradoxne, časti voličov rozhodovanie sťažovať. Hovorí sa tomu rozhodovacia paralýza, čím viac mám možností, tým ťažšie sa mi rozhoduje.

Prieskumy sa dva týždne pred voľbami nezverejňujú. Stalo sa za tento čas niečo, čo ešte zamiešalo kartami?

Boli debaty. Tie si časť voličov môže pustiť s cieľom rozhodnúť sa alebo aspoň odobriť si svoje rozhodnutie. A v debatách hrá svoju rolu dojem, charizma, sympatie a antipatie a, samozrejme, aj „message“, ktorú politici odkomunikujú. Strany s veľkým podielom voličov, ktorí sú náchylní zmeniť svoje rozhodnutie, môžu v pomerne krátkom čase stratiť značnú časť podpory. Napríklad nešťastným či nepochopeným výrokom.

Okrem prieskumov sú „prognostikmi“ stávkové kancelárie, book­makri. Tí veria Matovičovi a, naopak, Mostu vôbec nie, hoci je na hranici. Vychádzajú im predpovede presnejšie ako agentúram, ktoré robia prieskumy?

Dôležité je povedať, že výskumné agentúry nerobia predikcie výsledkov, ale merajú situáciu v danom čase. Veľa ľudí sa rozhodne alebo zmení svoje rozhodnutie na poslednú chvíľu a to agentúry objektívne nevedia zachytiť. Kurzy stávkových kancelárií sú iná vec, tie naozaj reflektujú predpokladaný výsledok. Napríklad Matovičovi fandili už dávnejšie. Pamätám si, že keď hnutie malo preferencie niečo nad päť percent, podobne ako iné strany, jedna stávková kancelária vypísala kurzy na to, či oné strany prekročia vo voľbách kvórum. Bookmakri už vtedy podľa výšky kurzu, ktorý nastavili, verili najviac Matovičovi, hoci mal preferencie podobné ako ostatné strany oscilujúce okolo piatich percent.
Jednoducho bookmakri prekukli, že Matovič môže rásť, čím bližšie k voľbám budeme.

Akú majú bookmakri metódu na to, komu veria a komu nie?

Bookmakri do toho hlavne stavia peniaze kancelárie a musia sa preto správať racionálne. Ich podrobná metodika bude najskôr obchodným tajomstvom, ale osobne si myslím, že do značnej miery hrá rolu schopnosť book­makra analyticky vyhodnotiť verejne známe informácie.

Strana exministra Tomáša Dru­ckera má heslo - Máte koho voliť. Myslíte, že ľudia majú tento pocit?

Politickí marketéri a konzultanti nemajú radi, keď sa vychádza z pocitov. (Smiech.) Pocity môžu klamať a z praxe vieme, že aj pomerne často klamú. Bolo by treba otestovať to medzi potenciálnymi voličmi Dobrej voľby a asi to ich tím aj urobil. Ale keď mám povedať pocit, tak mne sa to zdá veľmi nekonkrétne. Trúf­nem si však odhadnúť, že tým cielia najmä na voličov, ktorí dlho volili vládne strany, ale už ich voliť nechcú, zároveň opozičné strany sú pre nich no go.

Sú demokratické voľby vždy akýmsi výberom pre nejaké menšie zlo?

Politická veda s týmto pojmom nepracuje, i keď politická psychológia už áno. Mne sa to ťažko hodnotí takto, lebo poznám aj medzi politikmi veľa dobrých a šikovných ľudí. No viem a chápem, že časť voličov, a asi nie malá, voľby vníma s tou­to emóciou.

Ak naozaj neviem, koho voliť, a chcem ísť, ako by som mala uvažovať pri výbere? Máte nejakú metódu, aby som svoj hlas potom neľutovala?

Asi by som povedal, že vyhnúť sa rozhodovaniu s horúcou hlavou. V každom prípade, toto by mala byť úloha politických strán. Rozhodovanie, ako som už povedal, je pre voliča náročné. Preto by politické strany mali vytvárať a budovať značky a voličom tak uľahčovať rozhodovanie. Je to podobné ako pri nákupoch. Na trhu je nekonečne veľa produktov a namiesto toho, aby sme ich porovnávali a rozhodovali sa medzi nimi, často zvolíme produkt tej značky, ku ktorej sme už dlhodobo lojálni. Ale podľa mňa je fajn dať si poradiť od niekoho blízkeho, kto má na politiku rozumné názory.

Daniel Kerekeš
Daniel Kerekeš
Zdroj: JÚLIUS DÚBRAVAY

Je najväčším prekvapením OĽaNO?

Pre mňa je.

Prečo ich kampaň funguje?

V kampaniach sa pomerne často dáva voličom pocit, že sú súčasťou rozhodovania. To je pomerne bežná potreba časti voličov, lebo majú pocit, že o nich rozhodujú iní a že sami najlepšie vedia, čo je pre spoločnosť najlepšie. Igor Matovič asi v správnom čase trafil túto emóciu svojimi anketami, ale to je len moja domnienka. Žiadalo by si to hlbšie skúmanie. Roman Burič, slovenský behaviorálny expert, to vysvetľuje Ikea efektom. Teda, že keď volič minul svoj čas a vyplnil anketu, teda participoval na rozhodovaní, tak si k tej strane už vytvoril väzbu. Podobne, ako keď si vážime nábytok z Ikey, lebo sme si ho sami poskladali. Nemusí to byť nutne len kampaň. Matovič má jedinečnú volebnú stratégiu, kde do pomerného volebného systému vnáša väčšinový prvok cez to, že kandidátku otvára osobnostiam. A nehovoriac o Matovičovej autenticite. Mnohým voličom môže byť Matovič jednoducho sympatický.

Kde Truban a Beblavý robia chybu?

Ťažko povedať. Osobne si myslím, že ich kampaňová stratégia a taktika sú veľmi dobré a profesionálne. Na druhej strane si trochu myslím, že tejto koalícii chýba jasné líderstvo. Dnešná stranícka súťaž je do veľkej miery personalizovaná. Mať stranu bez jedného jasného a silného lídra, môže byť náročné. Ľudia prirodzene vyhľadávajú líderstvo, osobné vzory. Ale inak PS/Spolu v zásade nemajú zlý výtlak. Na to, že sú neparlamentná strana. Trochu si ich preferencie relativizujeme volebným úspechom v eurovoľbách, ale to je úplne iný typ volieb.

Na poslednej schôdzi poslanci z PS/Spolu zablokovali schôdzu, a to atrapami na štýl Matoviča. Dobrý krok?

Hm. Myslím, že trochu nedotiahnutý do konca. Žil som vo Varšave, keď tam prepukol „kryzys parlamentarny“. Začal sa tým, že časť opozície začala okupovať rečnícky pult. Ešte v ten deň večer dav Poliakov obkľúčil parlament. Ďalšie dni boli po celom Poľsku masívne protesty. Nechcem však teraz hodnotiť vhodnosť tejto obštrukcie. Ak však hodnotíme jej potenciál získavať hlasy vo voľbách, tak mám pocit, že až taký efektívny nebol.

Venujete sa geografickým štatistikám. Sú medzi tým, ako volia jednotlivé kraje, veľké rozdiely?

Ani nie tak medzi krajmi ako medzi regiónmi. Kraje majú neprirodzené administratívne hranice. Ale najväčšie rozdiely sú, pochopiteľne, medzi juhom a zvyškom Slovenska. Vo volebnej geografii je na to pekný pojem - fantómové hranice. Vykreslením volebných výsledkov do mapy môžete veľmi presne určiť hranicu medzi maďarským a slovenským etnikom. No a potom sú také špecifiká ako Orava a Kysuce. Regióny, ktoré ležia blízko seba, ale volebné správanie je tam úplne odlišné. Poprad a Tatry sú zase z hľadiska volebného správania pobočkou Bratislavy. Ak to teda zjednoduším. Zaujímavým fenoménom ostatného obdobia je podpora Mosta-Híd medzi Rusínmi.

Vy ste študovali tri krajné scenáre vychádzajúce z posledných prieskumov. Ktorý pokladáte za najpravdepodobnejší?

Že súčasná opozícia bude mať väčšinu. Dosť však bude záležať na schopnosti päťpercentných strán prekročiť kvórum. Inak to môže dopadnúť aj patom.

Fedor Flašík hovorí, že Slovensko čakajú predčasné voľby o dva roky. Súhlasíte?

Ak sa to stane, nebudem prek­vapený. Môže však ešte zasiahnuť Ústavný súd.

Na fotkách sú ilustračné zábery z kampane strany OĽANO k parlamentným volbám 2020.
Na fotkách sú ilustračné zábery z kampane strany OĽANO k parlamentným volbám 2020.
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Porovnávali ste kandidátky 2016 a 2020. Čo ukazujú?

Na moje prekvapenie to, že strany svojich kandidátov vo veľkej miere obmieňajú. No a potom sú to také veľmi zvláštne presuny kandidátov od demokratických strán k antisystémovým stranám. A takisto to, že kandidát SaS Zaher Mahmoud zostarol o päť rokov, hoci rozdiel medzi voľbami nie je ani štyri roky. Život vie byť k niektorým ľuďom krutý. (Smiech.) Ide, samozrejme, o chybu.

Prečo veľká väčšina ľudí so stranami, za ktoré kandidovali pred štyrmi rokmi, už do týchto volieb nejde? Že strany vymenili...

Možno to poviem tvrdo, ale asi pochopili, že z nezvoliteľných miest sa jednoducho do parlamentu nedostanú. Nie každý chce opakovane robiť štatistu na kandidátke.

Ktoré odchody a preskupenia kandidátov, ktorí zmenili stranu, vás najviac prekvapujú?

Z OĽaNO k ĽSNS a zo Siete do Vlasti.

Čo odchody a preskupenia hovoria o stabilite strán? Ak nie je žiadna fluktuácia v SMK a v Smere, znamená to, že majú šikovných lídrov a manažment strany?

Smer a SMK majú asi skôr prísnejšie nastavenú vnútrostranícku kultúru ako to, čo spomínate vy.

Ako vidíte „voľnosť“, ktorú majú kandidáti a ľudia v OĽaNO? Akú mám ako volič garanciu, že moji kandidáti budú robiť politiku strany, držať sa ich programu? Takmer nulovú?

Ťažko povedať. Možno má Igor Matovič nejaké nástroje, ako pri svojich poslancoch zaručovať lojalitu. A nemyslím tým nekalé praktiky, ale možno džentlmenské dohody. Ďalšia vec je, že v parlamente sa hlasuje o veľmi veľa veciach a poslanci nemajú šancu individuálne to sledovať a vyhodnocovať. Preto sa poslancom oplatí združovať v kluboch a hlasovať tak, ako sa dohodne klub, napríklad na základe expertného názoru. Ale áno, stranícka lojalita je problém. Videli sme to aj pri iných stranách v minulosti.

Vaše štatistiky ukazujú aj na to, že tam, kde je veľa Rómov, Kotleba silný nie je. Prečo je to paradox?

Musím povedať, že za ten článok, ktorý rozoberal štatistiky a prišiel zjednodušene s týmto záverom, som vo vedeckej komunite zniesol dosť kritiky, pretože som výsledky interpretoval aj nad rámec toho, čo vlastne ukazovali. Podstatou, ktorú som chcel vystihnúť a prezentovať v mapách, bolo, že susedstvo minority a majority nie je nevyhnutne dôvodom silnej podpory ĽSNS v majoritnom obyvateľstve. Platí to len na niektorých miestach, ale nie všeobecne.

Sú teda aj miesta, kde je to výnimka, a existujú obce s vysokým počtom Rómov, ktoré ĽSNS volia?

Áno, ale treba povedať, že ĽSNS tam volí majorita, nie Rómovia. Ale keďže Rómovia v drvivej väčšine voliť nechodia, tak je aj nízka účasť - teda voliť bola iba majorita a výsledky ĽSNS sú v percentách nadnesené. Niektorí ľudia to potom mylne vykladajú tak, že aj Rómovia volia Kotlebu.

Kde je silný? Tam, kde je Rómov málo?

To nie. Z hľadiska volebnej geografie je podpora ĽSNS silnejšia skôr v chudobnejších regiónoch, kde zároveň nie je silná nijaká iná identita, ktorá determinuje volebné správanie. Napríklad aj rozdiel medzi Kysucami a Oravou. Na Kysuciach sa Kotlebovi darí lepšie než na Orave. Na juhu, medzi Maďarmi, sa mu asi dariť nikdy nebude. Dokonca sa domnievam, že sa mu pre silnú identitu nebude extra dariť ani medzi Rusínmi.

Smer klesá a po rokoch má šancu na výhru volieb niekto iný. Dlho sa zdalo, že voliči Smeru sú imúnni proti kauzám. Čo po­dľa vás Smeru uškodilo najviac?

Ukazuje sa, že to bola vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Voliči celkom prirodzene zľahčujú kauzy strany, ktorú preferujú. Lenže vražda bola udalosť, respektíve kauza, ktorá sa nedala spochybniť. Vražda je pre veľkú časť spoločnosti udalosť, ktorá je už ďaleko za čiarou.

Bolo by pre Smer druhé miesto až taká hrozná tragédia? Veď veľa strán by to oslavovalo ako veľký úspech, navyše Most a SNS, teda kolegovia z koalície, majú zrejme väčšie problémy...

Pre stranu, ktorá vyhrávala jedny voľby za druhými, je to zlé. Nie je to tragédia, ale nie je to ani víťazstvo.

Ak sa Smeru voľby nevydaria, môže podľa vás ešte povstať z popola? Za akých podmienok? Čo by musel zmeniť? Alebo aký osud mu vy predvídate?

Podľa toho, aký majú životný cyklus aj iné strany na Slovensku, tak sa z toho strana už nepozviecha. Značka už nemá takú silu, ako mala kedysi. Videli sme to aj pri iných stranách v minulosti, napríklad pri HZDS či  SDKÚ, že v momente, keď začali padať, už sa z toho nedostali.

Robert Fico
Robert Fico
Zdroj: Matej Remmy Jankovic

Nebyť vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, myslíte, že by tu Robert Fico stále pred nami stál ako premiér a Smer by mal okolo 30 percent, ako on hovorí?

Ako som spomínal, vražda výrazne zmenila dynamiku podpory Smeru. Po nej na podpore výrazne strácali, skokovito. Potom padala ďalej. Ale treba povedať, že strana už klesala dlhodobo. Už od volieb 2012, v ktorých dosiahli svoj maximálny výsledok, padali. Padali však pomaly a vražda pokles urýchlila. Smeru alebo Robertovi Ficovi však nepoškodila nutne len vražda.

Tých 30 percent, ktoré si myslí Robert Fico, že by bez vraždy mal, je zrejme len jeho sen.

To by asi nemal.

Premiér bol v posledných dňoch kampane v nemocnici, Robert Fico bol podľa hovorcu tiež indisponovaný. Mítingy strana nemala, len v regiónoch povzbudzovali svojich členov. Kampaň nebola o hodnotách ani o programe, ale predovšetkým o strašení opozíciou. Po nerozhodnutých voličov veľmi nešli. Ako ich počínanie v kampani hodnotíte?

Pravdepodobne Smer stavil na to, že bude mobilizovať len svojich skalných voličov. Tých však vlastne ani nemusí mobilizovať, lebo títo voliči sú k strane lojálni a prídu ju voliť. Druhá taktika, ktorá sa dá vyčítať z kampane, je vlastne snaha demobilizovať voličov opozície a docieliť, aby neprišli voliť. Znížil by sa tým výsledok opozície. To by mohlo znamenať, že by nezostavila vládu a Smer by mohol vo vládnutí pokračovať. Ústavný systém je taký, že kým by sme nemali novú vládu, pokračovala by tá stará.

Takže vlastne mali múdru kampaň, berúc do úvahy oboje, možnosti a situáciu…

Áno, vedeli, čo robia. To určite.

Ktorú stranu podľa vás podceňujeme a môže prekvapiť?

Mohol by to byť Most-Híd. Ak by dokázal zmobilizovať Rómov a Rusínov, môže prekvapiť. Prek­vapením však myslím to, že sa dostane do parlamentu, nie, že uhrá dvojciferný výsledok. 

Daniel Kerekeš
Daniel Kerekeš
Zdroj: JÚLIUS DÚBRAVAY

Kto je Daniel Kerekeš

Pracoval vo viacerých frmách, ktoré sa venujú volebným stratégiám a politickému consultingu. Na Masarykovej univerzite v Brne získal doktorát z politológie, zameriaval sa na volebnú geografiu. Chodí tiež pozorovať voľby, v lete 2019 bol dlhodobým volebným pozorovateľom na východnej Ukrajine. Venuje sa predovšetkým analýze volebných dát a volebným stratégiám. Publikuje aj v Denníku N.

FOTOGRAFIE z predvolebnej kampane 2020 si pozrite TU.

Prečítajte si tiež: