Väčšie riziko, ako umrieť na koronavírus, je, že prídete do bankomatu a ten vám nevydá peniaze, lebo tí, ktorí ho napĺňajú, budú v karanténe, - tvrdí odborník na infekčné choroby. Profesor VLADIMÍR KRČMÉRY (59) ako prvý z rektorov zastavil výučbu na svojej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety týždeň pred ohlásením prvého slovenského pacienta.

O obávanom koronavíruse sa s ním rozprávala MARTINA UTEŠENÁ.

Na chrípku nám umrie ročne šesťsto ľudí a nikoho nevzrušuje, na druhej strane tri dni po potvrdení prvého prípadu koronavírusu na Slovensku máme zatvorené školy, škôlky, zrušené podujatia. Je koronavírus pre nás väčší problém ako bežná chrípka?

Oveľa menší. Tu hrozí smrť len u tých, ktorí majú inú vážnu, komplikujúcu chorobu. Aj to je otázne, či zomrú na koronavírus. Zdá sa, že umrú skôr na zlyhanie pľúc či srdca. Vírus je, zdá sa, len jeden zo spúšťačov tohto procesu.

Čoho sa tak bojíme?

Nepoznaného. Chrípka je známy nepriateľ, ale koronavírus poznáme len osemnásť rokov a zakaždým sa správa inak. V roku 2002 vystrájal v Číne jeho príbuzný a prvá vlna bola spojená s vysokou mortalitou. Ľudia si pamätajú MERS-koronavírus zo Saudskej Arábie, kde na začiatku zomrel skoro každý druhý pacient. Takže na jednej strane vieme, že nový koronavírus je spojený s nižšou mortalitou, ale to, že ľudia poznajú jeho príbuzných, ktorí boli naozajstní zabijaci, je asi jeden z dôvodov, prečo sa boja. Ďalšia vec je, že na Slovensku žije mnoho ľudí, ktorí si myslia, že by mohli byť nesmrteľní a čokoľvek, čo ich túžbu žiť naveky trochu obmedzí, im spôsobuje veľké prekvapenie.

Vykúpené obchody sme tu mali týždeň pred tým, než sa objavil prvý prípad. Treba si robiť také zásoby jedla? Je to problém, ktorému môžeme čeliť? Nebudú základné potraviny?

Odpovedal by som slovami nášho dekana, že je lepšie sa krátko zľaknúť, ako sa dlho báť. Je úplne normálne, aby človek mal doma zásoby bez ohľadu na to, či je tu koronovírus alebo nie. Môžu prísť jarné záplavy, môžeme tu mať zemetrasenie. Koronavírus je len príležitosť preskúmať, ako sme pripravení, a teraz nemyslím len na konzervy a špagety, myslím mentálnu pripravenosť. Sklon k panike na Slovensku ukazuje, že mentálna pripravenosť národa je slabá. Je úplne normálne mať doma zásoby na dva-tri-štyri týždne, ale kúpiť desať kíl múky?

Vy ste dopĺňali zásoby?

V súvislosti s koronavírusom určite nie. Ale ja mám úplne bežne zásoby potravín na viac týždňov, stať sa môže všeličo. Pred pár dňami bolo zemetrasenie na Madeire, kde nikdy predtým nebolo. Viete, my sme taký zaváraninový národ a to je dobre. V Arménsku, keď bolo v Spitaku zemetrasenie, prežili tí, ktorí mali v pivnici veľa kompótov, mali v jednej fľaši tekutiny aj sacharidy. To je celkom užitočná vlastnosť, ktorá v našom národe pretrváva, že sme zvyknutí na nepravidelnosť zásobovania. My sa nemusíme báť nedostatku, ale skôr výpadku v zásobovaní, keď nám ochorejú predavači, kamionisti alebo zostanú v karanténe.

Máte vy nejakú obavu súvisiacu s novým koronavírusom?

Áno, nebojím sa vírusu, ale vplyvu na ekonomiku. Zatvárajú sa školy, rodičia sú doma, to môže mať obrovské dôsledky. Nie všetci môžu pracovať z domu. Nemôžete pracovať z domu, keď ste vo výrobe, a slovenský priemysel stojí na jedinom silnom pilieri, a to je automobilový priemysel. Vplyv na globálnu a domácu ekonomiku môže byť hrozivý. Ja sa teda viac bojím sekundárnych dôsledkov, ktoré nám znížia kvalitu života tak, že ľudia začnú zomierať možno na iné bežné civilizačné choroby a nie na koronavírus.

Stres je známy spúšťač chorôb. Myslíte si, že už len v dôsledku stresu z koronavírusu môžu mať ľudia zdravotné problémy?

Jednoznačne áno. Stres je jasný rizikový faktor úmrtí na srdcovo-cievne choroby. To je dokázané.

Čo náš zdravotný systém? Zvládne to, čo ho čaká?

Žiaden zdravotný systém nezvládne takú veľkú epidémiu. Na severe Talianska majú jeden z najlepších zdravotníckych systémov na svete, sú tam špičkové nemocnice, ktoré kolabujú, pretože počet pacientov, ktorí vyžadujú intenzívnu starostlivosť, je obrovský. To sa nedá predvídať, to je nášľapná mína. Na túto otázku musíme dopredu jasne povedať, že niet takého zdravotného systému, ktorý zvládne veľký nápor pacientov, takže ak bude pokračovať taliansky scenár, slovenské zdravotníctvo skolabuje. Bude potrebné vyhlásiť výnimočný stav a dotiahnuť sem zdravotníkov z iných krajín. Ale máme s tým skúsenosti. Keď štrajkovali lekári, mali sme výnimočný stav a chodili k nám vojenskí lekári zo zahraničia.

Nemali by sme ich zháňať už teraz? Málo personálu tu máme aj bez epidémie.

Myslím, že je najvyšší čas osloviť zdravotníkov v iných krajinách, kde ich je dostatok. Nezľaknime sa, ak budú aj mimo Európy. Taliansko teraz dováža zdravotníkov nielen z východnej Európy, ale aj z Filipín a Vietnamu. Keď sa na to pripravíme, budeme s tým vedieť počítať aj v budúcnosti. Nikde v Európskej únii nie je dostatok zdravotníkov, lebo tí najlepší odchádzajú do Spojených štátov, kde sú platení násobne viac ako v Únii.

Niet takého zdravotného systému, ktorý zvládne veľký nápor pacientov.
Profesor VLADIMÍR KRČMÉRY

Keď zoberieme do úvahy vek našich lekárov, najmä praktických a pediatrov, väčšinu z nich máme v skupine šesťdesiat rokov a starších. Trochu sa bojím o ich zdravie.

Áno. Lekári prvého kontaktu, ktorí budú ohrození asi v prvej línii koronavírusom, majú vysoký vek a to je pre nich riziko. Navyše, keď máte zdravotnícky personál, ktorý je vyčerpaný, vystresovaný alebo mu hrozí syndróm vyhorenia, ten tiež môže ochorieť. Zdravotníci, ktorí v týchto dňoch pracujú na infekčnej klinike na Kramároch dve, tri zmeny v skafandri, to sú pre mňa hrdinovia. To isté v laboratóriách. Vyšetrili päťsto vzoriek, to je päťsto poplachov. Ak nebudeme schopní nahradiť ich v krátkom čase a často striedať, systém skolabuje ešte skôr.

Všetci máme v živej pamäti minulý piatok, keď premiér oznámil, že tu máme prvý prípad. Kedy sa k nám vírus reálne dostal?

Ak počítame, že na Slovensku máme takzvanú taliansku spojku, osobne si myslím, že tie prvé vírusy prišli na Slovensko okolo dvadsiateho prvého februára, teda v dňoch, keď sa v Taliansku objavilo enormne veľa prípadov a krivka nárastu začala lineárne stúpať.

Mohli sme sa jeho príchodu vyhnúť?

Áno, perfektne nám v tom pomáhali jarné prázdniny. Mali sme tri týždne jarných práz­dnin, keď sa nám podarilo hustotu obyvateľstva zriediť. Keby po dvadsiatom prvom februári Slováci necestovali do zahraničia, myslím si, že Slovensko mohlo byť bez koronavírusu. Ten, kto vycestoval po 21. februári do Talianska, urobil obrovskú chybu. Pretože vtedy sa začal explozívny nárast nakazených. Je len akademická debata, či tých ľudí nazveme vrahmi alebo samovrahmi. Mnohí z nich možno nebudú mať žiadne symptómy, ale nainfikujú svojho otca, starého otca a to sa môže skončiť na cintoríne.

O Taliansku sa hovorí ako o fenoméne. Na začiatku februára zopár prípadov, o tri týždne takmer sto nakazených a prvé úmrtia. Ako sa to dá vysvetliť?

My nevieme, prečo sa to stalo. Jedným z vysvetlení je, že Taliansko je jeden z „najstarších“ štátov v Európe, má veľa seniorov. Počet osemdesiat- a deväťdesiatročných je vyšší ako kdekoľvek inde, to je jeden z dôvodov. Druhým rizikovým faktorom je hustota obyvateľov. Keď sa tieto faktory spoja, máme ťažké priebehy infekcie a vyššie úmrtia. A keď k tomu pridáme fakt, že futbalová liga sa tam hrá takmer bez prestávky celý rok a návštevy futbalových štadiónov sú obrovské, myslím si, že to je tretí dôvod, ktorý pomohol pri explózii šírenia vírusu. Športové podujatia sú tým najväčším rizikovým faktorom. Keď dá niekto gól, ľudia sa objímajú, dotýkajú, je to úžasný rizikový faktor. Zapíjanie zápasov veľkým množstvom hlavne tvrdého alkoholu je takisto veľký problém.

Zaujímavé je aj to, ako sa v Taliansku vyvíja úmrtnosť. Jeden z názorov na to, prečo má talianska Lombardia dvojnásobnú úmrtnosť oproti ostatným regiónom krajiny, je, že bola zvalcovaná kapacita intenzívnej starostlivosti. Máte rovnaký názor?

Žiaden systém nezvládne intenzívnu liečbu pacientov, keď príde taký veľký rozsah v rýchlom čase. Ak počet chorých bude na Slovensku stúpať do nejakej výšky, ale pomaly a postupne, budeme môcť týchto pacientov rovnomerne distribuovať po nemocniciach na Slovensku a zvládneme to. Ale ak dôjde k explozívnemu nárastu, ako sa to stalo v Taliansku, náš systém zlyhá.

A čo si myslíte? Ktorý scenár nás čaká?

Verím, že podobný ako v Rakúsku alebo Maďarsku, kde je vývoj pomalší.

V Číne už úmrtnosť pacientov klesá. Je to preto, lebo už vieme, ako liečiť, alebo sa vírus mení?

Dobrá správa na celom príbehu je, že vírus umrie spolu s jeho hostiteľom. Pud sebazáchovy sa začína pri najnižších formách života. On, keď nechce zomrieť, prispôsobí si faktory virulencie. Spočiatku síce hostiteľov prekvapí, ale potom začína mutovať väčšinou správnym smerom. Toto je tretia koronavírusová epidémia za posledných dvadsať rokov a úmrtnosť je najnižšia. Začali sme pri piatich percentách a skončíme možno pri jednom percente úmrtnosti. V Číne, zdá sa, z druhej vlny pacientov umiera už len jedno percento. Môže sa stať, že prestane zabíjať úplne a dá sa predpokladať, že populácia získa takzvanú populačnú imunitu. Keď je veľa nakazených jedincov, ktorí prežijú, môže sa stať, že napríklad v severnom Taliansku bude najlepší stav populačnej imunity v Európe.

Môže to ísť aj opačne? Môže sa stať, že koronavírus zmutuje tak, že začne zabíjať napríklad deti?

Môže sa to stať, ale je to málo pravdepodobné, lebo imunitný systém detí je lepší. Počet buniek zodpovedných za imunitu je oveľa lepší ako u nás starších.

Ako sa bude koronavírus správať na Slovensku? Dokedy sa bude situácia zhoršovať a kedy sa zlepší?

Bude sa správať tak, ako mu to dovolia ľudia a opatrenia. Vo všeobecnosti môžeme čakať, že najbližších štrnásť dní - ak nedôjde k represívnym opatreniam a karanténam - nám bude počet prípadov narastať buď podľa rakúskeho scenára, či maďarského, ktorý je pomalý, alebo podľa talianskeho, ktorý je superrýchly. Okolo Veľkej noci by mohol počet nakazených klesať a opäť nám pomôžu veľkonočné prázdniny a májové sviatky a koncom mája by sa mohla situácia stabilizovať.

Niektorí odborníci tvrdia, že koronavírusu sa teraz trištvrte roka nezbavíme, iní zase, že teplo ho zabije. Myslíte, že môžeme kupovať letenky na leto?

Asi áno, ja si ich napríklad vždy kupujem flexibilne alebo s dobrým poistením.

Je nejaká šanca, že časť Slovákov má v sebe už aj nejaké protilátky proti novému koronavírusu?

Zatiaľ ešte nie, to trvá týž­dne, až mesiace. Naopak, v Taliansku, myslím si, že v priebehu dvoch-troch týždňov bude už slušná imunita.

V piatok sme tu mali prvý prípad, v pondelok už nešli bratislavské deti do vzdelávacích zariadení, podobné opatrenia robia ostatné mestá, rušia sa podujatia. Je to veľa alebo málo?

Myslím si, že opatrenia sú dostatočné. Vždy treba robiť opatrenia tam, kde sa niečo melie. Nemá zmysel robiť celoplošnú karanténu. Taliani spravili prísnu karanténu vo dvoch provinciách a v ďalších slabú. Keďže skoro všetky prípady sú v Bratislave, je lepšie sa krátko zľaknúť, ako sa dlho báť. Dokonca si myslím, že aspoň jedno opatrenie sa malo prijať skôr.

Ktoré?

Ja by som bol za absolútny zákaz športových podujatí už pred dvomi týždňami, keď sa začal taliansky fenomén, prudký vzrast nakazených. My zavrieme škôlku, kde je dvadsať detí, a pustíme ľudí na hokejový zápas, kde je desaťtisíc ľudí v zatvorených priestoroch. Treba začať od väčších čísiel k menším.

Na Slovensku máme zatiaľ len zopár prípadov, ale už teraz sa stalo, že pacienti, ktorí zabudli priznať návštevu Talianska alebo kontakt s nakazeným, ohrozili v nemocnici zdravých ľudí. Nemalo by to byť trestné?

Obávam sa, že sa nám ako bumerang vráti to, že koncom minulého roka parlament stopol zákon predložený exministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou, ktorý bol o ochrane zdravia obyvateľstva a ktorý riešil aj situácie, ktoré nastávajú teraz, ako je povinná karanténa alebo utajenie toho, že sme sa vrátili z rizikovej oblasti. Zákon zďaleka nebol len o očkovaní a predškolských zariadeniach. Neschválenie tohto zákona zabraňuje úradom verejného zdravotníctva prijať radikálnejšie opatrenia, ktoré my potrebujeme. Tak, ako je v Českej republike, ak niekto neabsolvuje karanténu, zaplatí pokutu tri milióny českých korún. Zákon neprešiel a teraz si to všetci odnesú.

Rúška nemáme, špagiet plné špajze. Čo môžeme spraviť my? Ako sa môžeme ochrániť pred vírusom?

Dodržiavajme tie opatrenia, ktoré dostávame. Môžeme si o nich myslieť, čo chceme, ale sú dobré a fungujú. Čiže pri podozrení na infekciu koronavírusom zostať doma, nejsť k lekárovi, do lekárne alebo na pohotovosť a volať na infolinku. Čo nie je v odporúčaniach, ale môžeme urobiť aj tak, je posilňovať si imunitný systém. Deti nie sú v školách a škôlkach, rodičia sú doma, poďte von. Strávte na slnku aspoň dvadsať-tridsať minút. Hýbte sa. Vitamín D spolu so slnkom nás výrazne chránia. Čo sa týka stravy, nezabudnime na takzvaný slovenský trojboj zemiaky, kapusta, cibuľa, všetko skvelé zdroje vitamínu C. To sú opatrenia, ktoré nás dostatočne chránia. A ešte - ak ste boli počas posledných dvoch týždňov v Taliansku, ostaňte ďalšie dva týždne doma.

Počula som, že môže pomôcť aj očkovanie proti chrípke. Je to pravda?

Očkovanie proti chrípke nechráni pred koronavírusom, ale má veľký význam. Ak dostanete chrípku, ľahko na ten chrípkový terén nasadnú iné infekčné ochorenia, napríklad koronavírus. Pri skúmaní obetí španielskej chrípky sa zistilo, že obete mali v tele pneumokoky. Ony vlastne nezomreli na vírus španielskej chrípky, ale na baktérie - pneumokoky a stafylokoky. Keď nedostanete chrípku, ťažšie dostanete pneumokoky, preto sú lepšie chránení tí, ktorí sa dali na jeseň zaočkovať proti chrípke.

Dá sa to ešte urobiť?

Na očkovanie proti chrípke je už teraz neskoro, ale stále sa môžete dať zaočkovať proti pneumokokom. Je to jedna z povinných očkovacích vakcín u detí. To by mohlo pomôcť u dospelých, najmä starších ľudí.

Mohlo by vás zaujímať: