V júli, len týždeň po 65. narodeninách, ktoré nestihol ani osláviť, prišiel nečakane o milovanú manželku. Bez varovania zomrela v spánku a našiel ju práve Otto. Zobudiť sa vedľa mŕtvej manželky by položilo aj silnejšieho chlapa a nie toho, ktorému srdce pracuje na tretinový pohon. Riešil to po svojom - práca, alkohol, cigarety, až kým neskolaboval aj on. Takmer šesť týždňov v nemocnici otočilo jeho vnímanie života a sveta o 180 stupňov. Veci, ktoré sa zdali dôležité, už dôležité nie sú. S OTTOM WEITEROM (65) sa rozprávala ANKA ÖLVECKÁ.

Čím momentálne žijete? Prešli štyri mesiace od nečakanej smrti vašej manželky, speváčky Andrey Fischer (†47).

Platím, platím, platím... Na všetko som sa po smrti Andrejky vykašľal, priznávam. Potom prišiel takmer šesťtýždňový pobyt v nemocnici. Začali chodiť nielen účty, ale prvá, druhá upomienka. Riadne sa to nakopilo. Naraz mi volá technik z elektrární, že mi ide vypnúť elektrinu do penziónu, ktorý ešte stále vlastním v Kuchyni. Tak som ho prosíkal, nech nikam nejde, že to hneď vyrovnám obratom. Okamžite som to zaplatil a zahasené. Účty som predtým platil vždy načas, tak mi teraz vyšli v ústrety. Mám šťastie na ľudí, že pochopia a počkajú.

Dnes som bol na pošte, myslel som si, že to vybavím za desať minút, tam milión ľudí, rozstupy, tak­že hodina a pol preč. Potom obchod, kde som sa zohol k spodnému regálu po sviečky, zakrútila sa mi hlava a ako som sa zachytil regálu, rozrezal som si ruku. Takto žijem.

Všetko sa na vás zosypalo.

A ešte mi doma exploduje, čo môže. Odišla mi kamera na vchodových dverách, v sobotu som mal elektrikára, pretože bola prasknutá, dostala sa mi tam voda a poškodila všetko. V kuchyni mám bodové svetielka, kde vypadol transformátor, takže tma v celej kuchyni a obývačke, zase elektrikár. Sám som prekvapený, ako to zvládam bez hystérie, v pokoji a pomaly systematicky dávam všetko do poriadku - niečo sám, niečo s pomocou.

Muselo to zájsť tak ďaleko, že ste hľadali útechu v alkohole a cigaretách?

Keď žijete s partnerkou, ktorá je o šestnásť rokov mladšia, celý deň pracujete, večer ešte píšete spolu scenár, ráno sa zobudíte a ona vedľa vás nedýcha - to by položilo aj silnejšie osobnosti, ako som ja. Zvlášť po tom, čo mi pred rokom skolabovalo srdce. Siahol som po tom, čo nikomu neodporúčam - alkohol, cigarety, kola, žiadna poriadna strava. Pre ďalší kolaps som sa dostal do nemocnice a dnes sa nestačím čudovať, aký som sa vrátil plný síl. Dokážem hovoriť o Andrejke bez plaču a bez toho, aby som siahal po alkohole.

Takže whisky by sme vo vašom dome ťažko hľadali?

Nájde sa. Pred pár dňami som mal doma robotníkov, ktorí mi zazimovávali záhradu, nalieval som im aj whisky, aj kolu a absolútne nič to so mnou nerobilo. Nebolo mi to ani odporné, ale ani som nemal chuť dať si s nimi.

Aktuálne FOTO Otta Weitera, ktorý sa snaží dať do poriadku dom v Zálesí, v GALÉRII

Alkohol ste už zo života vytesnili. Ako je to s cigaretami, boli ste tuhý fajčiar?

Aj s tým som sa rozhodol skoncovať. Hoci som fajčil, vadilo mi, keď som v poslednom období prišiel zvonka do domu a cítil v obývačke cigaretový smrad. Aj tak som si zapálil. Absolvoval som teraz jednorazovú odvykaciu kúru, kde mi pripojili na isté body niečo také, ako keď idete na EKG. Musel som vyfajčiť pol cigarety, ktorú potom hodili do nejakého stroja, skúmali sliny a vyhodnotili ich. Stroj potom vytvoril čip, ktorý som niekoľko dní nosil na tele. Myslím si, že toto je skôr podporná činnosť, funguje tak na tridsať percent, a ostatné je v mojej hlave.

Celý rozhovor si prečítajte v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ