Ako sudca pôsobil JOZEF KANDERA šestnásť rokov na Najvyššom súde SR. Po boji s Harabinom prešiel na Generálnu prokuratúru SR, kde šéfuje oddeleniu násilnej a všeobecnej kriminality trestného odboru. V týchto dňoch finalizuje obžalobu v prípade vraždy právnika Ernesta Valka. O nej, o veľkých rybách s nálepkou „nedotknuteľní“ aj o Kočnerovej sieti s ním hovoril Karol Bustin.

Práve podávate obžalobu v prípade vraždy Ernesta Valka. Na mieste činu boli dvaja páchatelia - Jozef a Jaroslav, každý hádže vinu na toho druhého. Čo vás presvedčilo, že vraždil práve Jozef R.?

Obvinený Jaroslav Klinka sa prvý priznal, že spáchali lúpež, ktorá sa skončila vraždou Ernesta Valka. Jeho výpovede sa potvrdili aj ďalšími vykonanými objektívnymi dôkazmi. Podľa jeho výpovede sa našla vražedná zbraň a jeho výpovede korešpondovali s dôkazmi, ktoré boli vykonané v rámci previerky výpovedí obidvoch obvinených na mieste činu. Čiže výpovede obvineného Jaroslava Klinku boli v súlade s vykonanými objektívnymi dôkazmi, výpovede obvineného Jozefa R. nie.

Ako sa vražda odohrala?

Obaja vnikli za použitia zapáchajúcej chemickej látky do Valkovho domu, ktorý otvoril všetky dvere, aby vyvetral. Dá sa predpokladať, že prišlo ku konfliktu Valka s jedným z páchateľov. Ten použil strelnú zbraň, ktorú mal pri sebe.

Ako si vysvetľujete, že sa Valkova pištoľ našla až pri tretej obhliadke?

Prečo k tomu došlo, neviem, v tom čase som nebol dozorovým prokurátorom. Fakt je, že sa našla až pri doobhliadke zapadnutá medzi epedami gauča v obývačke.

Ako ste páchateľov odhalili?

Jaroslav Klinka oslovil políciu s tým, že chce urobiť doznanie a vypovedať o tomto skutku. Zdôvodnil to tak, že sa cíti ohrozený na živote. Podstrčili mu granát, o ktorom znalecké dokazovanie zistilo, že bol upravený tak, aby pri použití okamžite usmrtil používateľa.

Patrili obaja pod nejakú zločineckú skupinu alebo robili na vlastnú päsť?

Nemáme vedomosti, že by patrili pod nejakú zločineckú skupinu.

Dá sa vylúčiť iný ako lúpežný motív vraždy? V súvislosti s Valkom sa hovorilo skôr o politicko-obchodnom pozadí.

K lúpežnému motívu sa obaja obvinení priznali. Žiaden iný motív sa nám nepodarilo preukázať. Vychádzame len z toho.

Pred príchodom na prokuratúru ste boli sudcom Najvyššieho súdu SR. Asi ste si povzdychli, keď jeho podpredsedníčku Jarmilu Urbancovú viedli v putách za to, že núkala 30-tisícový úplatok.

V justícii som odpracoval dvadsaťštyri rokov, z toho šestnásť rokov na Najvyššom súde. Nemohlo ma nechať ľahostajným, že sudcov v putách odvádzajú policajti a sú obvinení zo závažnej korupčnej trestnej činnosti. Sudcovia majú byť najväčšími garantmi práva v štáte a občania by im mali dôverovať. Na nich sa obracajú, keď riešia svoje problémy alebo sa na nich pácha trestná činnosť.   

Z Najvyššieho súdu ste odišli pre Harabina. Prečo?

Nemali sme s vtedajším predsedom Najvyššieho súdu Harabinom spoločné názory na fungovanie justície a na jej budúcnosť. Bol som činný v samosprávnych orgánoch justície, predsedom aj podpredsedom sudcovskej rady Najvyššieho súdu. Podpísal som dokumenty, ktoré sa vyjadrovali k situácii v justícii. Myslím si, že Harabinovi prekážalo aj to, že som bol na stáži na ministerstve spravodlivosti v čase, keď bol ministrom Daniel Lipšic. Nedobré vzťahy s Harabinom vyústili do môjho disciplinárneho konania, o ktorom by možno niekto povedal, že bolo oprávnené. Bol som stíhaný za prieťahy vo viacerých veciach. Osobne tvrdím a stále to tvrdiť budem, že v tých veciach z mojej strany prieťahy neboli, boli iba zneužité proti mojej osobe. Začínalo to mať vplyv na môj osobný a rodinný život a zdravie, tak som sa rozhodol, že z justície odídem. Vzdal som sa funkcie sudcu a stal som sa prokurátorom.

Ako sa boj s Harabinom prejavuje?

Podával disciplinárne návrhy na sudcov, veď som nebol sám: Paluda, Gavalec, Hatala, Kliment. Nikto z týchto ľudí nebol v konečnom dôsledku disciplinárne stíhaný. Juraj Majchrák je najväčší výkričník. U neho sa situácia prejavila až tak, že ochorel a spáchal samovraždu. Ani mne to nepridalo na psychickom pokoji. Keď človek zistí, že začína byť bezdôvodne zlý aj na svojich najbližších, tak si povie, že je najvyšší čas, aby túto situáciu zmenil. Inú možnosť som nevidel, len z justície odísť.

Do Kočnerovej, minimálne komunikačnej siete patrili aj vrcholoví predstavitelia Generálnej prokuratúry SR Ladislav Tichý a Peter Šufliarsky. Môže mať verejnosť k inštitúcii dôveru, keď obaja ostali na Generálnej prokuratúre SR pracovať?

Obraz prokuratúry v spoločnosti utrpel, o tom nie sú pochybnosti. Aj sa to bude dlho a ťažko naprávať. Do akej miery boli vami menovaní zapojení do nejakej siete a čo robili, by nebolo odo mňa korektné komentovať, lebo nemám o tom bližšie vedomosti. Prevažná väčšina kolegov vedela, že sem Kočner chodí, ale s kým sa tu stretáva a s akým cieľom, o tom nemali určite ani potuchy.

Ste vedúcim oddelenia násilnej a všeobecnej kriminality. V súčasnosti už organizovanému zločinu dominuje ekonomická kriminalita. Sú ešte fyzické násilie a vyhrážky jej súčasťou?

V spoločnosti ostali pozostatky po organizovaných zločineckých skupinách, ktoré tu fungovali v deväťdesiatych rokoch a boli známe výbuchmi, vraždami, vydieraním, ublížením na zdraví, vypaľovaním podnikateľov. Táto etapa je, chvalabohu, za nami. Dnešní zločinci v bielych golieroch dávno prišli na to, že oveľa efektívnejšie aj menej nebezpečné je páchať sofistikovanú ekonomickú trestnú činnosť. Samozrejme, ešte vždy sa objavia prípady, že nejakí pohrobkovia pôvodných zločineckých štruktúr sa snažia prebrať teritóriá a oživiť činnosť, ale to sú len ojedinelé výkriky. Problémom sú drogy. Napríklad teraz bola podaná obžaloba na veľkú drogovú skupinu zo Serede. Polícia a prokuratúra urobili veľa, aby rozbili skupiny, ktoré s drogami obchodujú. A tam sa prvok násilia ešte prejavuje.

Chodia po slobode ešte veľké ryby, povedzme väčšie ako Kočner, ktorým sa trestné stíhanie zatiaľ vyhlo?

Možné to je. A že doteraz nie sú trestne stíhaní, ešte neznamená, že nebudú stíhaní v budúcnosti.

Majú visačku „nedotknuteľní“?

S visačkou nedotknuteľný bol do istého momentu aj Kočner. Človek, ktorý si vytvorí takú sieť a také postavenie v spoločnosti, nadobudne pocit nedotknuteľnosti. Ale je to omyl, vždy to trvá len dočasne.

Najmä pri veľkých rybách to niekedy vyzerá, že sa málo využívajú domové prehliadky a zaisťovanie mobilov. Napríklad predstaviteľov SNS sa nedávne korupčné odhalenia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre zatiaľ nedotkli, aj keď sú podozrenia, že peniaze z úplatkov mohli ísť aj tam.

To sú kauzy, ktoré spadajú do kompetencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Myslím si, že kolegovia vedia, do akej miery a v akom rozsahu majú robiť úkony trestného konania.

Ale vyvoláva to dojem, akoby sa s politikmi na najvyššom poschodí a s osobami v pozadí politických strán zaobchádzalo v rukavičkách.

To je mimoriadne premyslená sofistikovaná trestná činnosť a nie je ľahké klbko rozmotať. Niekedy je lepšie byť pomalší a trpezlivejší, ako urobiť unáhlené kroky, ktoré by mohli zmariť celkové výsledky vyšetrovania. Uznávam, že na verejnosť to môže niekedy pôsobiť, že sa nerobí dosť alebo dostatočne rýchlo, ale nemusí to tak byť. Orgány činné v trestnom konaní majú v každej jednej veci dohodnutú stratégiu, akým spôsobom budú postupovať, aby nezmarili dôkazy, aby niekoho nevystrašili a rozmotali to až po najvyššie osoby, ktoré v tom sú zainteresované. Verím, že tak to je aj v tomto prípade.

Čoskoro zasadne na stoličku generálneho prokurátora nový človek. Máte svojho favorita?

Každý má niekoho, koho by uvítal. Určite nie je nikomu z rezortu ľahostajné, kto to bude. Ale meno vám nepoviem.

Bol by Daniel Lipšic dobrý generálny prokurátor?

V minulosti som s ním spolupracoval. Má všetky odborné aj morálne predpoklady na to, aby mohol zastávať takúto funkciu. V súčasnosti platný zákon mu to neumožňuje, pretože nie je prokurátor. Neznamená to však, že rezort prokuratúry nedisponuje viacerými prokurátormi, ktorí by mohli tento post úspešne zastávať.