Zase? Ani matovičovci si nedajú pokoj a SĽUBUJÚ RAKÚSKE dôchodky: Heger má plán ako na to!

Opäť sľubujú rakúske dôchodky, no tentoraz vraj nezostane len pri sľuboch. Európska únia nám na reformy a investície ponúka peniaze, ktoré budeme môcť čerpať vďaka Plánu obnovy a odolnosti SR. Ide o dokument, ktorý hovorí, kam chceme ísť a ako sa tam dostať. Aké sú jeho zádrhy? Čo presne si predstaviť pod lepším Slovenskom, ako ho myslí súčasná vláda? Aké boli hádky o miliardy? Kde bude jedna ruka dávať a druhá brať pri veľkej reforme daní? S ministrom financií EDUARDOM HEGEROM, ktorého by si viacerí politici želali za premiéra, sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Nie je to nebezpečné, že pri prezentovaní plánu obnovy sľubujete pre Slovákov lepší svet?

Práve naopak. Je cieľom plánu obnovy, aby sme mali lepšie Slovensko. Na čo inak by sme ho robili? Je dôležité to povedať. Plán obnovy je cestovná mapa, ako sa k lepšej krajine dostaneme. Nejde len o ciele, ale aj o cestu k nim.

Ako si máme predstaviť to lepšie Slovensko, ktoré sľubujete?

Už pri vstupe do EÚ Slovensko chcelo dobiehať vyspelé štáty. To je pôvodný koncept európskej integrácie - aby členské štáty mali podobnú kvalitu života.

Takže zas tu máme sľub o rakúskych dôchodkoch?

Cieľom je vyššia životná úroveň. To sa bude diať cez dôležité reformy. Ak si spomínate, Slovensko v prvej dekáde tohto tisícročia začalo veľmi prudko dobiehať úroveň EÚ. Potom pri­šlo obdobie stagnácie. My sa chceme vrátiť na trajektóriu dobiehania. Ak sa pýtate, čo si má človek ako výsledok plánu obnovy predstaviť, tak vám odpoviem, že kvalitu života vyspelých krajín v Európe. Samotná Európska komisia dáva štátom rok čo rok vysvedčenia, v ktorých hovorí, čo by mali urobiť pre to, aby sa dostali na vyššiu životnú úroveň. Slovensko nie je výnimkou. Dlhé roky sme však tieto odporúčania ignorovali. Teraz sa pretavili do plánu obnovy. To bola jedna z prvých vecí, ktoré boli podmienkou pri vypracovaní plánu.

Čo konkrétne znamená lepšie Slovensko? Povedzme - mám 40 rokov, priemerný plat, klasické problémy obyčajného človeka.

Napríklad, ak má človek 40 rokov a má rodinu, určite chce mať deti v škole, kde sa budú učiť veci, ktoré pre život potrebujú. Kde sa nebudú musieť bifľovať, ale kde sa učí dobrou výučbou, kritickým myslením. Zároveň budú v prostredí, kde sa dobre cítia, a budú ich učiť učitelia, ktorí sú dobre pripravení. Plán obnovy zabezpečí, aby ste mali lepšie zdravotníctvo ako dnes. Jednak starostlivosťou, ale aj výbavou zdravotníckych zariadení. Budete mať štát, ktorý bude pre občana spoľahlivým partnerom. Hodnota za peniaze na strane štátu bude toho pevnou súčasťou. Nebude zbytočnými daňami zaťažovať svoje obyvateľstvo. To, čo vyberie, efektívne použije na služby.

Budeme mať o pár rokov všetci zelené strechy?

Je naším cieľom, aby životné prostredie bolo kvalitnejšie. Slovensko je krajina silného priemyslu a dekarbonizácia je jedna z veľkých oblastí, s ktorou sa musíme popasovať. Z hľadiska klimatických zmien musíme robiť aj zazelenenie domov, možno inštalovať na strechy solárne panely, zatepliť nielen súkromné nehnuteľnosti, ale aj verejné budovy. S tým príde aj vyššia úspora energie.

Fíha, to znie ako ideálny svet! Dúfam, že nezostaneme len pri snívaní.

Nezostaneme, veď niektoré reformy sú už detailne rozpracované dnes a v pláne sú jasne napísané aj časové míľniky. Niektoré kroky sa očakávajú splniť už toto leto.

Teraz je priorita, aby mali ľudia viac v peňaženkách.

Ako zaistíte, že ten lepší svet bude, ak padne vláda?

Ja verím, že vláda nepadne.

Možno nepadla teraz, ale čo ak príde ďalšia vládna kríza? Navyše reformy z plánu obnovy presahujú vaše volebné obdobie.

Európska komisia zaisťuje, že tento plán nezostane len na papieri. Princíp je taký, že máte míľniky, na ktoré je viazané uvoľňovanie peňazí. Funguje to ako študent v škole. Ak máte dobré známky, máte odmenu. A nezabudnime ani na tlak verejnej mienky, ľudia predsa chcú lepší život.

V čom spočívala vaša tajomná návšteva u prezidentky?

Nebola tajomná, veď sme o nej informovali. Bola o pláne obnovy. Samozrejme, s pani prezidentkou som sa nevidel prvýkrát a ak to mám odľahčene povedať, tak sme sa rozprávali normálne o tom, kto sa ako má. Dotkli sme sa aj koaličnej situácie. Dôležitosť návštevy však bola o dokumente Plán obnovy a odolnosti SR. Chcel som, aby mi pani prezidentka mohla dať ešte nejaké pripomienky a spätnú väzbu.

Chválila vás?

To sa musíte opýtať jej. Ja som bol rád, že sa stotožnila s mnohými prioritami plánu obnovy, tak­že ma tešilo, že máme podporu aj od hlavy štátu.

Ak sa stotožnila ona, tak jeden váš vlastný minister z OĽaNO sa s ním veľmi nestotožnil. Ján Mičovský chcel miliardu, nedostal nič. Ako to je možné?

Nepovedal by som, že sa ne­stotožnil. Viem to, veď s ním denne komunikujem. Uvediem vás do kontextu. Tu nejde o to, aby sa každý rezort našiel v tomto dokumente. Na Slovensku máme tri veľké obálky. Osem miliárd, ktoré ešte zostali z minulého rozpočtového obdobia, šesť miliárd máme pre plán obnovy a ešte 13 miliárd na nové sedemročné obdobie. Ako vidíte, samotný plán obnovy je najmenšia obálka. Paradoxne, o ňu sa chce každý biť. To nedáva zmysel. Samotné pôdohospodárstvo má svoju vlastnú obálku vo výške 4,7 miliardy, taký balík nemá k dispozícii žiadny iný rezort. Preto som aj s pánom Mičovským viedol diskusiu, že nie je podstatné, aby mal on tu a teraz v pláne obnovy možno nejakých 60 miliónov, keď má v inom balíku 4,7 miliardy.

Takže nehrozí, že by podal demisiu, lebo v pláne obnovy nič nevyrokoval?

Myslím, že by bolo úplne neopodstatnené podať demisiu pre takúto vec. Na ministerstve sa musia zamerať na čerpanie financií, ktoré majú, a zabezpečiť ich efektívne čerpanie a správne nasmerovanie. Rezort pôdohospodárstva s tým mal dlho problém.

Vás má Sulík radšej ako premiéra Matoviča.

To sa musíte opýtať pána Sulíka. Nehodí sa, aby som ja komentoval, koho má radšej.

Máte na ekonomiku a na to, čo potrebuje Slovensko v tejto oblasti robiť, s Richardom Sulíkom rovnaký názor?

Ťažko povedať. Myslím si však, že hnutie OĽaNO je bližšie k obyčajným ľuďom, takže vnášame do našej politiky väčšiu empatiu. Snažíme sa rozumieť bežnému životu. Zastupujeme obyčajných ľudí, lebo takými aj sme. Veď ja sám som, ako ste v minulosti napísali, minister z paneláka.

Premiér s vami diskutoval o svojej myšlienke prerobiť plán obnovy podľa výsledkov volieb alebo ste sa to dozvedeli až vo vláde, keď to vyslovil.

Nerozumiem, že sa táto vec stále živí. Veľakrát som to dementoval. Nerozumiem tým otázkam. Plán obnovy je pripravený na úplne inom princípe.

Prepáčte, ale pani Remišová aj pán Sulík povedali, že premiér to skutočne žiadal vo vláde. Ak to obaja počuli... Navyše, ekonomickí komentátori si všimli, že ste požiadavku nakoniec aj šalamúnsky pretavili do dokumentu bez väčšieho odporu Za ľudí a SaS. Nič sa nezmenilo na účele použitia peňazí, len technicky skončili na iných ministerstvách, ale v rovnakých agendách - v zelených inováciách a vo vzdelávaní.

Aby ste rozumeli: ja nie som človek, ktorý zakladá požiare. Preto nezvyknem komentovať názory iných ľudí. Sú to názory. Rešpektujem ich. Názory však ešte nie sú fakty, sú to ich pohľady. Ja viem, ako bol Plán obnovy a odolnosti SR pripravovaný. V úplnom úvode sme do toho vtiahli odborníkov, aby sme stanovili čo najlepší rámec. Potom sme s nimi tvorili priority. Jasne sme urobili kvalitnú analýzu toho, kde sa Slovensko nachádza a čo potrebuje ako prvé, ako druhé, ako tretie. To je plán obnovy. Je pripravený na zá­klade princípu „to najlepšie pre Slovensko“.

Celý čas to tak je?

Áno, samozrejme. Prichádzali do toho vstupy z Európskej komisie, povedali 37 percent musí byť zelené, 20 percent digitalizácia. Neskôr sa to zelené ešte vyšpecifikovalo, lebo europoslanci povedali „nielen zelené, ale bio­diverzita“. Tak sme to museli zapracovať. Navrhli sme priority a komisia do toho priebežne vstupovala. Treba v tejto súvislosti vziať do úvahy, že pokiaľ ide o veľkosť celkovej obálky, ktorú máme z Bruselu, Slovensko je medzi krajinami, ktoré dostali najviac. Súčasne to však znamená, že sa na naše eurofondy skladajú vyspelé západné štáty. Musíme teda spĺňať odporúčania Európskej komisie, aby sme ich dobiehali. Na to, aby sme peniaze čerpali, musíme ich vedieť do našej ekonomiky dostať.

V tom sme mali doteraz vždy problémy.

Sedem rokov sme tu mali pätnásť miliárd na čerpanie, na konci tohto obdobia nám ešte ostalo deväť nevyčerpaných miliárd. To sa v pláne obnovy nesmie stať. My sme museli pozerať aj na to, ako tie peniaze, ktoré dávame rezortom, môžu skutočne použiť. Ak sme videli, že niektorý rezort je v čerpaní slabší, tak sme mu nedali toľko a hľadali sme spôsoby, ako stanovené ciele dosiahnuť iným spôsobom.

Preto sa prelievali?

To boli miesta, kde sme plán počas jeho tvorby upravovali. Treba povedať, že je to stále živý dokument. Máme pravidelné videohovory s Európskou komisiou, kde konzultujeme práve tie veci, ktoré som spomínal. Dokument je vo finálnej fáze, nie je hotový. Vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa môže ešte upraviť.

Ak má niekde štátny rozpočet výpadok, musíte ho kompenzovať. Napríklad, čo sa týka majetku a spotreby. Rozbehla sa veľká diskusia o dani z nehnuteľnosti. Ľudia sa nemusia báť, lebo táto daň nemá trestať ľudí.

Najviac peňazí pôjde zdravotníctvu, ktoré ich použije najmä na výstavbu a obnovu nemocníc. Myslíte si, že ak budeme mať pekné nemocnice, budeme mať aj lepšie zdravotníctvo?

Plán obnovy ráta s reformami a investíciami. Investície sú pekné nemocnice, ale nielen pekné, lebo pekné môže znamenať len pekne namaľované, ale ony musia byť aj kvalitne vybavené. Druhá vec je reforma, to je optimalizácia siete nemocníc. Aby boli dostupné, aby procedúry boli jasné, aby pacient dostával vyššiu kvalitu starostlivosti. Dokument teda obsahuje aj návrh reforiem, ale súčasne má peniaze na investície, ktoré s tým súvisia. Lebo vy možno urobíte reformu tak, že lekár bude inak pristupovať k pacientovi, procesy budú efektívnejšie, ale ak to bude v tých istých nemocničných priestoroch, tak je to len časť zvýšenej kvality. Na to však treba, aby zdravotníci mali aj kvalitné operačné sály, pacienti izby bez plesní a ďalšie prvky, ktoré patria do kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Mzdy lekárov a sestier sú podľa vášho plánu obnovy porovnateľné so zahraničím. Na druhej strane zdravotníci chýbajú. Je lepšie vybavené prostredie dostatočne motivačné, aby ich bolo viac?

To, že pracovné prostredie je motivačné, hovoria samotní zdravotníci. Dostatok personálu závisí aj od toho, ako máme nastavené nemocnice a vlastne celú zdravotnú starostlivosť. Mnohokrát sú sestry preťažené aj preto, že manažment a efektivita zdravotníctva nie sú dobre nastavené.

Druhý najväčší balík z týchto peňazí z EÚ má prísť do školstva, vedy a inovácií. Ako plánom zabezpečíte, že u nás vyrastie viac Pavlov Čekanov, ale bez toho, aby museli ísť študovať na Island?

Reforma vysokého školstva je veľmi dôležitá. Chceme motivovať vysoké školy, aby boli posudzované podľa výsledkov. A čo je výsledkom vysokej školy? Študent, absolvent, jeho úspech na trhu práce. V navrhnutej reforme je časť, v ktorej máme nástroj na to, aby sme pritiahli najlepších profesorov z celého sveta, aby prišli hosťovať na naše vysoké školy. Je totiž iné, ak za štipendium pošlete študovať nášho študenta do zahraničia alebo keď niekto príde prednášať sem. Lebo hosťujúci profesor učí celú triedu. To automaticky zvýši kvalitu vyučovania. Súčasne je dôležitá prepojenosť medzi vedou, výskumom a vysokými školami. Ak skvalitníme učiteľov, študenti sú vystavení vyššej kvalite výučby, lepšiemu know-how. Zároveň treba prepojiť prax s výučbou. Preto táto oblasť pôjde pod premiéra, lebo sa všetci zhodujú, že to bude mať väčšiu váhu.

Môžete pri učiteľoch a slovenských pedagógoch povedať tú istú vetu ako pri lekároch a sestrách, teda že ich „mzdy sú porovnateľné so zahraničím“?

Myslím si, že nie. Preto je pre nás školstvo veľkou prioritou. Potrebujeme vyriešiť aj atraktivitu tejto profesie, lebo chceme zabezpečiť, aby kdekoľvek na Slovensku mali žiaci prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. To má viaceré parametre, platy sú len jedna časť, druhá je napríklad ich vzdelávanie, pracovné pomôcky, podmienky, kvalita učebných materiálov. Plán obnovy rieši investície, nerieši platy. Tie z neho financovať nemôžeme. To zostáva na štátnom rozpočte.

Ďalším víťazom boja o peniaze z plánu obnovy sú železnice, ktoré získajú významné zdroje aj na obnovu tratí, aj na nákup nových súprav. Toto nám treba alebo sa tu ukázala sila hnutia Sme rodina, ktoré má rezort dopravy na starosti, v lobovaní o peniaze?

Nie, vôbec. Prosím, nepozerajme cez túto optiku. Bola by to veľká škoda. Tu ide vyslovene o to, aké sú priority pre lepšie Slovensko. Vzdelávanie, zdravotníctvo a potom zelená ekonomika, životné prostredie. Jednoznačne potrebujeme dostať dopravu z áut na železnice. Lenže ako ju tam dostanete, keď železnice nie sú kvalitné. Potrebujeme skvalitniť nielen vagóny, ale aj systém: že ma vlak dopraví načas, že cesta je pohodlná, že trate sú dobre urobené, grafikony dobre naplánované. Nemôže sa mi stať, že prídem vlakom na stanicu, potrebujem prestúpiť na iný spoj a vlak mi pred piatimi minútami ušiel, no a musím čakať polhodinu na ďalší. Preto v pláne ide investícia do železníc s ich reformou ruka v ruke.

Okrem plánu obnovy koketujete s veľkou daňovou reformou. Zas si za život na Slovensku priplatíme?

Nekoketujem s ňou, je v programovom vyhlásení vlády. Nie, nepriplatíte si, takto tá reforma určite nestojí. Zvýši sa kvalita života, inak by sme reformu daní nerobili. Znížia sa dane na strane práce, na strane aktivity. V prvom rade daňová reforma ponúkne také riešenia, aby ľudia dostali viac peňazí vo výplate. To je kľúčové. Chceme zvýšiť atraktivitu práce, investície do práce. Chceme, aby mal pracovný trh dostatočný počet pracovných miest, ale nie akýchkoľvek, ale takých s vyššou pridanou hodnotou. Lebo ak robíte kvalifikovanú prácu, dostávate za ňu viac peňazí a ekonomika má potom väčšiu výkonnosť.

Daňová reforma však nie je sociálny balíček, nemôže byť deficitná, za úlohu má získať peniaze štátu. Ak jednou rukou dávate, kde druhou beriete?

Samozrejme, že ak má štátny rozpočet niekde výpadok, lebo sme znížili dane a ľudia majú viac peňazí, na druhej strane ho musíte kompenzovať. Napríklad, čo sa týka majetku a spo­treby. Rozbehla sa veľká diskusia o dani z nehnuteľnosti. Po prvé, ľudia sa nemusia báť, lebo táto daň nemá trestať ľudí. Práve naopak, je to reforma, z ktorej majú mať benefity. Nemá zmysel robiť reformu, v ktorej by boli ľudia porazení, na čo by to bolo? To môžeme nechať veci tak, ako sú.

Vysvetlíte to viac? Mladí ľudia majú byty na hypotéky, takže sú aj nie sú vlastníkmi, neznamená to, že sú bohatí. Majitelia domov bez hypotéky sú často dôchodcovia. Navyše už vlani sa táto daň zvyšovala o sto percent, takže obavy ľudí sú namieste.

Mladí ľudia sa nemusia báť. Budú víťazmi tejto reformy, pretože sa im bude znižovať daň z práce. Ak sa chceme baviť o daňovej reforme, poďme sa v prvom rade rozprávať o jej benefitoch. V tomto momente nie je ešte hotový návrh na reformu daní a odvodov z práce ani návrh na reformu dane z nehnuteľnosti. Diskusie prebiehajú pomalšie, lebo sú tu aj iné dôležité témy.

Daň z nehnuteľnosti však ľudí zaujíma, možno má vplyv na ich investičné rozhodnutia. Vaša poradkyňa priznala, že podľa toho, čo riešite, sa jej rodine zvýši daň z nehnuteľností možno aj o jednu nulu na konci.

V tomto momente tomu nepotrebujete venovať veľkú pozornosť, lebo nevieme presne, ako to bude. Je to jedna z vecí, o ktorej sa rozprávame. Či ju zavedieme v takej alebo v onakej miere, ešte nevieme, nie je to dohodnuté. Teraz je priorita, aby mali ľudia viac v peňaženkách. Daň z nehnuteľností je ťažké pripraviť aj technicky, je to možno otázka dvoch rokov. Cieľom reformy je benefit pre občanov. Pritom si dobre uvedomujeme jej sociálny rozmer.

Keď rozhovor vyjde, budete už namiesto ministra premiérom?

Predpokladám, že budem ministrom financií.

Viac FOTO Eduarda Hegera v GALÉRII

Ako sa vyrovnáte s tým, že váš úradník Rado Baťo napísal Igorovi Matovičovi, že je „zbabelé psychopatické hovädo“? Ich naťahovanie sledovalo celé Slovensko.

V prvom rade si myslím, že takáto reakcia je za čiarou. Na riešenie takýchto vecí tu máme príslušné orgány vedúcich pracovníkov, generálnu tajomníčku služobného úradu. My v OĽaNO od začiatku razíme cestu, že medzi ľuďmi nie sú rovní a rovnejší, preto by sme mali postupovať štandardne podľa pravidiel.