Tip na článok
Guido Glania: „Z môjho pohľadu je Slovensko zaujímavý mix prvotriednej výroby automobilov SUV, vysokého životného štandardu a tradícií.“

Známy nemecký ekonóm: Slovenské a nemecké platy sa dostanú na podobnú úroveň asi o dvadsať rokov

„Platové rozdiely medzi menšími a väčšími mestami sú aj v Nemecku, nielen na Slovensku,“ hovorí Guido Glania.

Budú veľké medzinárodné firmy z našej krajiny postupne odchádzať? Ako cítia nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily? Majú slovenskí zamestnanci nejakú výhodu oproti ich novým srbským či ukrajinským kolegom? Kedy budeme mať toľko sľubované „západné“ platy? Ako vidí náš potenciál nemecký ekonóm, ktorý žije v Bratislave od roku 2011? Na Slovensku funguje asi 500 nemeckých firiem, ktoré zamestnávajú 120-tisíc ľudí, vravia štatistiky Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.

S jej šéfom GUIDOM GLANIOM (48) sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Ako dlho sú nemecké firmy na Slovensku?

Oslavujeme 25 rokov nemecko-slovenských vzťahov a myslím, že medzi vyše 500 firmami, ktoré tu investujú, nájdeme veľa príbehov úspechu datovaných ešte do 90. rokov.

Pozorujete, že záujem nemeckých firiem investovať na Slovensku sa v posledných rokoch znižuje?

V tomto momente neočakávame príchod žiadnych nových veľkých investícií na Slovensko. V strednej Európe vidíme množstvo krajín, ktoré majú, podobne ako Slovensko, problém s nedostatkom pracovníkov. To nie je dobré prostredie pre nových investorov. Na druhej strane tu máme množstvo spoločností, ktoré sú už ukotvené na Slovensku a rady by rozšírili svoje aktivity. Takže chýbajúca pracovná sila je jednou z veľkých tém, ktoré dnes riešime. Dali sme si o tom vypracovať prieskum.

A čo ste zistili? V ktorých oblastiach vám chýba najviac ľudí?

V logistike, v technike, mechanike, chýbajú kvalifikovaní pracovníci v sektore elektroniky, nákupcovia...

Prečo je to tak? Podcenili sme zosúladenie školstva a potrieb pracovného trhu?

Prvá vec, ktorou sa to dá vysvetliť, je, že ekonomika rastie celosvetovo. Máme čoraz väčší dopyt po zamestnancoch, keďže investície tiež rastú. Slovensko nie je izolovaný ostrov ani v Európe, je súčasťou svetového trendu. Navyše nemáte najpriaznivejšiu demografickú krivku, počet mladých klesá. Teraz síce ešte pomaly, ale o pár rokov to už bude dramatickejšie. No a do tretice tu máme problém, ktorý spomínate. Špecializácie, v ktorých si mladí ľudia želajú vzdelávať sa, nie sú zhodné s tými, ktoré potrebuje biznis. Chýbajú inžinieri, technici a vedci. Samozrejme, aj „montérkoví“ zamestnanci, ktorí majú špecializáciu v strojárstve. Je to výzva.

V čom sú slovenskí pracovníci dobrí?

Úspech firmy môžete dosiahnuť len vtedy, ak sú vaši zamestnanci kvalifikovaní a motivovaní a ak je celková práca zamestnancov na všetkých úrovniach výborná. Výhodou Slovenska je, že proces výroby je na vysokej úrovni. To priťahuje viac investícií. Vnímame to, vidíme a vieme o tom. Na druhej strane však vidíme, že sa čoraz viac prejavuje, ako vzdelanie zo stredných a z vysokých škôl nie je prepojené s potrebami trhu. Preto sme veľkými fanúšikmi duálneho vzdelávania.

Je duálne vzdelávanie dobre rozbehnuté?

Myslím, že sa síce rozbieha dobre, ale pomaly. Preto výsledky ešte nepozorujeme na trhu práce.

Myslíte si, že zo Slovenska odídu nemecké, ale nielen nemecké veľké firmy v najbližších troch až piatich rokoch?

Nebudú odchádzať v najbližších rokoch. Myslím si, že to nie je správna otázka. Prichádza čas rozhodovať sa o budúcich investíciách, a teda otázka by mala byť, či budú svoje závody rozširovať. A to nie je reálne. Demografická krivka sa nezmení, stále bude nedostatok pracovnej sily. Jedinou alternatívou je teda doviezť ľudí zo zahraničia. To je veľmi komplikovaná výzva.

Prečo to považujete za také komplikované, keď sa to už deje a ministerstvo práce to chce jednoduchšie, nie komplikované.

Lebo Slováci nie sú zvyknutí na imigráciu. Vaše domáce firmy sú väčšinou menšie a nie sú až tak vystavené týmto potrebám. To je skôr záležitosť veľkých, teda zahraničných spoločností. Nie je to jednoduché. Aj v strednej Európe môžeme vidieť príklad. Poľsko v posledných rokoch otvorilo svoj pracovný trh ľuďom z Ukrajiny a z Bieloruska. Prišlo ich tam asi milión. Majú však väčšie mestá ako Slovensko a Poliaci sú možno viac zvyknutí na cudzincov.

Ak by sme boli otvorenejší, vyriešilo by to situáciu s nedostatkom robotníkov?

Vyriešilo by to aktuálnu a akútnu situáciu. Nejde však o trvalé riešenie. Keď máte imigráciu za prácou, veci sa komplikujú. Ľudia tu zostanú niekoľko rokov, mali by ste ich naučiť jazyk, premýšľať nad tým, ako ich integrovať. Alebo nad tým, ako sem dostať ich rodiny. Takže rozhodnutie otvoriť pracovný trh je v krátkodobom zmysle dôležitá časť riešenia v núdzi. V dlhodobejšom horizonte si neviem predstaviť väčšiu imigráciu ľudí z tretích krajín na Slovensko.

Kedy budú mať Slováci rovnaké alebo aspoň podobné priemerné platy, ako má Rakúsko či Nemecko?

Platy v Nemecku rastú o jedno až dve percentá ročne, na Slovensku o nejaké štyri percentá a viac. Tento trend trvá už niekoľko rokov. Takže sa to približuje. Treba povedať, že v rámci Nemecka sú veľmi rozdielne platy. Ak porovnáte mzdy v Mníchove a v menších mestách, zistíte, že slovenské platové rozdiely nie sú ani u nás výnimkou.

Takže, keď si to spočítame, slovenské a nemecké platy sa dostanú na podobnú úroveň o 20 rokov.

Asi áno. Nevieme, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia o 5 alebo 10 rokov. Ak sa však pozrieme na rýchlosť internetu, neexistuje rozdelenie na západné a východné krajiny v Únii. Možno je to jeden z kľúčových faktorov budúceho ekonomického vývoja v strednej Európe. Máte tu niekedy dokonca rýchlejší internet ako v niektorých častiach západnej Európy.

Máte nejakú spätnú väzbu od nemeckých zamestnávateľov na Srbov a Ukrajincov?

Je to občas problematické vzhľadom na bývanie, kvalifikáciu a jazyk. Ako vravím, je to výzva. Ani z pohľadu pracovných povolení to nie je ľahké. Tie sú väčšinou na tri mesiace a potom sa musí celá administratívna procedúra obnoviť. Vítame, ak slovenská vláda umožní znížiť počet papierovačiek a urýchli proces.

Ak sa vás Nemci pýtajú na plusy a mínusy Slovenska, či už ako krajiny na podnikanie, alebo sa pýtajú len pre zaujímavosť, čo im hovoríte?

Naša hlavná misia je, aby sme spopularizovali Slovensko v Nemecku. Aby sme „zariadili“, že Slovensko poznajú. Vytvárame značku Slovenska v Nemecku, aby k Slovensku vedeli Nemci niečo jasné priradiť. Prezentujeme Slovensko nielen z obchodnej stránky, ale aj ako turistickú či gurmánsku destináciu. Konkurencia je však drsná. Všetky okolité krajiny sa totiž snažia o to isté, teda je komplikované byť jedinečný. Ale snažíme sa. Stále sa však stretávame s tým, že Nemci nevedia k Slovensku nič konkrétne priradiť a mýlia si vás so Slovinskom.

Nie je to úloha slovenských agentúr na podporu cestovného ruchu?

Urgujeme slovenskú vládu, aby sa väčšmi snažila v tejto oblasti. Pred pár týždňami sme mali prvýkrát za 11 rokov stánok na berlínskom potravinárskom veľtrhu. Bol to dobrý stánok, ale problém je, že to bol prvý takýto slovenský stánok za posledných 11 rokov. Susedné krajiny sa profesionálne a profesionálnejšie prezentujú už roky. Dúfame, že vaša vláda bude robiť v tomto smere viac.

Ako predať Slovensko v zahraničí?

Najjednoduchšie je propagovať Bratislavu. Je to útulné malé mesto, medzinárodné a navyše dobre situované. Z môjho pohľadu je Slovensko zaujímavý mix prvotriednej výroby automobilov SUV, vysokého životného štandardu a tradícií.

Ako vnímate Bratislavu, ak hovoríme o životnom štandarde, kvalite služieb?

Životný štandard je tu vysoký. Bratislava má množstvo nových nákupných centier, množstvo medzinárodných značiek, takže dojem je taký, že ide o moderné mesto. Dokonca si myslím, že mnohé obchody sú lepšie a čistejšie ako v Nemecku. Prišla sem tiež vlna obchodov s lokálnymi potravinami a výrobkami, bioproduktmi. Máte aj veľa špecializovaných supermarketov. Je z čoho vyberať.

Cítite, že niektoré výrobky veľkých značiek majú inú kvalitu ako v Nemecku?

To by sme sa museli veľmi zamyslieť nad marketingovou stratégiou konkrétnej spoločnosti. Nad jej výrobou. Vždy máte možnosť výberu potravín medzi rôznymi značkami, kvalitami, cenami. V každom štandardnom supermarkete máte na výber medzi bio, kvalitnými lokálnymi potravinami, štandardnými veľkými značkami a nízkocenovými potravinami. Takže si myslím, že dnes máte ako konzument skutočné možnosti výberu. Každý si musí zvážiť, čo nakupuje.

Páči sa vám slogan Good idea Slovakia?

Je to slogan, s ktorým musíme fungovať. Pre niekoho to môže vyznieť príliš skromne. Good idea Slovakia (Slovensko, dobrý nápad) nie je excelentný nápad. Na druhej strane, je to asi v spojení so slovenskou náturou. Keď ide o marketing, mohli by ste byť viac aktívni.

Nedávno som čítala, že Slováci hovoria čoraz menej po nemecky. Je nižší záujem, ako býval. Vnímate to tak?

Je to spojené s možnosťami, aké dáva škola naučiť sa po nemecky. Vnímam, že je ťažké nájsť učiteľov nemčiny. Aj takých, ktorí dokážu pritiahnuť deti, aby sa chceli učiť nemčinu. Preto je dobrá iniciatíva Goetheho inštitútu, ktorá sa snaží podporiť nemeckých učiteľov už na základných školách. Je to potrebné. Myslím si, že je múdre učiť sa nemčinu ako prvý jazyk, lebo angličtinu sa naučíte aj tak. Ide to jednoduchšie, prirodzenejšie. Ak nebudú učitelia nemčiny, bude jej zo slovenských štátnych škôl ešte ubúdať.

Stretávate veľa slovenských ministrov a vysokých štátnych úradníkov. Rokujete s nimi, sprevádzate ich. Ako sú na tom oni s nemčinou?

Je to všelijaké, nemôžem zovšeobecniť. Niektorí sú vynikajúci v nemčine, iní v angličtine. No a ďalší zas nehovoria žiadnym cudzím jazykom. Ministerka Matečná vie výborne po anglicky. Po nemecky hovorí napríklad minister Lajčák či štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Korčok. Dnes je pre politikov veľmi dôležité vedieť po anglicky, po nemecky alebo po francúzsky. Lebo v EÚ stretávajú svojich kolegov veľmi často. Na to, aby ste niečo dohodli, musíte vedieť s dotyčným človekom hovoriť priamo. Byť na rovnakej úrovni.

Dáva Nemecko investičné stimuly tak často ako Slovensko?

Myslím si, že existuje akýsi nesprávny obraz o situácii. Máme štúdiu, ktorá hovorí, že nemecké firmy na Slovensku patria medzi najväčších platičov daní. Suma, ktorú platí dvesto najväčších nemeckých a rakúskych firiem na Slovensku, je približne taká vysoká ako suma, ktorú platia všetky slovenské firmy. Takže je mylná predstava myslieť si, že daňové prázdniny prevládajú. Nemecké firmy sú na Slovensku oveľa dlhšie, ako trvali daňové prázdniny.

Využíva aj Nemecko investičné stimuly na podporu investorov?

Áno, napríklad vo východnom Nemecku, kde je nezamestnanosť vyššia, sa tento nástroj normálne využíva. Niektoré regióny ich jednoducho potrebujú.

Ide teda podľa vás o dobrý nástroj ekonomickej či hospodárskej politiky?

Je to nevyhnutný nástroj na prilákanie investorov hlavne do častí krajiny, kde by bez nich inak neprišiel. Je to nevyhnutný nástroj aj v konkurencii iných štátov. Všetci chceli mať Jaguar. Je však nevyhnutné, aby boli podporované aj menšie firmy, ktoré fungujú v malých mestách. Ony tiež vytvárajú pracovné miesta, ale na štátnu pomoc zvyčajne majú nárok len „prominentné“ značky firiem.

Takže malé firmy majú na Slovensku ťažší život...

Áno, lebo ak ste menšia firma, nespĺňate predpoklady na udelenie štátnych stimulov, napríklad v podobe daňových prázdnin či iných úľav. Mám dojem, že situácia sa už trochu mení.

Takže hovoríte, že investičná pomoc je nevyhnutná v našich končinách kvôli konkurencii. Je však zdravá pre vnútorný trh, pre našu ekonomiku?

Zatiaľ je to tak, že členovia našej komory nie sú veľmi nadšení z nových firiem, ktoré sem prichádzajú. Lebo to pre nich znamená jednak pomoc stimulmi a jednak s nimi musia súperiť o pracovníkov, ktorých je nedostatok.

Aká je komunikácia s našimi úradmi, ministerstvami?

Pochvaľujem si vzťahy hlavne s ministerstvom školstva. Ohľadom duálneho vzdelávania si vždy dávame načas a pravidelne vedieť, čo podnikáme, ako postupujeme, aké sú výsledky. Čo sa týka iných rezortov, niekedy sme prekvapení, keď príde vláda s niečím novým. Často dostávame informácie krátko pred prijatím zmien. Nestihneme ich poriadne preštudovať či konzultovať, prípadne poslať pripomienky. S takýmto prístupom nie sme veľmi spokojní. Sme radi, keď sú veci naplánované dostatočne dopredu. Keď s nimi vieme rátať, pripraviť sa a keď je legislatívny proces transparentný.

Spôsobuje vám problémy čakanie a situácia na cudzineckej polícii?

Samozrejme. Nie je to priateľské miesto. Je zbytočné, aby to tam tak vyzeralo. Dá sa to vylepšiť. Nie je nevyhnutné, aby bol proces taký zložitý a časovo náročný. Myslím si, že Slovensko by malo investovať do krajšieho prostredia na vítanie cudzincov. Prospelo by to.

Je to téma, o ktorej sa s klientmi Nemecko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory rozprávate? Varujete ich?

Áno, téma to je. Každý manažér, ktorý prichádza na Slovensko, musí prejsť touto procedúrou. Je to nepríjemné. Pritom vidíme, že vybavovanie administratívnych záležitostí pre slovenských občanov sa s vytvorením klientskych centier digitalizuje, zjednodušuje a prostredie je oveľa prívetivejšie. Podľa mňa nemá žiadny zmysel, aby ste sa na polícii správali k cudzincom ako k neželaným hosťom.

Nemecko sa dáva často za príklad pre malé vznikajúce firmy. Ako vidíte potenciál Slovenska v oblasti inovácií?

Keď vidím, koľko start-upov je v Bratislave a v celej krajine, vnímam situáciu pozitívne. Vytvárať mosty medzi nemeckými start-upmi, ktoré sú už svetovými hráčmi, a slovenskými je naša misia. Myslím si, že to je najsľubnejšia časť ekonomiky. Množstvo mladých ľudí má nápady a želá si rozvíjať ich. Hľadajú partnerov a v tom, aby ich našli napríklad v Nemecku, im chceme pomôcť.

Veríte v slovenské lietajúce auto?

Myslím, že je to veľmi zaujímavý koncept a už je v pokročilom štádiu vývoja. Pre toto auto existuje trh vo veľmi špecifickom segmente bohatých ľudí, ktorí môžu investovať peniaze na takéto inovácie. Navyše je nádej, že tento koncept pomôže Slovensku, aby si získalo meno vo svete.

Stretáva sa Nemecko s problémom odchodu mladých ľudí z krajiny, s takzvaným únikom mozgov?

Bol to problém pred pár rokmi. Hlavne z východného Nemecka odchádzali mladí žiť a pracovať do susedných krajín, napríklad do Rakúska. Dnes sa však pracovný trh zlepšil. Ľudia už odchádzajú skôr pre otázky životného štýlu, nie z ekonomických dôvodov. Idú preč, lebo je pre nich zaujímavejšie žiť v Austrálii alebo v USA, nie preto, že si nevedia nájsť prácu.

Myslíte si, že my na Slovensku robíme politiku tak, aby sme našich mladých pritiahli späť?

Je tu taká iniciatíva. Cítim, že máte väčšie šance ako v minulosti, keďže ekonomika sa zlepšuje. Už aj na Slovensku existuje viac pracovných príležitostí a niektoré z nich sú veľmi dobre platené. Šanca, aby sa vrátili, je tu aj preto, že Slováci majú pevné väzby so svojou vlasťou, s regiónom, odkiaľ pochádzajú.

Čo vám chýba na Slovensku?

Možno futbalové kluby svetového formátu. (Smiech.)

VIDEO Plus 7 Dní