Tip na článok
Tí, ktorí prežili: Sátorovci sa vraždili aj medzi sebou, muža číslo
dva v gangu pomleli mlynčekom na mäso.

Mafiánova spoveď: "Obete sme škrtili, potom ich vyzliekli, poliali chlórom a zakopali"

Na súdnom pojednávaní s mafiánskou skupinou sátorovcov odznievajú hororové výpovede.

Galéria k článku (5 fotografií )
Bugi sa tiež priznal: Okrem iného k uškrteniu bieleho koňa.
Čonty: „Sátor sa nebál, že ho policajti chytia, lebo mal preukaz SIS.“
Sátorove deti pozorne sledujú súdny proces: Jesika akoby otcovi z oka vypadla.

Mafiánska skupina sátorovcov vtrhla na slovenskú kriminálnu scénu za salvy stotrinástich výstrelov v bare Fontána v Dunajskej Strede. Namiesto sektu striekala krv desiatich najobávanejších mužov klanu pápayovcov. Tej marcovej noci roku 1999 sa sátorovci opili mocou a najbližších jedenásť rokov sa im nepodarilo vytriezvieť. Správali sa ako horda divých zabijakov nedotknutých civilizáciou. Vraždili na objednávku aj bez objednávky, cudzích aj vlastných. Vraždili často a s chuťou. Svojho finančníka pomleli v mlynčeku na mäso a ako psa zastrelili ešte aj vlastného bosa, bezcitného škrtiča ľudí Ľudovíta - Lajosa - Sátora. Tí, ktorí prežili, teraz stoja pred Špecializovaným trestným súdom.

Z policajtov sa smial

Z bezpečnostných dôvodov sa súdny proces so sátorovcami koná v priestoroch banskobystrickej väznice. Obžalovaní muži vyzerajú ako zástup pupkatých ujkov, ale to je len klam. Čo sú ujkovia zač, začalo byť jasné už vo chvíli, keď Zsolt Nagy, prezývaný Čonty, dostal otázku, či aj on zabezpečoval takzvané biele kone na podvody s DPH alebo s nimi nejako prichádzal do kontaktu. „Nie,“ odpovedal Čonty flegmaticky. „Len som ich zavraždil.“

Čonty má štyridsaťtri rokov a čistý register trestov. Z pohľadu zákona bezúhonný občan sa hneď na začiatku súdneho procesu, takpovediac „z fleku“, priznal k štyrom žalovaným vraždám. Proces zďaleka nemapuje všetky zločiny sátorovcov, členovia skupiny odhadujú počet zavraždených na viac ako päťdesiat ľudí. Jedenásťročné obdobie svojej nadvlády datujú od vyhladenia konkurenčného klanu pápayovcov vrátane likvidácie bosa Tibora Pápaya a prebratia všetkých podnikov, ktoré pôvodne platili výpalné pápayovcom.

Dva roky po masakre v Dunajskej Strede polícia získala výpovede utajených svedkov a z desaťnásobnej vraždy pápayovcov obvinila Ľudovíta Sátora. Ráno dvadsiateho tretieho mája 2001 si po zuby ozbrojení policajti prišli po neho rovno domov. Rodinný dom na Nevädzovej ulici v Dunajskej Strede obkľúčili z každej strany, lenže Sátor im rovno spred nosa zdúchol.

Sátorovci dodnes spomínajú, ako sa na nevydarenom policajnom záťahu ich bos bavil a každému, kto bol ochotný počúvať, vykladal: „Už deň vopred som dostal varovanie, že o deviatej ráno môžem očakávať policajnú návštevu. Vstal som zhruba o ôsmej, dal som si sprchu, výdatne som sa naraňajkoval. O pol deviatej som vošiel do garáže, ľahol som si na zadné sedadlo auta a šofér ma odviezol preč.“ V priebehu nasledujúcich rokov mal Sátor celú zbierku podobných historiek. Policajti sa ho znovu a znovu pokúšali chytiť, v Dolnom Chotári sa im to pomocou vrtuľníka takmer podarilo. Takmer. Sátor bol ako vietor. Chvíľu tu a vzápätí inde. Ale nikdy nie ďaleko.

S identitou príslušníka SIS

Na Ľudovítova Sátora vydali zatykač, polícia po ňom pátrala takmer desať rokov a on celý čas, až do jeho vraždy v roku 2010, býval na Slovensku a - ako konštatuje prokurátor - viedol pomerne usporiadaný rodinný život. So svojimi deťmi Jesikou a Nikolasom sa stretávali so železnou pravidelnosťou každý druhý týždeň, niekoľkokrát do roka absolvoval rodinné dovolenky v zahraničí. Po rozvode si našiel novú partnerku, Juditu, ktorá sa stala aktívnou členkou mafiánskej skupiny. Ostatní sátorovci si ju v spomienkach vybavujú hlavne pri počítaní bankoviek. S Juditou splodil Sátor ďalšieho syna. Aj oňho sa s láskou staral, hoci na úradných dokumentoch bol ako otec zapísaný Čonty. Sátor azda ako jediný človek zaradený do policajnej databázy hľadaných osôb sa v skutočnosti neskrýval, len vždy zmizol z miesta, na ktoré ho prišli chytiť policajti.

Ako uviedol jeden z obžalovaných, Sátor mal vždy pripravený „evakuačný plán“, o každom záťahu polície bol vopred informovaný. Náhodných stretnutí s mužmi zákona sa neobával, lebo vlastnil preukaz Slovenskej informačnej služby. Stačilo ho vytiahnuť a každý policajt okamžite a s rešpektom uvoľňoval cestu. Sátor jazdil na kradnutých autách s blokovanými evidenčnými číslami, aké sa v policajnej databáze nedali vylustrovať, čo príslušníci Policajného zboru nemohli vyhodnotiť inak, ako že ide o auto využívané tajnými službami. Dnes Slovenská informačná služba tvrdí, že Sátor používal falošné preukazy i éčevéčka, ale ktovie, ako to bolo naozaj. Lebo Sátor bežne sedával v reštauráciách, zúčastňoval sa na oslavách kamarátov, chodieval na chatu, nakupoval v obchodoch. V banskobystrickom Tescu dokonca stratil doklady a ani vtedy ho polícia nedokázala chytiť.

Bos Ľudovít Sátor: Archívna fotka s dcérou Jesikou.
Bos Ľudovít Sátor: Archívna fotka s dcérou Jesikou.
Archív

Mäsiari

Podľa prokurátora sa skupina vedená Sátorom vyznačovala veľkou krutosťou a trúfalosťou hraničiacou s drzosťou. Sátorovci sa nepredvádzali, ako to robievali pápayovci, nevysedávali spolu na kávičke, neflámovali po nociach. Cudzích medzi seba nepúšťali a jednotliví členovia skupiny nevedeli veľa o tom, ako ktorý z nich prispieva do súkolia zločinnosti. V Orechovej Potôni načierno prevádzkovali fabriku na výrobu cigariet. Výrobnú linku šli kúpiť až do Číny a na zaškolenie zamestnancov najali dvoch Bulharov. Venovali sa výpalníctvu a podvodom s DPH. Aby všetko šlo ako po masle, získali na spoluprácu riaditeľku daňového úradu v Dunajskej Strede. Každý biznis robili cez bieleho koňa, ktorého vo finálnej fáze zavraždili. Ich osud vystihla v skratke dcéra jedného z nich: „Otca vyhodili z práce, pil. Nejakí chlapi mu kúpili oblek a kufor. Otec bol naivný, zo začiatku sa tešil, že bude šéf. Potom začal byť nervózny. Raz sa doma rozplakal a vravel, že on je biely koník. Musí za nejakých chlapov vybavovať rôzne veci, inak zabijú celú rodinu. Potom z ničoho nič zmizol.“

Odstránenie nepohodlnej osoby bol pre sátorovcov jediný spôsob riešenia problémov. Preferovali škrtenie, lebo tak nezanechávali krvné stopy ako pri podrezaní či zastrelení. Na zakopávanie tiel mali ustálený postup. Najprv prestrieť fóliu, na ktorú sa bude hádzať vykopaná hlina. Zavraždeného vyzliecť, aby sa telo rozložilo čo najskôr. Šaty spáliť, telo poliať chlórom a nasypať naň vrstvu hliny. Tú udupať a nasypať ďalšiu hlinu. Takto pokračovať po zarovnanie povrchu. Nakoniec fóliu poskladať a miesto hrobu zamaskovať trávou. Existovali aj výnimky, keď sa postup bez zjavnej príčiny radikálne zmenil. Napríklad druhého najdôležitejšieho muža v skupine Andreja Reisza, svojho finančníka, zastrelili. Zákerne, odzadu, keď močil. Reiszovo telo vytiahli na trojnožku, plameňom z plynovej pištole na svine opálili, rozporciovali a nahádzali do priemyselného mlynčeka na mäso. Mlynček nedokázal spracovať celé kusy, zasekol sa, museli teda ešte vykosťovať. Pomletú masu vyliali do Malého Dunaja a veľké kosti spolu s hlavou zakopali do zeme.

Rybačka s generálnym prokurátorom

Spolu s členmi mafiánskej skupiny sátorovcov prokurátor obžaloval Borisa Drevenáka, bývalého riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Západ. Na súde sa expolicajt ešte neukázal, ospravedlnil sa zo zdravotných dôvodov, ale už podľa prvých výpovedí by mal začať chodiť kanálmi. Sátorovci tvrdia, že informácie o policajných záťahoch mali od neho, on im prezradil mená utajených (!) svedkov v prípade desaťnásobnej vraždy pápayovcov, on pre nich vylustroval, kde sa pohybuje predposledný žijúci pápayovec Vojtech Ecsi, aby ho mohli zavraždiť, a hneď po vražde im pomáhal zahládzať stopy. Tvrdia tiež, že Drevenák je natoľko bezcharakterný, že krátko pred plánovanou vraždou si od Ecsiho požičal väčšiu sumu peňazí. Lebo vedel, že peniaze už nikdy nebude musieť vrátiť. Za poskytnuté služby sátorovci policajnému funkcionárovi pravidelne platili. Financovali jeho byt v Trnave, vybavili ho bielou technikou. Peniaze poskytli Drevenákovi aj na kúpu dvoch áut, postarali sa o stavbu domu Drevenákovej družky v Hornom Dubovom a Drevenákovým rodičom doviezli štyri živé svine.

Ďalšie výpovede sátorovcov naznačujú, že riaditeľ ÚBOK spolupracujúci s mafiou nemusel byť jedinou „chybou v systéme“. Bos Ľudovít Sátor bol zrejme zvyknutý vybavovať svoje záležitosti na najvyšších miestach, inak sa ťažko dajú pochopiť dve kuriózne epizódy. Prvou bol rozhovor s vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Sátor zistil, kam Trnka chodí na ryby, a znenazdajky sa pri ňom objavil, aby sa poradil, za akých okolností by si mohol zabezpečiť beztrestnosť. Trnka mu údajne povedal, že sa musí prihlásiť na polícii a aby nepočítal s tým, že nepôjde sedieť. Druhou podivuhodnou epizódou bolo stretnutie Sátora s vysokým policajným funkcionárom Milanom Lučanským v Maďarsku, vopred schválené prezídiom Policajného zboru. Aj s ním sa Sátor pokúsil dohodnúť podmienky, za ktorých by bolo pre neho ako-tak výhodné s políciou spolupracovať a zároveň si zachrániť život.

Prekokaínovaný mozog

O Sátorovom úmysle vydať sa polícii hovorí aj jeho dcéra Jesika. Podľa nej bol Sátor od jesene 2010 akýsi čudný, vyhľadával samotu, vravel, že nikomu nemôže veriť. Inštinkt ho neklamal. Na začiatku decembra zavraždili Ľudovíta Sátora vlastní ľudia. Pre väčšinu členov mafiánskeho klanu sátorovcov bol bos nedotknuteľný, ešte aj jeho meno sa báli nahlas vysloviť. Ak už museli o Sátorovi hovoriť, označovali ho slovom Ember, čo po maďarsky znamená človek. Ale Kristián Kádár mal prepitý a predrogovaný mozog, fičal na kokaíne. Čonty spomína, ako odhryzol hlavu živému bažantovi alebo chlapcovi, ktorého spoločne obesili, zo zábavy odrezal ucho a strčil mu ho do vrecka či ako dopichal nožom vlastnú manželku.

Pre Kádára rozhodne nebolo problémom vôbec nič na svete, ani zbaviť sa svojho bosa. S kamošom Lehelom kúpili bager, aby nemuseli lopatovať pri hĺbení hrobu, a Sátora jednoducho zastrelili. Kádár sa ešte nejaký čas snažil zaujať Sátorovo miesto, hral sa na bosa i na spolupracovníka polície, ale ani jednu rolu nezvládol. Ľahko mu zrejme nebude ani v base. Ostatní obžalovaní „ujovia“ dávajú jasne najavo, že Kádár všetko poriadne pokašlal.

VIDEO Plus 7 Dní