Uzavretá cesta, desiatky ozbrojených maskovaných mužov, technici, vyšetrovateľ aj prokurátor. Mikuláš Černák mal okolo seba doslova sprievod. Tak ako za starých čias aj teraz sa všetko točilo len okolo neho. Najobávanejší muž slovenského podsvetia totiž po prelomení svojho dlhoročného mlčania rozkrýva desiatky vrážd mafie.
Do penzióna v Bystrej ho priviezli kvôli jedinej - a to kvôli poprave poľského milionára Grzegorza Szymaneka. V týchto dňoch totiž od jeho vraždy uplynulo dvadsať rokov a podľa našich informácií práve teraz vrcholí obnovené vyšetrovanie. Mikuláš Černák prišiel na miesto opísať detaily, ktoré si policajti pri názornej ukážke samotného bosa nahrávali na kameru. Týždenník PLUS 7 DNÍ prináša detaily únosu a neskoršej popravy, ako ich opísal samotný mafiánsky bos Mikuláš Černák.
„Ak sa dobre pamätám, tak bol začiatok víkendu, keď Szymaneka z Lučenca na môj pokyn z parkoviska Haliar uniesli,“ začal svoje rozprávanie Černák. Boli to štyria muži z jeho družiny, ktorí ho začiatkom septembra 1997 naložili do auta a previezli do vtedy neslávne známeho Sharku v Bystrej. Bolo to po dohode s mužmi spájanými s poľským podsvetím. Tí si totiž robili chute na časť Szymanekovho majetku, ktorý v Poľsku niekoľko rokov po sebe patril do desiatky najbohatších ľudí. Černákovcov požiadali o spoluprácu a prisľúbili im aj časť majetku, ktorý chceli vymámiť od rodiny ako výkupné.
S bosom v „presvedčovni“
Mikuláša Černáka oblečeného v modrej väzenskej uniforme najskôr vyviedli na hlavnú cestu, kde s číslom v ruke urobili akúsi lokalizačnú fotografiu do spisu. Potom už samotný bos v obkľúčení mužov so samopalmi prešiel k samotnej budove. Vošiel dnu, kde strážcov spravodlivosti previedol cez kuchyňu k miestnosti, ktorú domáci nazývajú „presvedčovňa“. Je to vlastne koterec pre tigre s padajúcimi dvermi a mrežami, ktorý je umiestnený priamo v budove penzióna.
„Vnútri spávali Miťove (tak volali známi Černáka - pozn. red.) tigre. Presvedčovňa to voláme preto, že to je miestnosť, kde boli umiestnení ľudia, ktorých chceli černákovci prinúť, aby na nich prepísali nejaké majetky. Svoju obeť hodili dovnútra, zatvorili mreže a zdvihli padajúce dvere vedúce do výbehu tigrov. Vtedy sa obete spýtali, či podpíše, alebo nie. Vraj sa na tom niekdy aj veľmi zabávali,“ vyrozprával nám historku o presvedčovni jeden z miestnych.
Keď prišiel Černák počas rekonštrukcie vraždy Szymaneka k presvedčovni, začal opisovať chvíle, keď milionár ešte žil. „Penzión v tom čase nebol v prevádzke, robili sme rekonštrukciu. Hneď v ten deň, keď sme ho uniesli, došiel muž s prezývkou Leon a Andrzej Baranowsky. Nasadili sme si kukly a prešli sme sem do tejto časti, kde bol umiestnený Szymanek. Sedel na zemi na matraci a cez nejaké zariadenie, ktoré menilo hlas, s ním komunikovali v poľskom jazyku. Mne sa síce nezdalo, že by to menilo hlas, ale takto s ním komunikovali. Potom som dal pokyn, aby do garáže schovali Szymanekovo auto.“ Policajný vyšetrovateľ a technici počas výpovede Černáka pozorne zaznamenávali každé slovo.
Netrvalo dlho, keď mafiánskeho bosa vyviedli so spútanými rukami pred penzión a posadili do pripravenej dodávky plnej ozbrojencov. Prvá časť rekonštrukcie jednej z naj mafiánskych káuz deväťdesiatych rokov sa skončila za pár minút. Cesta za úplným rozkrytím krvavej drámy však bola len na začiatku.
