Tip na článok
Sudkyňa Zdenka Cabanová: Vyhrážali sa jej aj betónovým vedrom na nohách.

Slovenské podsvetie: Černákovci atakovali Krajský súd v Banskej Bystrici ešte dlho po tom, ako Mikuláš Černák skončil za mrežami

Mala by si sa ma báť! - kričal v roku 2002 sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici Miroslav Maukš na súdnu zapisovateľku Evu Kasárovú po tom, čo ju zdrapil pod krk.

Galéria k článku (5 fotografií )
V októbri 2005 v Národnom dome v Banskej Bystrici: Mesiac nato sudca zomrel, obžalobu preto podali len na advokáta.
Sledovaní a odpočúvaní: Polícia získala dôkazy o platbách za priaznivé rozhodnutia súdov.
Pomsta za svedectvo na súde: Mariána Karcela rozstrieľali samopalom a vzápätí využili jeho smrť na zastrašenie sudkyne Fulmekovej.

„Ty sa ma musíš báť, lebo ak ťa nezastrelím ja, urobí to niekto iný! Ja mám na to ľudí. Poznám celú mafiu od Brezna až po Bystricu.“

Polícia sudcu Maukša sledovala i odpočúvala a podarilo sa jej zabezpečiť dôkazy o tom, že mafiou sa nielen vyhrážal, ale aj pre ňu pracoval. Na lavicu obžalovaných si sudca nesadol len preto, že náhle zomrel. Teraz si talár chce obliecť jeho syn. Andrej Maukš nedávno uspel vo výberovom konaní na miesto sudcu v Banskobystrickom kraji.

Vytvoril si vlastný senát

Najznámejší mafiánsky bos Slovenska Mikuláš Černák už dávno nie je pre mnohých ľudí nebezpečný zločinec, ale mediálna superstar. Tridsiatku vrážd, ktoré má na svedomí, vnímajú len ako tarantinovské historky z podsvetia, také slovenské Pulp Fiction. Veľa, veľmi veľa krvi, bizarné historky o umývaní uší odrezaným hlavám a sympatický zloduch. Zabúdajú, že na to, aby sa z Černáka stal bos bahniaci sa na Kanárskych ostrovoch s papagájom na pleci, bolo najprv treba surovo znásilniť spravodlivosť.

Na Krajskom súde v Banskej Bystrici padali v čase vzrastajúcej sily černákovcov podivné rozhodnutia, ale nikto si netrúfol nahlas hovoriť o chápadlách mafiánskej chobotnice nastrkaných do súdnych spisov. Dokonca ani po tom, keď na stole ležal jasný dôkaz. Odvolací súd vrátil do Banskej Bystrice na opätovné rozhodnutie prípad černákovca Harvana, lebo sa mu nepozdávalo viacero vecí. Vtedy sa prevalilo, že v roku 1997 si Harvanov prípad doslova uchmatol sudca Miroslav Maukš. O elektronickom prideľovaní spisov sa vtedy nikomu ani nesnívalo, nové prípady rozdeľoval jednotlivým senátom poverený pracovník súdu podľa daného kľúča. Sudca Maukš však mal dostatok drzosti, aby zaužívané pravidlá ignoroval. Vystriehol si, kedy prokuratúra prípad na súd doniesla, a už spis z ruky nepustil.

Lenže dostať spis do rúk ešte neznamenalo, že o prípade bude môcť sudca Maukš rozhodnúť, ako sa mu zachce. Nezáležalo totiž len na jeho názore, o verdikte hlasoval viacčlenný senát. Aj s tým si Maukš poradil s arogantnou ľahkosťou. Zákonnému sudcovi zamlčal, že dostali nový prípad, a namiesto neho si na rozhodovanie o černákovcovi Harvanovi zavolal kolegu kamaráta. Spoločne rozhodli v dvoch trestných veciach, Harvana prepustili z väzby na slobodu.

Kto komu pristrihol krídelká?

Harvanovým obhajcom bol vzdialený príbuzný sudcu Miroslava Maukša advokát Daniel Maukš. Tento Maukš bol považovaný za dvorného advokáta černákovcov. Začínal zastupovaním brata Mikuláša Černáka a osvedčil sa, aj keď nemal renomé odborne zdatného právnika. Starí sudcovia sa dodnes smejú, že advokáta Maukša nikdy nevideli študovať klientov spis, ale na súde aj tak trávil mimo pojednávaní oveľa viac času ako jeho kolegovia. Medzi sudcami mal veľa kamarátov a ako niekdajší vojenský prokurátor si vedel nájsť cestičky aj v rámci tejto inštitúcie. Hovorili mu Vybavovač. So sudcom Maukšom vytvoril nebezpečne vplyvné duo.

Vedeniu Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo jasné, že Harvanov prípad si sudca Maukš vybral so zámerom neoprávnene zvýhodniť obžalovaného, a žiadalo jeho potrestanie. Disciplinárny senát po preskúmaní celej záležitosti konštatoval, že sudca Miroslav Maukš konal v konkrétnych trestných veciach svojvoľne, bez vedomia zákonného sudcu a zaslúži si trest, ktorý bude „plniť aj funkciu generálnej prevencie z hľadiska ostatných sudcov v Slovenskej republike“. Tým trestom bolo napomenutie. Nič iné. Vraj pán sudca veľmi pochybil, ale jeho úmysel nebol zlý. Na Najvyššom súde boli presvedčení, že tým je problém vybavený, ale domáci vedeli, že Maukšovi treba aspoň v rámci možností pristrihnúť krídelká, aby sa podobné excesy neopakovali.

Strojcom opatrení tohto druhu bol vtedajší podpredseda súdu Juraj Babjak. Lenže krídelká ktosi pristrihol hlavne podpredsedovi Babjakovi.

Bos úradoval aj z väzenia

Jedenásteho septembra 1999 ráno cestou do práce zaútočili na sudcu Babjaka neznámi muži. Bez jediného slova, bez náznaku emócií ho mlátili a kopali do neho ešte aj vtedy, keď už len bezmocne ležal na zemi. Pre zranenia do práce v ten deň ani niekoľko nasledujúcich dní neprišiel. Páchateľov sa nepodarilo odhaliť, ale podľa Babjakových opatrne volených slov útok súvisel s jeho aktivitami vykonanými z pozície podpredsedu súdu, ktoré „mohli vadiť aj podsvetiu, aj súdnictvu“. Nasledujúce mesiace sudcu Babjaka i jeho deti strážili policajti a Babjak odišiel z Banskej Bystrice pracovať na Ústavný súd SR v Košiciach.

Medzitým žil banskobystrický krajský súd dovtedy najväčším súdnym procesom v dejinách slovenského súdnictva. Na lavicu obžalovaných posadili bosa Mikuláša Černáka aj s celou perepúťou jeho verných. Ponad budovu súdu lietala helikoptéra, okolité ulice zablokovali policajné autá, všade brechali policajné psy. Predsedom súdneho senátu, ktorý mal nad černákovcami vyrieknuť ortieľ, sa stal sudca Ľubomír Samuel. Ako je známe, o pár rokov sa Samuel nasťahoval do objektu patriaceho bratrancovi Mikuláša Černáka a po odchode do dôchodku sa asi ako jediný sudca v dejinách európskej justície stal aj obhajcom mafiánskeho bosa. Prvý signál, že ani so Samuelom nie je čosi v poriadku, sa objavil pri verejnom vyhlasovaní rozsudku nad Černákom v roku 2000. Samuel vyhlásil verdikt, ale odmietol ho zdôvodniť. Povedal, že to za neho môže erudovane urobiť jeho kolegyňa Vlasta Fulmeková. Samuel tak dal pred nastúpenými obžalovanými, ich príbuznými a množstvom novinárov jasne najavo, že on mal na Černákovu vinu iný názor a členovia senátu ho prehlasovali. Sudca tým porušil zásadu tajnosti o hlasovaní senátu a vlastne predhodil kolegyňu Fulmekovú mafii. Následky na seba nenechali dlho čakať.

Krátko po vyhlásení rozsudku vydal Černák pokyn na zavraždenie jedného z kľúčových svedkov procesu Mariána Karcela. Príkaz na zháňanie nájomného vraha aj s pokynom zaplatiť za Karcelovu vraždu jeden milión slovenských korún podľa prokuratúry vyniesol spoza mreží od Černáka jeho advokát Daniel Maukš. Ďalší Černákovi ľudia sa postarali o ostatné a v júni roku 2000 Karcel zomrel vo svojom aute rozstrieľaný samopalom. Krátko nato volal na krajský súd anonym z dvoch rôznych miest. Vyhrážal sa, že sudkyňa Fulmeková skončí ako Karcel. Vlastu Fulmekovú musela polícia nejaký čas skrývať. Zo senátu rozhodujúcom o Černákovi sa stiahla.

Úmyselne zapálené auto: Pri hľadaní páchateľov tohto trestného činu polícia odhalila obchodovanie s rozhodnutiami súdu.
Úmyselne zapálené auto: Pri hľadaní páchateľov tohto trestného činu polícia odhalila obchodovanie s rozhodnutiami súdu.
Archív

Falošná kolegialita sudcov

Strach z černákovcov oprávnene pretrvával ešte dlhé roky po tom, čo už Černák sedel za mrežami. Jeho praktiky ani praktiky jeho ľudí sa nemenili. Ani sudcu Maukša milosrdné disciplinárne konanie nehatilo, skôr naopak. Akoby ho na búranie morálnych zábran ešte viac povzbudilo. V októbri roku 2000 museli preňho odročiť riadne zvolané verejné pojednávanie. On, predseda senátu, bol totiž na mol opitý. Vedeniu súdu sa snažilo obrovskú hanbu aspoň trochu zakryť, tackajúceho sa sudcu Maukša pratali preč z budovy súdu.

V roku 2002 počas osláv životného jubilea jedného zo sudcov Maukš naplno predviedol, čo je zač. Súdnej zapisovateľke - žene - sa on - muž a sudca - vyhrážal mafiou. Musela z oslavy utiecť a hoci ostatní sa Maukša snažili držať od nej ďaleko, prenasledoval ju až na ulicu a oplzlosti vykrikoval ešte aj za autom, ktoré ju odvážalo domov.

Disciplinárny senát videl za Maukšovým vyhrážaním mafiou trestný čin, prípad chcel postúpiť prokuratúre. Rovnako to videl vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, Maukšovi dočasne zastavil výkon funkcie sudcu. Len sudcovská rada akoby svet videla inou optikou. Rozhodnutie ministra zrušila bez zdôvodnenia. Prípad ostal v kompetencii disciplinárnych senátov a ich konečný verdikt nemožno nazvať inak ako šokujúci. V rozhodnutí sa píše: „… neboli preukázané závažné a priťažujúce okolnosti, ktoré by sudcu JUDr. Miroslava Maukša robili zvlášť škodlivým. Práve naopak… urážlivé a vulgárne výroky prezentoval v čase, keď hrala hudba a tie mohli počuť iba ľudia stojaci v okruhu dvoch metrov.“ Sudcu Maukša z uvedených dôvodov potrestali iba znížením funkčného platu o pätnásť percent na obdobie troch mesiacov.

Vedro betónu na nohách

Maukšovo mafiánske vyhrážanie za krajský súd riešila sudkyňa Zdenka Cabanová, Babjakova nástupkyňa na mieste podpredsedu pre trestné veci. Aj ona musela čeliť mafiánskemu zastrašovaniu. Dvadsiateho deviateho marca 2004 sa zobudila na susedov krik: „Horí vám auto!“ Rozospatá sudkyňa si najprv vravela: „Naše auto? Prečo?“ Vyzrela z okna na ulicu a pri pohľade na plamene pohlcujúce rodinnú Fabiu sa rýcho prebrala. Napadlo jej iba jedno - toto je pomsta! Policajti našli pod predným kolesom poskladanú deku zapáchajúcu benzínom a znalecký posudok potvrdil, že k požiaru došlo v dôsledku úmyselného zapálenia auta.

Niekoľko dní po požiari dostala sudkyňa anonym vyhrážajúci sa, že „skončí s vedrom plným betónu zaveseným na nohách“. Ona i jej deti dostali ochranu.

Ani páchateľov tohto útoku sa nepodarilo odhaliť, vyšetrovanie však tentoraz nebolo márne. Policajti považovali za podozrivého z iniciovania útoku na sudkyňu Cabanovú jej kolegu sudcu Miroslava Maukša. Začali ho sledovať a odpočúvať, napichli aj telefón v jeho kancelárii v budove súdu. Zaznamenali neslýchané veci. Druhého novembra 2004 volal Maukš do inej kancelárie súdu a kolegovi sudcovi hovoril: „Jožko, takto. Ide o nejakého Scherera. Takto. Keby si pustil Scherera, bude na pivo. Si myslím, že by to bolo zaujímavé… Keby sa to dalo, tak zruš. No, Jožko môj, tak už skús nejako zapracovať.“ Osem dní po tomto rozhovore zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie okresného súdu o vzatí černákovca Petra Scherera do väzby a prepustil ho na slobodu. Polícia získala dôkazy aj o tom, že spomínané „na pivo“ bolo vlastne dvestotisíc slovenských korún, ktoré vraj od Schererovho brata vypýtal aj osobne prevzal advokát Daniel Maukš.

Únik z väzenskej cely

Zapálené auto sudkyne doviedlo políciu k piatim korupčným prípadom. Zdokumentovala odovzdávanie tučných úplatkov v obálkach a igelitových taškách od príbuzných obvinených cez advokáta Maukša až k sudcovi Maukšovi. Hovorí sa, že sudca Miroslav Maukš sa napokon o odpočúvaní dozvedel a Jóbovu zvesť neprežil. Či to tak skutočne bolo, sa už nedozvieme, ale fakt je, že zomrel v novembri 2005.

„Vyšetrovanie vo veci úplatkov sa viedlo hlavne voči sudcovi Maukšovi. Keby nebol zomrel, určite by sme na neho podávali obžalobu,“ povedal našej redakcii prokurátor Michal Horváth.

Advokát Maukš vinu popiera. Preberanie státisícových súm v hotovosti vysvetľuje ako prijímanie riadne stanovenej odmeny za jeho advokátske služby, ale súd mu neuveril. Daniel Maukš bol odsúdený na osem rokov odňatia slobody, v roku 2010 nastúpil do väzenia. Zdalo sa, že tým je mafiánsko-sudcovská kauza definitívne uzavretá. Ale nebola a nie je doposiaľ.

V júni 2012 dostali vo väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou fax s príkazom Najvyššieho súdu, že Maukša musia okamžite pustiť von. Daniel Maukš si v cele zbalil veci a vrátil sa domov k manželke. Ak hádate, že právoplatný rozsudok zrušil dovolací senát Štefana Harabina, hádate správne. Okrem iného Harabinov senát vytýkal súdom, že v procese s advokátom mafiánskeho bosa vystupovali aj svedkovia s utajenou identitou, lebo vraj nebolo dostatočne preukázané, že ich strach bol oprávnený.

Proces teda pokračuje, respektíve nepokračuje. Advokát Maukš predložil súdu lekársku správu, podľa ktorej je vážne chorý a nemôže sa zúčastňovať na pojednávaniach. Kým padne ďalšie právoplatné rozhodnutie ohľadne advokáta Maukša, na niektorom zo súdov už môže pôsobiť ako sudca ďalší Maukš. Našťastie, syn nebohého sudcu Miroslava Maukša Andrej je podľa referencií z rôznych kútov právnickej obce zatiaľ považovaný za šikovného právnika i slušného človeka.

Prečítajte si aj:

  • Belgický narkobarón pral v Tatrách špinavé peniaze: O jeho biznise vedela aj jeho slovenská manželka
  • Slovenské podsvetie: Cez deň policajti, v noci sa menili na beštie unášajúce deti a mučiace starých ľudí
  • Mafiánova spoveď: "Obete sme škrtili, potom ich vyzliekli, poliali chlórom a zakopali"
VIDEO Plus 7 Dní