Bosa dunajskostredskej mafie Ľudovíta Sátora hľadala polícia od roku 2000. Počas nasledujúcich jedenástich rokov ako výsmech slušným ľuďom prenikali správy, že Sátor sa objavil v tamtej reštaurácii, videli ho kráčať po hentej ulici. Zdalo sa, že Sátor sa bez obavy zo zatknutia voľne pohybuje po Slovensku a polícia sa mu radšej oblúkom vyhýba. Keď sa v banskobystrickom Tescu našla ľadvinka zjavne patriaca Sátorovi, námestník riaditeľa Slovenskej informačnej služby si zavolal na koberec policajného šéfa Jaroslava Spišiaka. „Z ľadvinky vytiahol občiansky preukaz, cestovný pas, preukaz príslušníka SIS a opýtal sa ma, či poznám muža na fotografiách z týchto dokladov. Bol to Sátor so značne umelecky zmenenou vizážou, s okuliarmi a inými vlasmi,“povedal Spišiak vo svojej výpovedi na Špecializovanom trestnom súde.

Útok diskreditáciou

Sátorovci sa v podsvetí presadili až nezmyselne používanou hrubou silou. Na scénu nastúpili desaťnásobnou vraždou konkurenčných pápayovcov, krágľovali sa aj sami medzi sebou. V roku 2006 krvavou cestou poslali na druhý svet Andora Reisza, prvého pobočníka bosa Sátora. Jeho telo vytiahli na trojnožku používanú pri zabíjačke, odrezali mu penis, zvyšok rozporciovali a pomleli v továrenskom mlynčeku na mäso. V roku 2011 mozgy zdegenerované drogami zavraždili ešte aj vlastného bosa Ľudovíta Sátora. Podľa exprezidenta Policajného zboru Spišiaka, ktorý z prostredia Dunajskej Stredy pochádza a policajnú kariéru začal práve tam ako pochôdzkar, bol Sátor „iba taký zápasník, obyčajný bulo“. Trúfalosť tohto „bula“ však mierila vysoko. Našiel si cestu, ako na rybačke prekvapiť vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku alebo v Maďarsku rokovať o podmienkach, za akých je ochotný vzdať sa polícii. Skôr ako Sátor dorástol na tieto takpovediac diplomatické schôdzky, riešil otravné problémy s políciou iným spôsobom.

„Niekedy v roku 2005 prišla za mnou sestra bývalého kolegu Puhu, že on sa chce so mnou stretnúť. Malo to byť na odľahlom mieste a mal som prísť sám. Puha bol kedysi môj podriadený, rozišli sme sa v zlom a práve v tom čase sme mali informácie o príprave mojej likvidácie. Podozrieval som Puhu, že ma chce niekam vylákať kvôli vražde. Hneď som o návšteve Puhovej sestry informoval vyšetrovateľa. Stretnutie s Puhom bolo monitorované aj nahrávané. Puha mi povedal, že sátorovci chystajú moju diskreditáciu. Podajú trestné oznámenie, že som prijal úplatok, a Puha má neskôr túto skutočnosť dosvedčiť. Vyškolili ho, aby vypovedal, že ma na preberanie úplatku viezol svojím autom. Dostal chorvátske telefónne číslo, na ktoré mohol volať len z telefónnej búdky a z ktorého mal dostať ďalšie pokyny,“vypovedal Jaroslav Spišiak.

Desiatich pápayovcov skolili na jeden šup: Sátorovci sa netrápili rozmýšľaním, iba vraždili, odrezávali penisy, telá mleli v mlynčeku na mäso.
Desiatich pápayovcov skolili na jeden šup: Sátorovci sa netrápili rozmýšľaním, iba vraždili, odrezávali penisy, telá mleli v mlynčeku na mäso.
Zdroj: Archív

Zatýkanie na jachte

Na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislave sátorovec František Zakál, prezývaný Šrek, skutočne podal trestné oznámenie. Tvrdil v ňom, že Spišiak v roku 2003 prebral na parkovisku pri reštaurácii Zlatá ryba v Zlatnej na Ostrove tristotisíc slovenských korún za to, že polícia nebude Zakálovi robiť problémy. Puhovo tvrdenie, že ide o lesť našitú na Spišiaka, chceli policajti verifikovať. Dohodli sa s ním, že zavolá na chorvátske číslo a telefonát bude odpočúvaný. Podľa operatívnych informácií sa v tom čase nachádzal v Chorvátsku aj Ľudovít Sátor a Andor Reisz. Naskytla sa tak príležitosť chytiť bosa Sátora hľadaného Interpolom. Do akcie sa zapojili chorvátske bezpečnostné zložky. Policajti mali lokalizovať príjemcov telefonického hovoru a v prípade potreby ich zatknúť.

Puha v odpočúvanej telefónnej búdke vytočil chorvátske číslo. Na druhej strane sa ozval Reisz. Ubezpečoval Puhu, aby sa ničoho nebál, že všetko je v poriadku, a pýtal sa ho, či sledoval správy v televízii Markíza. Lebo všetko sa už začalo. Deň predtým televízia odvysielala správu o podaní anonymu na Spišiaka, ale Reisz Spišiakovo meno v telefonáte nevyslovil. Slovenskí policajti vyhodnotili telefonát ako slabý dôkaz a presviedčali Puhu, nech do Chorvátska zavolá ešte raz a pokúsi sa dostať z Reisza niečo konkrétnejšie. Medzitým už Chorváti zistili, že telefonát smeroval k Šibeniku na Reiszovu jachtu. Nečakali na pokyn našich policajtov a sátorovcov zatkli.

„Medzi zaistenými osobami bol Reisz, Zakál a nejaké ženy. Sátor medzi nimi nebol. Požiadali sme Chorvátov, aby zatknutých Slovákov pustili, že išlo o omyl. Puha sa pokúsil sátorovcom znovu dovolať, ale chorvátske číslo už nebolo aktívne,“spomína si Spišiak.

Cynik bez svedomia

Vyšetrovanie Spišiakovej diskreditácie uzavrela polícia už zhruba po dvoch rokoch návrhom na podanie obžaloby. Odvtedy spis zapadal prachom na špeciálnej prokuratúre.

Sátorovci chceli pošpinením Spišiaka dosiahnuť jeho odchod z pozície prvého viceprezidenta Policajného zboru. Spišiak totiž odvolal z funkcie riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Západ Borisa Drevenáka, to bola pre sátorovcov veľká rana. Drevenák pracoval v polícii od roku 1997 do roku 2005. Okrem iného vyšetroval desaťnásobnú vraždu pápayovcov pripisovanú sátorovcom. Mnohí členovia skupiny sátorovcov teraz vypovedajú, že Drevenák, prezývaný Nosatý, im významne pomáhal. Pravidelne každý mesiac mu platili a on im za to prezradil mená utajených svedkov vraždy pápayovcov, poskytoval rôzne prepisy telefonických hovorov, vopred informoval o policajných akciách ako domové prehliadky či záťahy na Sátora.

Na bývalého elitného policajta zaznievajú na súde obvinenia, ktorým sa súdnemu človeku ani nechce veriť. Drevenák vraj vedel, že sátorovci sa chystajú utajeného svedka Vojtecha Ecsiho zavraždiť, a rýchlo si od neho požičal niekoľkostotisíc slovenských korún s vedomím, že tie peniaze nebude musieť nikdy vrátiť. Drevenák vraj sátorovcom pomáhal poskytovaním informácií uľahčujúcich prípravu Ecsiho vraždy a po vražde pri zahladzovaní stôp. O Drevenákových stretnutiach so sátorovcom Andorom Reiszom v tajnom neobývanom byte hovorila na súde vtedajšia Andorova družka. Ďalší svedkovia vypovedajú o špeciálnom telefóne, ktorý Andor používal výhradne na esemeskovanie s policajtom Drevenákom.

Z vraha svedok

Drevenák obvinenia popiera, ale Spišiak je náchylný skôr im veriť ako nie. „Pripravili sme veľa akcií na zadržanie Sátora, všetky riadil Drevenák a všetky boli neúspešné,“ tvrdí o mužovi, ktorého sám dosadil do jednej z najdôležitejších pozícií polície v boji proti mafii. „Nechápal som, ako nám mohol Sátor v poslednej chvíli ujsť, keď sme na neho striehli ešte aj s helikoptérou. Dostalo sa ku mne, že Drevenák sa stretáva so sátorovcami, hlavne s Andorom Reiszom. Kolegovia ho podozrievali, že posúva informácie podsvetiu, ale priame dôkazy sme nemali. Drevenáka som odvolal z funkcie šéfa ÚBOK-u vo februári 2005 pre jeho manažérsku neschopnosť. Nemal žiadne výsledky.“

Sátorovcom sa darilo ešte príliš dlho po tom, čo Spišiak dostal Drevenáka preč z Policajného zboru. Akciu s názvom Mlynček, pri ktorej zatkli mužov dnes už sediacich na lavici obžalovaných, polícia spustila až v roku 2016. To už bol bos Ľudovít Sátor päť rokov po smrti. Z Lehela Horvátha, ktorý Sátora zavraždil a k zločinu sa priznáva, spravili voľne sa pohybujúceho svedka proti sátorovcom. Do väzby ho strčili až po tom, ako napadol vlastnú manželku a predhodil ju „domácemu“ levovi.

Prečítajte si tiež: