Tip na článok
Predseda vlády SR Vladimír Meèiar /vpravo v popredí/ predseda NR SR a Ivan Gašparoviè /v¾avo/ 17. júla 1992 v budove parlamentu v Bratislave zdravia poslancov po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Foto: Pavel Neubauer - Archív TASR, 15. júla 2002

Mečiarovská tajná služba: Správala sa ako sekcia organizovaného zločinu

Milan Žitný

Siskári uniesli prezidentovho syna, sledovali politikov aj novinárov.

Je koniec októbra 1996. Uplynulo pol roka od vraždy Roberta Remiáša a štrnásť mesiacov od zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska, udalostí, ktoré dramaticky pohli nielen verejnosťou na Slovensku, ale mali vážny negatívny dopad aj na medzinárodné postavenie krajiny. Stalo sa čiernou dierou na mape Európy. Sledovačka SIS pod vedením jej riaditeľa Ivana Lexu sleduje od jeho nástupu do funkcie v máji 1995 ústavných činiteľov, opozičných politikov, diplomatov, verejne činné osobnosti i kritických novinárov. Sú takzvane spravodajsky rozpracovaní ako záujmové osoby či nepriatelia štátu, čo znamená, že sú na nich založené spisy, v ktorých operatívci zhromažďujú získané informácie o týchto osobách. Ďalšie využitie poznatkov je potom na nadriadených. Kompromitácia takýchto "objektov záujmu" SIS je jednou z možností. De facto sa od mája 1995, po nástupe Ivana Lexu, stala sa z tajnej služby sekcia organizovaného zločinu.

Odhalení sledovači

Vysielacie frekvencie, na ktorých komunikovala sledovačka SIS, patrili do režimu utajenia, informácie o nich neboli voľne prístupné. Všetky licencie na používanie zariadení ku komunikácii v éteri podľa zákona vydávali vtedy štátne Rádiokomunikácie po splnení zákonom stanovených podmienok. Zaúradovala však náhoda a komunikáciu tajných v éteri začal počúvať rádioamatér s kvalitným technickým vybavením. K frekvenciám sledovačky sa dostal po vražde Roberta Remiáša v apríli 1996. Mal zoznam všetkých pridelených licencií na prevádzkovanie rádiostaníc, ale SIS na zozname uvedená nebola. Vylučovacou metódu počúval každú jednu frekvenciu za druhou a identifikoval - toto je prevádzka letiska, toto je záchranná služba, toto sú policajti... Ale toto nie je mestská polícia v Petržalke. A toto tiež nie je súkromná eseročka... Tu beží úplne iný druh komunikácie. A prišiel na frekvencie, kde komunikovali tajní. Tento rádioamatér sa o svoje zistenie podelil s novinárom a autorom tohoto textu.

Pokusy o kompromitáciu politikov

Ak sa dnes niekto pozastaví nad týmito riadkami, že predsa nie je možné, aby spravodajská služba, ktorej činnosť má byť utajená, pracovala takto amatérsky, môže si vypočuť nahrávky. K dispozícii sú desiatky mangetofónových kaziet so záznamami komunikácie sledovačky SIS. Stalo sa, že počas jedného víkendu sledovačka intenzívne "robila" kohosi na Wilsonovej ulici. Išlo o Romana Kováča, poslanca opozície, ktorý v roku 1994 opustil HZDS a stal sa jedným zo zakladateľov opozičnej Demokratickej únie. V parlamente som sa ho spýtal, čo porábal celý víkend na Wilsonovej v takom a takom aute. ´Mama mi tam býva,´ vysvetlil. Prekvapilo ho, že viem o jeho pohybe. Keď som mu povedal, že ho sleduje SIS, nechápal: ´K čomu im to je? Rekonštruujeme mame byt. Čo je na tom zlé?´ No zlé na tom bolo to, že keď v sobotu večer odchádzal od mamy, zastavil sa v neďalekej krčme U Hasiča a pri pulte si objednal pivo. ´To je pravda, ale potom som to zmenil na kofolu,´ spomenul si poslanec. Tak som mu to vysvetlil: ´Za vami stál siskár a mal "káčko", čo znamená skrytú malú kameru v "buzitaške" a nakrúcal vás, vrátane toho, ako ste si objednávali pivo. Treba rátať aj s tým, že v krajnom prípade by sa v ich televízii objavila reportáž, ako nám tu opozícia káže o morálke a pritom chlastá, potom si sadá za volant a ohrozuje deti na uliciach. Alebo by za rohom čakala dopravná hliadka, ktorá vás zastaví, dá vám fúkať a informácia sa vzápätí dostane do médií. Alebo ešte krajšia by bola taká pripravená autonehoda, ktorú ste síce nezapríčinili, ale vy, samozrejme, nafúkate, takže ste vinný a médiá budú o tom referovať. A vy budete verejne znemožnený.´

Alkohol bol celkom obľúbeným motívom v činnosti sledky SIS. Poslanec František Mikloško bol známy tým, že s alkoholom vychádza po dobrom, ale primerane, a opäť to bola pre sledovačku téma. Lenže Mikloško nechodil po krčmách a kaviarňach, takže nebolo ľahké získať konkrétne poznatky. Sústredili sa preto na čokoľvek z jeho každodenného života, sledovali nielen jeho, ale ešte aj jeho návštevníkov, domácich či zahraničných. V istom prípade, keď mal návštevu z Vatikánu, kráčali od Haydukovej ulice, kde Mikloško býval, pešo po Obchodnej ulici smerom k Župnému námestiu. Okolo seba mali celú armádu "balikov" SIS. Len skrytých kamier som narátal trinásť."

Detaily z odpočúvania siskárskej sledovačky a o politických vojnách deväťdesiatych rokov, pri ktorých zohrala tajná služba svoju nelegálnu úlohu nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Mohlo by vás zaujímať:

VIDEO Plus 7 Dní