Tip na článok
19. 12. 1997: Kán (vľavo) a Černák sa sami prihlásili na polícii. O dvadsať rokov neskôr smerujú spoločne pre sudcu.

MIKULÁŠ ČERNÁK A JÁN KÁN: Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou!

Za krvavé peniaze si dvadsať rokov užíval slasti ctihodného občana! Pravá ruka mafiánskeho bosa Ján Kán smeruje po boku Mikuláša Černáka pred sudcu. Väz mu zlomila vražda poľského milionára Grzegorza Szymaneka.

Písal sa 19 december 1997, keď sa pred policajným oddelením v Banskej Bystrici zjavili dvaja najmocnejší muži slovenského podsvetia. Mikuláš Černák a jeho pravá ruka Ján Kán sa s úsmevom na tvári, obklopení novinármi, prišli prihlásiť na políciu. Tá po nich vyhlásila pátranie pre trestný čin vydierania. Pamätný deň pripomína dnes už priam kultová čiernobiela fotografia, na ktorej bok po boku stoja dvaja dobre kŕmení muži v dlhých kabátoch. O 20 rokov - 15. decembra 2017 - sa stalo niečo, v čo už nikto nedúfal.

Pravá ruka bosa: Zatiaľ čo Ján Kán si už takmer dvadsať rokov užíva slobodu, jeho bos Mikuláš Černák sedí za mrežami.
Pravá ruka bosa: Zatiaľ čo Ján Kán si už takmer dvadsať rokov užíva slobodu, jeho bos Mikuláš Černák sedí za mrežami.
Emil Vaško

Dve postavy z fotografie posiela vyšetrovateľ elitnej Národnej kriminálnej agentúry s návrhom na podanie obžaloby po dlhých dvadsiatich rokoch pred sudcu. Dôvodom je vražda Poliaka Grzegorza Szymaneka. Žalobcu v prípade mediálne známej kauzy bude robiť prokurátor Generálnej prokuratúry Jozef Kandera. Meno tohto muža si dobre zapamätajte. Všetko totiž nasvedčuje, že sa práve pre túto kauzu zapíše zlatými písmenami do histórie slovenskej kriminalistiky.

Svedectvo mafiánskeho bosa

Významnou mierou k objasneniu vraždy prispel svojím svedectvom mafiánsky bos Mikuláš Černák. Bol to týždenník PLUS 7 DNÍ, ktorému sa podarilo nasnímať ho priamo počas rekonštrukcie tohto prípadu v lesoch nad Polomkou, kde telo milionára vykopali. „Ak sa dobre pamätám, bol začiatok víkendu, keď Szymaneka z Lučenca na môj pokyn z parkoviska Haliar uniesli,“ povedal Černák na úvod svojej výpovede vyšetrovateľom.

Rekonštrukcia niekoľkých vrážd spáchaných v 90.tych rokoch Černákovou skupinou v Banskobystrickom kraji za účasti vtedajšieho bosa skupiny Mikuláša Černáka
Rekonštrukcia niekoľkých vrážd spáchaných v 90.tych rokoch Černákovou skupinou v Banskobystrickom kraji za účasti vtedajšieho bosa skupiny Mikuláša Černáka
EMIL VAŠKO

Štyria muži z jeho gangu v septembri 1997 naložili milionára do auta a previezli do vtedy neslávne známeho penziónu Shark v Bystrej. Únos naplánovali po dohode s mužmi spájanými s poľským podsvetím. Motívom boli peniaze. Szymanek totiž patril medzi desiatku najbohatších ľudí v Poľsku. Poľskí mafiáni chceli žiadať výkupné a to si plánovali rozdeliť s černákovcami. Všetko sa však podľa Černáka pokazilo vtedy, keď Ján Kán začal konať na vlastnú päsť.

Mikuláš Černák a Ján Kán: Výpoveď mafiánskeho bosa zlomila jeho pravej ruke väz.
Mikuláš Černák a Ján Kán: Výpoveď mafiánskeho bosa zlomila jeho pravej ruke väz.
archív

„Ján Kán mi predniesol požiadavku od Szymaneka, že je ochotný zaplatiť nám za prepustenie pol milióna mariek. Vraj vedel, kto je za jeho únosom, takže radšej zaplatí nám, keď mu vrátime všetky veci. Vraj sa nemusíme báť, že ho hľadá Interpol. Jano Kán povedal, že bol priamo pri telefonáte, keď Poliak kontaktoval svojich blízkych, aby pre nás pripravili výkupné. Povedal to tak, že je to isté, že mu dal svoj telefón.“

Černák po podrobnom opise vysvetlil aj dôvod, prečo Kán podal Szymanekovi svoj telefón. Kán vraj svoj telefón požičal Szymanekovi, pretože telefóny značky Nokia, ktoré gang používal na utajenú komunikáciu, nemali signál v miestach, kde Poliaka väznili.

Prezradená akcia

Práve po telefonáte Szymaneka z Kánovho telefónu sa vraj akcia prezradila. Černákovci sa to dozvedeli od Poliakov, s ktorými sa stretli na parkovisku pred hotelom Gerlach v Poprade. „S Poliakmi sme sa rozprávali ja, Jano Kán a Peter Šipule. Tam nám povedali, že ich šéf Andrzej Baranowsky nemôže dôjsť, pretože akcia sa prezradila a on je podozrivý z únosu. Tak vraj poslal ich. Tiež nám s takou výčitkou povedali, že vedia, že sme si dohodli poza ich chrbát výkupné pol milióna mariek, lebo že Andrzej má v dome Szymaneka svojho človeka, ktorý ho informuje o priebehu únosu od začiatku. Takisto vedeli, že rodina kontaktovala poľskú prokuratúru a tá kontaktovala slovenskú políciu. Vtedy Jano drgol do mňa, aby sme išli nabok. Povedal mi - Vidíš, čo ten smrad urobil? Myslel tým Szymaneka, že nás oklamal a že nám toho pol milióna mariek nikdy nechcel vyplatiť. Na to zareagoval, že to je ‚prúser‘ a že jediná možnosť je zahladiť stopy a Szymaneka zlikvidovať. Ja som mu na to povedal, že jasné, že je to ‚prúser‘, lebo mu dal ten svoj telefón.“ Osud poľského milionára bol v tejto chvíli podľa slov Černáka spečatený.

Miesto činu

Po vyzradení akcie nariadili okamžitý prevoz Szymaneka do chaty v horách nad Polomkou. Tam ho strážili minimálne traja muži. Černák a Kán sa pred vraždou šli prezliecť domov, aby sa potom s celou partiou presunuli na miesto vraždy. Akýmsi garantom z poľskej strany bol muž s menom Juzek. „Szymaneka strážil Miloš Pilliar, Ján Handula, Andrej Ambróz. Slavomír Surový tam pobehoval, tiež Milan Sklenár, Peter Šipula, Karol Kollárik, Alexander Horváth, a bol som tam, samozrejme, ja a Jano Kán,“ priblížil Černák mená mužov, ktorí sa na vražde zúčastnili.

Svedok Alexander Horváth: Rovnako ako Černák vypovedá proti Kánovi.
Svedok Alexander Horváth: Rovnako ako Černák vypovedá proti Kánovi.
Ľudmila Lacková

Oklamaný a nahnevaný Kán sa však podľa slov Alexandra Horvátha, prezývaného Šani, „len“ s nariadenou likvidáciou neuspokojil. Pre podraz, ktorý na neho urobil, dal podľa výpovede Poliakovi pred smrťou ešte príučku. „Poď, Šani, ideme postrašiť Poliaka, povedal mi Ján Kán, zobral si takú veľkú baterku a išiel prvý. Vyšli sme na poschodie. Keď som tam prišiel, videl som tam posteľ, Kán svietil baterkou, lebo tam nebola elektrina, a všimol som si, že tam leží ten Poliak. Mal na sebe biele tričko s krátkymi rukávmi a teplákové nohavice. Jednu ruku mal pripútanú o rám postele. Ten Poliak sa spýtal Kána, či mu doniesol rezeň na jedenie. Kán prišiel k nemu, preložil si baterku do druhej ruky a päsťou mu dvakrát udrel do brucha so slovami - Tu máš rezeň. Potom sa Kán ešte smial. Keď sme zišli dole, Miki povedal, nech donesú Poliaka,“ povedal vyšetrovateľovi Horváth.

Ján Kán: Napriek tomu, že bol pravou rukou Mikuláša Černáka si stále užíva slobodu.
Ján Kán: Napriek tomu, že bol pravou rukou Mikuláša Černáka si stále užíva slobodu.
ARCHÍV

Stretneme sa v pekle

Jama, ktorú vykopali na Černákov pokyn, bola hlboká približne dva metre, plná veľkých kameňov. Z opisu likvidácie však naskakujú zimomriavky. „Počas kopania jamy niekto Szymaneka stále držal, aby neušiel. Po vykopaní jamy potom Miki vytiahol spoza pása pištoľ, chytil Poliaka za tričko pod krk a dal ho ľahnúť na tú zeminu. Na chrbát s rukami spútanými dozadu. Vtedy sa spýtal, či dá peniaze, Ten mu dvakrát za sebou povedal - Dám, dám. Potom mu Miki povedal - Otvor ústa. Poliak otvoril a Miki mu vložil pištoľ do úst a povedal - Stretneme sa v pekle - a strelil Poliakovi do otvorených úst. Poliakovi vtedy spadla hlava nabok. Miki potom podal pištoľ Kánovi a ten strelil Poliaka do oblasti hrudníka. Potom Šipula vyzliekol jeho telo a zhodil ho do vykopanej jamy a Miki povedal, že treba jamu zahrabať. Šipula potom zobral taký veľký kameň a hodil ho do jamy. Počul som taký nepríjemný zvuk, ako keď sa niečo zlomí, vtedy som sa povracal,“ opísal detaily Szymanekovej popravy Horváth. Podobne to na mieste opísal aj samotný Mikuláš Černák.

Rekonštrukcia niekoľkých vrážd spáchaných v 90.tych rokoch Černákovou skupinou v Banskobystrickom kraji za účasti vtedajšieho bosa skupiny Mikuláša Černáka
Rekonštrukcia niekoľkých vrážd spáchaných v 90.tych rokoch Černákovou skupinou v Banskobystrickom kraji za účasti vtedajšieho bosa skupiny Mikuláša Černáka
EMIL VAŠKO

Všetko dnes nasvedčuje tomu, že dvaja najvplyvnejší muži gangu černákovcov sa pred sudcu postavia už o niekoľko mesiacov. Prokurátor Generálnej prokuratúry Jozef Kandera verí, že prípad majú zdokumentovaný tak dobre, že obaja muži budú za svoje činy potrestaní.

Muž, ktorý posiela pred súd Jána Kána JUDr. Jozef Kandera, 57 rokov

V justícii pôsobí od roku 1986, keď sa stal sudcom Okresného súdu v Bratislave. O štyri roky, v roku 1990, sa stal sudcom Krajského súdu v Bratislave (bývalý Mestský súd Bratislava - poznámka red.). O tri roky si ako tridsaťdvaročný obliekol talár sudcu Najvyššieho súdu. Po sedemnástich rokoch vo funkcii sudcu Najvyššieho súdu skončil a stal sa prokurátorom Generálnej prokuratúry, kde pracuje dodnes.

Jozef Kandera bol vôbec prvým sudcom v novodobej histórii Slovenska, ktorý poslal na doživotie za mreže hneď dvoch brutálnych vrahov. Bolo to v roku 1992, keď ako sudca Mestského súdu Bratislava poslal za mreže Bratislavčana Jána Molnára a Trnavčana Ľubora Masára. Obaja vrahovia sa dostali na slobodu na amnestiu, ktorú v roku 1990 udelil prezident Václav Havel. Dlho nečakali a vyšli si do Rakúska, kde na jednom z parkovísk znásilnili a zavraždili Holanďanku. Jej manžel unikol smrti o vlások.

Na doživotie poslal Kandera v roku 1992 aj Štefana Mlynaroviča. Ide o muža, ktorý vraždil už v roku 1975. Keď sa dostal na podmienku v roku 1991 na slobodu, zavraždil svoju priateľku z detstva aj jej jedenásťročnú dcéru.

Elitný prokurátor riešil ako sudca v minulosti aj kauzu takzvaných kyselinárov. Ako prokurátor už dozoroval prípad bankomatovej mafie, vraždu ženy a dieťaťa v Moste pri Bratislave a aktuálne aj vraždu advokáta Ernesta Valka.

Vrcholom jeho kariéry však môže byť po dvadsiatich rokoch objasnená vražda milionára Grzegorza Szymaneka, na ktorej konci by si mali svoje tresty vypočuť niekdajší najsilnejší muži podsvetia Mikuláš Černák a Ján Kán. „Myslím, že sme urobili všetko tak, aby mohla spravodlivosť zvíťaziť,“ reagoval pre PLUS 7 DNÍ prokurátor Kandera.

Prečítajte si tiež:

VIDEO Plus 7 Dní