Tip na článok
Milan Reichel: Muž, ktorý mal údajne v minulosti blízko k podsvetiu, má, zdá sa, finančné problémy. Na jeho spoločnosť je vyhlásený konkurz.

Muž spájaný s podsvetím má finančné problémy: Situáciu rieši jeho mamička

Milan Reichel, spájaný s podsvetím, má finančné problémy. Štát posiela jeho spoločnosť do konkurzu. Situáciu rieši jeho mamička.

Galéria k článku (8 fotografií )
V rekonštrukcii: Hotel Gerlach v Poprade by mal prejsť opravou, len či budú na to peniaze.
Vo väzbe: Na dom Milana Reichela si uplatňuje nárok Tomáš Weis.
Mikuláš Černák: V hoteli Gerlach odrezal hlavu Slivenskému.

Kedysi, ešte koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia, patril popradský hotel Gerlach k vychýreným miestam tohto regiónu Slovenska. Schádzala sa tam veru kadejaká vyberaná spoločnosť. Na hotelovom parkovisku stávali najdrahšie fára, ktorými sa do Gerlachu na rôzne stretnutia vozili najväčší vagabundi vtedajších čias. Pri spomienke na to, čo sa v priestoroch tohto zariadenia v minulosti dialo, naskakujú ešte i dnes obyčajnému človeku zimomriavky.

Miestni si ho odnepamäti spájajú s bývalým silným mužom slovenského podsvetia Milanom Reichelom, ktorý sa k hotelu hrdo hlásil. Svoju základňu tam stále má, aj keď z jeho niekdajšej pýchy už dávno zostal len tieň. Momentálne čelí značným finančným problémom. Na hotel Gerlach je uvalených niekoľko tiarch, nuž a spoločnosť, v ktorej Reichel figuruje, dlhuje štátu takmer 170-tisíc eur. Ten ju preto posiela do konkurzu.

Symbol podsvetia

Hotel Gerlach stojí temer v centre Popradu. Donedávna pôsobil dojmom, že v ňom akési slovenské múzeum vybudovalo svoju expozitúru, ktorá má návštevníkom pripomínať slovenské ubytovacie zariadenia z čias temného socializmu. Návštevníci mesta pod Tatrami postupne prestali hotel vyhľadávať, dali prednosť modernejším zariadeniam s lepšou povesťou. Darmo, budovu nielen miestni spájajú najmä s neslávnym obdobím rozkvetu slovenskej mafie, ktorej hlavní predstavitelia sa najradšej stretávali práve v takýchto  zariadeniach.

V Poprade to bol Gerlach, kde si radi posedeli, podebatovali a svoje aktivity prebrali členovia hádam všetkých mafiánskych skupín. V tých časoch už hotel patril rodine bývalého kulturistu Milana Reichela, o ktorom sa hovorí, že bol pre podsvetie akousi spojkou medzi západom a východom krajiny. On samotný nepatril k žiadnej zo známych skupín, vo všetkých však vraj vzbudzoval rešpekt. To vďaka športovým úspechom, disciplíne, a teda najmä pre vizáž „nabúchaného“ chlapíka. Mnohým iste zaimponovala aj jeho ekonomická trestná činnosť, za ktorú ho právoplatne odsúdili.

Známy hotel: Kedysi, ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, sa tam veru diali všelijaké veci.
Známy hotel: Kedysi, ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, sa tam veru diali všelijaké veci.
Tony Štefunko

Brutálna vražda

Reichelovu spoločnosť si postupne obľúbil aj azda najznámejší slovenský mafián Mikuláš Černák, ktorý so svojimi kumpánmi začal hotel Gerlach postupne využívať nielen na príjemné priateľské posedenia. Zlomovým sa v tomto smere stal marec 1997, keď sa Reichelovo zariadenie stalo dejiskom jednej z najbrutálnejších vrážd slovenského podsvetia. Černákova skupina sa tam porátala s bývalým policajtom Gustávom Slivenským. Domnievali sa totiž, že po odchode zo zboru donášal svojim exkolegom informácie o dianí v podsvetí, a tak ho Černákovci dovliekli do Gerlachu, kde sa s ním vyrovnali skutočne chladnokrvne.

Svedkom tohto vyčíňania bol aj Reichel, ktorý po rokoch o tomto skutku prehovoril pre médiá. „V tomto priestore som videl ležať Slivenského na zemi. Videl som Čemyho, ako robí nejaké pohyby pri jeho hlave. Keď som sa priblížil a pozrel, tak som videl, že mu reže hlavu. Na to som zareagoval na Černáka - Preboha živého, čo ste to urobili, čo ti straší? Černák držal obrovský nôž, ktorý sa otváral v ruke, utieral ho a komentoval to, že čo mal robiť, pretrhol sa remeň. Kričal. V tých miestach bolo umývadlo, kde hlavu položili,“ názorne ukazoval Reichel televízii Markíza priestory, kde k vražde došlo.

Na pripomenutie dodajme, že Černákovci zo zábavy vyčistili hlave uši a do úst jej vložili cigaretu. Potom ju položili na kapotu auta stojaceho na popradskom parkovisku pri Slivenského paneláku. Na odrezanú hlavu ešte nasadili policajnú čiapku, aby bolo všetkým jasné, o čo ide. Zvyšok tela zabalili do plachty. Pozostatky sa neskôr našli v katastri obce Vernár.  

Milan Reichel v tomto prípade nebol súdený za vraždu. V procese s Černákom vystupoval ako očitý svedok. Krátko po skutku sa však musel skrývať, pretože sa dostal do hľadáčika ľudí, ktorí ho chceli zlikvidovať.

Brutálny čin: Hlavu zavraždeného Slivenského umiestnili černákovci na kapotu auta na parkovisku.
Brutálny čin: Hlavu zavraždeného Slivenského umiestnili černákovci na kapotu auta na parkovisku.

Dlžník

Dnes sú to pre Reichela už len nepríjemné spomienky. Ako jeden z mála tých, ktorých spájali s podsvetím, je totiž na slobode. Väčšinu času vraj stále trávi v hoteli Gerlach, konkrétne v tamojšej posilňovni. Nuž a tiež podniká. V tejto oblasti však zďaleka nežne také úspechy ako kedysi na kulturistických podujatiach.

Aspoň tak naznačujú dostupné informácie. Vyplýva z nich, že akciová spoločnosť Hotel Gerlach, v ktorej je Reichel so svojou mamou členom predstavenstva, dlhuje štátu desaťtisíce eur. Konkrétne Daňovému úradu v Prešove, ktorý dal z tohto dôvodu 18. júna 2018 na súd návrh na začatie konkurzného konania proti firme Milana Reichela. Informáciu nám potvrdila hovorkyňa súdu Ivana Petru­fová, podľa ktorej „súd v rámci konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania zistil, že návrh spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti a súčasne boli splnené všetky podmienky na konanie. V tomto konaní boli splnené podmienky na začatie konkurzného konania na návrh veriteľa, pretože dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Navrhovateľ preukázal voči dlžníkovi daňovú pohľadávku v celkovej výške 167 074,76 eura a označil ďalších veriteľov dlžníka“, uviedla Petrufová.

Nevedko

Milan Reichel zostal našimi otázkami týkajúcimi sa konkurzného konania zaskočený. O ničom takom vraj nevie a vôbec netuší, prečo ho spájame s akousi spoločnosťou Hotel Gerlach. „Musíte mať zlé informácie, ja v tej firme nefigurujem,“vysvetľoval nám. Na poznámku, že podľa výpisu z Obchodného registra sedí v jej predstavenstve, po menšej odmlke reagoval, že to bude asi jeho zosnulý otec. Krátko nato nám sprostredkoval kontakt so svojou mamou, ktorá syna opravila a dodala, že v akciovke skutočne sedí on. „Viete, dali sme ho tam v roku 2008…“ povedala nám Jarmila Reichelová.

Obaja, spolu s tretím členom predstavenstva Stanislavom Chovancom, následne zdôraznili, že akciovka Hotel Gerlach nemá nič spoločné so samotným hotelom. „Táto firma vlastní len pozemky okolo hotela. Konkurzné konanie sa vysvetlí. Všetko je na najlepšej ceste, je to vec dohody,“ dušoval sa Stanislav Chovanec.

Tento človek je zároveň riaditeľom popradského hotela Gerlach, ktorý má tiež značné problémy. Oficiálnym vlastníkom tohto zariadenia je podľa dostupných údajov od roku 2008 spoločnosť RetroTatry. Aktuálne pri tejto firme svieti dlh štátu v sume necelých tisíc eur. Jej jediným spoločníkom je spomínaný Stanislav Chovanec. Na hotel sú v katastri nehnuteľností zaznačené tri ťarchy. Poslednú na objekt i pozemok pod ním uvalil začiatkom tohtoročného augusta exekútor. 

Zdá sa teda, že všeličím preslávený popradský hotel má už svoje najlepšie časy za sebou. A hoci pred pár mesiacmi v ňom rozbehli rozsiahlu rekonštrukciu, ružovo to s ním nevyzerá.

Zaplombovaný dom

Aby toho nebolo málo, problémy má Milan Reichel aj s rodinným domom v Novej Lesnej. Ide o známy objekt stojaci za vysokým plotom, ktorý v minulosti patril medzi miestne atrakcie. Rozsiahla nehnuteľnosť s celkovou rozlohou takmer sedemtisíc štvorcových metrov, z toho vyše 2 200 štvorcových metrov tvorí zastavená plocha, je zablokovaná. Znamená to, že jej majitelia, ktorými sú od marca 2017 Milan Reichel a jeho 22-ročný synovec, s ňou nemôžu nakladať. „Ja s tým domom nič nemám. Investovali sme do  niekoľko desiatok miliónov slovenských korún, ale nikdy som ho nemal písaný na seba. Patril mojim rodičom,“ opäť nás presviedčal Reichel o našom omyle. Opäť sme sa pritom museli odvolať na dostupný dokument, v tomto prípade na výpis z katastra nehnuteľností. „Viete čo? Dám vám zase mamu, ona vám to vysvetlí,“ rezignovane odvetil Milan Reichel.

Zaplombovaný dom: Na nehnuteľnosť v Novej Lesnej, ktorú miestni vždy spájali s Reichelovcami, je uvalená ťarcha.
Zaplombovaný dom: Na nehnuteľnosť v Novej Lesnej, ktorú miestni vždy spájali s Reichelovcami, je uvalená ťarcha.
Tony Štefunko

Nuž a pani Jarmila Reichelová nám aj vysvetlila. Vraj tento dom dlhé roky oficiálne, teda na papieri, patril akémusi miestnemu podnikateľovi Michalovi Šuligovi a keďže ten si ho nakoniec finančne nemohol dovoliť, vrátila sa nehnuteľnosť ich rodine. Po smrti manžela majetok prepísala pani Jarmila na syna a vnuka. Čo sa týka ťarchy vo forme plomby, to je podľa nej ešte Šuligova záležitosť, preto sa k tomu bližšie vyjadriť nevedela.

Keďže Reichelovci zrejme neradi nechávajú nezodpovedané otázky, po čase sa ozvali s tým, že náhodou zastihli Michala Šuligu, ako ide okolo, a ten nám vraj môže osobne celú záležitosť objasniť.

Miestny podnikateľ spustil čosi v tom zmysle, že s Milanom, teda Reichelom, má kamarátsky vzťah a s jeho mamou sa pozná desiatky rokov. „Dom v Novej Lesnej som im staval za nemalé peniaze. Potom však mali Reichelovci finančné problémy, Milan bol preč a mne išla karta lepšie, tak sme si povedali, že dom od nich odkúpim. Nehnuteľnosť na mňa prepísali, ale nevyšiel mi úver, tak som im to vrátil,“ hovorí Michal Šuliga. Pokiaľ ide o ťarchu, tá je tam podľa neho zapísaná pret, že prehral súdny spor o 50-tisíc eur s Tomášom Weisom, ktorý dal následne zaplombovať majetok v hodnote dvoch miliónov.

Len aby bolo jasné, Tomáš Weis je presne ten Weis, ktorý v minulosti daroval 30-tisíc eur strane Most-Híd a aktuálne sedí vo vyšetrovacej väzbe pre jednu z najväčších korupčných káuz. Prepukla pred pár týždňami a týka sa podplácania vysokopostavených štátnych úradníkov v Bratislave. Známe je aj meno Michala Šuligu. Je to osoba, ktorá v roku 1999 sprostredkovala súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi kúpu pozemkov v obci Veľký Slavkov. Aj tých, o ktoré sa dnes s hlavou štátu súdi popradský zubár Ján Franc. Raz darmo, Slovensko je fakt malé.

Mohlo by vás zaujímať:

VIDEO Plus 7 Dní