Vyhýbal sa výpovedi na súde, aj keď o okolnostiach prepadnutia rodiny Kubašiakovcov v Polomke v roku 2006 mal hovoriť len ako svedok. Sudca ho na pojednávanie predvolal dvakrát, ale Červeňan sa na súde neobjavil. Tretíkrát už sudca stratil trpezlivosť a rovno požiadal o súčinnosť políciu. V deň procesu trenčianski policajti hneď skoro ráno nič netušiaceho Červeňana zadržali. Vyzvali ho, aby nastúpil do policajného auta, dve hodiny s ním cestovali do Banskej Bystrice a pre istotu ho odprevadili až do pojednávacej miestnosti okresného súdu. Tam zoči-voči vdove po zavraždenom Kubašiakovi pokorne priznal: „Nikdy nezabudnem na to, čo sa u vás stalo.“

Hovoria, čo už povedali

Červeňanovou úlohou v čase prepadu bolo spacifikovať a spútať Kubašiakovu manželku Máriu a ich vtedy osemročnú dcéru. „Pamätáte sa, ako ste mi vtedy hovorili, aby som sa nebála, že nejde o mňa, ale o môjho muža?“ opýtala sa ho teraz na súde. „Pamätám,“ prikývol Červeňan, ale trval na tom, že do rodinného domu Kubašiakovcov šiel s kuklou na hlave

a so zbraňou v ruke iba „zobrať nejaké dokumenty“. Nie zavraždiť Kubašiaka. „Neuvedomil som si, že sa tam môže niečo také stať.“

Šajgal s Kubašiakom na spoločnej dovolenke: Priateľstvo prerástlo do nenávisti.
Šajgal s Kubašiakom na spoločnej dovolenke: Priateľstvo prerástlo do nenávisti.
Zdroj: Archív

Prepad v Polomke vykonal Červeňan spolu s kamošom Jurajom Roszíkom, vtedy ešte elitným kukláčom, a s bývalým policajným vyšetrovateľom Róbertom Petlušom na objednávku. Dva milióny slovenských korún im za ulúpenie spomínaných dokumentov ponúkol Kubašiakov spoločník a kedysi aj priateľ Igor Šajgal. Tak sa píše v niekoľkých rozhodnutiach súdov. Pôvodne bol Šajgal obvinený aj z objednávky Kubašiakovej smrti, ale dokazovanie vraždu ustálilo ako náhly skrat či exces jedného z páchateľov prepadu. Šajgala odsúdili za objednávku lúpeže. Len čo padol právoplatný verdikt o osemročnom väzení, zobral Šajgal nohy na plecia. Súd na neho vydal európsky zatýkací rozkaz, hľadal ho Interpol a medzitým dovolací senát Štefana Harabina rozsudok o Šajgalovej vine zrušil. Vraj boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. Napríklad tým, že vrah Petluš nehovoril na súde sám od seba, ale iba odpovedal na položené otázky. Ukázalo sa, že to nie je pravda, Harabinov senát sa „trošku sekol“, ale nižšie súdy sú aj tak teraz povinné posudzovať otázku Šajgalovej viny nanovo. Hlavní svedkovia musia zase rozprávať to, čo už povedali mnohokrát, a Šajgalovi obhajcovia skúmajú, či to povedali rovnako.

Šajgalovo alter ego

Súdne repete vyznieva prinajmenšom zvláštne, keď sa spravodlivosti dovoláva niekto, kto pred spravodlivosťou uniká. Šajgalovo miesto na lavici obžalovaných je prázdne, súd koná voči nemu ako proti ušlému. Zato obhajcov má hneď troch. Okrem hlavného Ondreja Zachara príde občas za Šajgala kopať bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro. Nahráva to špekuláciám o Šajgalovej spolupráci s tajnou službou a z nej vyplývajúcou Šajgalovou beztrestnosťou, respektíve s chabou snahou polície o jeho chytenie. Špekulácie vznikli ešte v čase, keď Šajgal spolupracoval so skupinou Mikuláša Černáka.

Obhajkyňou Šajgala je aj Eva Krchňavá. Krchňavá niekedy okolo roku 1995 vymáhala pohľadávky veľkej spoločnosti v Dubovej, ktorej Šajgal dlhoval šesť miliónov slovenských korún. Krchňavá vtedy oslovila ďalšieho právnika Jána Azora, aby pre dlhy Šajgala naháňal. Odvtedy sa záujmy oboch obrátili a Krchňavá i Azor pracujú pre Šajgala. Azor síce nie ako jeho obhajca, skôr ako Šajgalovo alter ego. Azorovo meno sa ocitlo v orgánoch firiem spájaných so Šajgalom, po Šajgalovom zmiznutí ho vídavať so Šajgalovým synom a na súdne pojednávania akoby chodil namiesto obžalovaného Igora Šajgala. Sedí síce na mieste určenom pre verejnosť, ale doposiaľ nevynechal hádam ani jedno pojednávanie. Aj naposledy bol za Šajgala smutný, že Okresný súd v Banskej Bystrici zase rozhodol

o jeho vine a padol aj už vyrieknutý osemročný trest. Ešteže trio Šajgalových obhajcov poctivo vykonáva svoju prácu a aj oni zase podali proti rozsudku odvolanie.