V auguste 2017 navštívili Ondreja Žembu v jeho vile v Chorvátsku reportér a fotograf týždenníka PLUS 7 DNÍ, ktorým poskytol doteraz jediný a už aj posledný rozhovor. Ponúkame vám ho v skrátenej forme.

V médiach sa píše o vašej mafiánskej minulosti. Ako to beriete?

Vôbec ma to nerozčuľuje. Píšu, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi.

A je to pravda?

Nie, nie je to pravda. Lebo keď som chodil u nás doma v Poprade, tak sme boli iba chlapci. Ale u nás sa nevyberalo výpalné, u nás sa nerobilo nič zlé. A vôbec, že nás niekto spojil s mafiou, že sme sa poznali s Černákom alebo s inými? Alebo čo má byť?

Poznali ste sa s mafiánskymi bosmi Mikulášom Černákom, Milanom Reichelom alebo Róbertom Holubom?

Však s Reichelom som cvičil, Holuba som videl dva- alebo trikrát, keď išiel s Reichelom niekam, ale ja som s ním nebol v kontakte vôbec. A Černáka som spoznal, lebo som mal posilňovňu, chcel chodiť ku mne cvičiť, potom si on zariaďoval posilňovňu, tak bol za mnou, aby som mu ju pomohol zariadiť. Tak som mu pomohol.

Boli vaše podnikateľské aktivity spojené s týmito ľuďmi?

Nikdy som s nimi nerobil. Nemal som záujem, lebo som vedel, že raz to každého dobehne. Mal som strážnu službu, fitnescentrum, hotel v prenájme a takto pomaly som sa rozvíjal.

Nezaujímal váš biznis podsvetie? Akým spôsobom ste si to vyriešili?

V Poprade sme chlapci, ktorí sme cvičili, chodili do posilňovne a u nás nikto od nikoho nepýtal nič, lebo sme boli kamaráti. V tom čase som Milana Reichela trénoval, on bol kamarát s tými, s tými a s tými, ale mňa to tak nezaujímalo.

Mikuláš Černák vypovedal, že ste si u neho objednali vraždu bosa Róberta Holuba. Černákovci za to vraj od vás dostali luxusné autá. Je to pravda?

K tomu som sa už vyjadroval na polícii. Auto bolo z mraziarní, kde bol Peter Kuchár, on podpísal auto na úver a my sme ho preto dali potom preč. Povedali sme mu stop. To je tvoj podiel, podpísal si, dal si si, koniec. Amen. A ja som nemohol ísť a zobrať mu ho.

Ako sa dostalo Audi S8 z Tatravagónky k Jánovi Kánovi?

To bolo staré auto, preboha. Kán začal vo vagónke odoberať šrot a videl, že tam stojí, tak si ho asi kúpil. Ja som nezasahoval do všetkého.

Mikuláš Černák však vypovedal, že tie autá ste im dali za vraždu Róberta Holuba.

Černák vie, prečo to píše. Asi boli niektoré veci, v ktorých sa mu nevyhovelo, čo bolo, tak píše takéto veci. Ako som si ja mohol objednať vraždu Holuba, keď on bol s Holubom jedna ruka? To je, ako keby som vám povedal, že „zrobte“ svojho kolegu.

Prečo teda Černákovi vaše meno vôbec napadlo?

Ale ja neviem. Ja som nebol za ním v base. Viete, to je tak - s kým on nemal spor? S každým mal. Aj s kamarátmi. A s vami mal aký spor? Aký mal problém so mnou? Nechcem vyťahovať veci. Niekomu som asi nevyhovel, čo chceli v Poprade robiť, tak rozpráva.

Poznali ste sa s Petrom Steinhübelom, prezývaným Žaluď?

Poznal som ho. Ale viete čo? Do tých vecí zasahovať nebudem, to sú už dlhé roky a nemám k nemu čo povedať. Poviem vám iba jednu vec. Bol som s ním kamarát, Boris Kollár bol s ním kamarát. Žaluďa som poznal tak, že keď išiel do Tatier, Boris Kollár mi zavolal, že keď tam príde Peter, aby sme mu postrážili auto. Lebo my sme strážili parkoviská hotelov v Tatrách.

Akú úlohu mal Boris Kollár, bol Žaluďovou pravou rukou?

Nie, to neviem. To bolo pred dvadsiatimi rokmi a ja už neviem nič. Boli kamaráti.

A Boris Kollár mu tam vybavoval veci?

No len mi volal, že Ondrejko, keď strážite tie parkoviská a hotel, tak aby nemal u nás Žaluď nejaký problém. Neviem aký, ale my sme tam boli, keby niekto mal problém, hociktorý hosť, tak jasné, že to budeme riešiť.

Poznali ste sa s Vladimírom Bachledom, ktorého zavraždila mafia pre podiely z Tatravagónky?

No, poznali sme sa s Vladom, ale necháme to tak. Dobre? Nechcem, aby sa to riešilo. My sme boli kamaráti s Vladom dlhé roky a hotovo.

Ako si vysvetľujete, že vás označujú za mafiánskeho bosa?

Viete, ja viem, čím žijem, viem, ako žijem, viem, z čoho žijem, a ostatní ľudia, keď majú taký pocit, tak im ho brať nebudem. Teraz poviete, že som bol bos a ja vám mám hlavu rozbiť?

Mali ste nejaký spor s Petrom Steinhübelom, prezývaným Žaluď?

Nie, nemal. My sme tam len strážili, lebo niektorí mali určité problémy. To prišlo na záznamník, že keď nezloží peniaze, zabijú syna jednému z vagónky. Tak sme to riešili, preto nás spájali.

Čomu sa dnes venujete?

Mám bezpečnostnú službu, ale to len tak na nejaké firmy, ktoré strážime. Som na penzii a venujem sa deťom.

Máte dnes niečo s Tatravagónkou?

Nie, nič. Odkedy som odtiaľ v roku 2004 alebo 2005 odišiel, nechcem mať nič spoločné s ničím, nechcem prísť o hlavu. Už nerobím nič, som v dôchodku.