V rakúskom procese svedčil za podivných okolností černákovec Lenhart a za mrežami skončili ľudia, ktorí objektívne mali potvrdené alibi, že na mieste byť nemohli. Nesedel ani popis páchateľov. Peniaze z lúpeže sa nikdy nenašli. Nikde sa nepodarilo zachytiť stopu po nich. Tým pádom aj skutoční páchatelia zostali neznámi. Pre verejnosť a justičné orgány to však nebolo dôležité. Slepá spravodlivosť si vie vždy nájsť nejakých vinníkov.

Zavraždený poštár

Vlaková lúpež spôsobila v rakúskej verejnosti šok. V stanici obce Kirchstetten, ktorá leží asi 16 kilometrov od Sankt Pöltenu smerom na Viedeň, vtrhli do poštového vozňa podľa výpovedí poštových úradníkov dvaja, alebo traja maskovaní muži. Výpovede o počte páchateľov neboli jednoznačné. Do vagónu sa dostali lupiči cez záchodové okienko. Herberta Filtza, ktorý im vykročil v ústrety, zasiahli výstrely z krátkej guľovej zbrane. Ostatných troch úradníkov páchatelia nezabili, len spútali putami a lepiacou páskou. Médiá volali po odhalení a dolapení

páchateľov, rakúski kriminalisti však nemali jedinú konkrétnu stopu, ktorej by sa mohli chytiť. Prostredníctvom Interpolu rozposlali základné informácie so žiadosťou preveriť, či sa v danej krajine nevyskytli u niekoho nečakané väčšie sumy šilingov. Nebolo možné pátrať po konkrétnych šaržiach bankoviek, pretože v poštovom vozni prevážali použité peniaze, nie nové. Tým bolo pátranie po peniazoch sťažené. Trvalo takmer dva roky, kým sa na policajtov usmialo šťastie. Časom sa ukázalo, že tomu šťastiu niekto tak trochu “pomohol”.

Slovenský svedok

V máji roku 1992 pricestoval do Rakúska jeden občan Slovenska za policajným komisárom Wernerom Windischom, aby mu porozprával, kto stál za vlakovou lúpežou. Páchateľom, ktorý vnikol do poštového vozňa a zabil Herberta Filtza, mal byť podľa tohto občana istý Jozef Jurík z Hornej Nitry, pätnásťkrát trestaný recidivista pre majetkovú trestnú činnosť. Z československého väzenia vyšiel v januári 1990 po vyhlásení amnestie prezidentom Václavom Havlom. O štyri mesiace prepadol vlak a zabil štátneho zamestnanca. Takto to tvrdil onen občan. Komisár Windisch okamžite po výpovedi onoho občana odcestoval na Slovensko, aby informoval tamojších kolegov, čo sa dozvedel. A slovenskí kolegovia začali konať. Nastal však nemalý problém. Jozef Jurík nemal čo k udaniu povedať, ani podať vysvetlenie k danej veci. Nie preto, že by nechcel. On totiž už nebol nažive. Po jeho náhlom zmiznutí sa neskôr objavila hlava a po čase aj zvyšok tela.

Ako rakúske úrady prípad vyšetrili a akú úlohu v príbehu zohral mafián od Mikuláša Černáka Lenhart, o zmanipulovaných svedkoch aj osude Libora Ollera, ktorého napokon na základe pochybných svedectiev plných nelogických záverov rakúske súdy aj odsúdili ako údajného organizátora na dlhé roky väzenia si prečítate v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Prečítajte si aj: