Vo vesmíre v beztiažovom stave sú mnohé „normálne“ činnosti pre astronautov veľmi zložité. Nie je žiadna gravitácia, neexistuje hore ani dolu, stanica obehne Zem za 24 hodín niekoľkokrát. To všetko skomplikovalo plnenie náboženských povinností prvému arabskému kozmonautovi Hazzá Mansúrímu zo Spojených arabských emirátov. „Som profesionálny pilot, som zvyknutý modliť sa aj počas letu pri vysokých rýchlostiach,“ povedal. Lenže vo vesmíre sú úplne odlišné podmienky. 

80 modlitieb za 24 hodín?

Moslimovia majú povinnosť modliť sa päťkrát denne - na svitaní pred východom slnka, napoludnie, popoludní, keď je slnko na oblohe na pol cesty k západu, počas západu slnka a po západe slnka. Na Zemi čas modlitby hlási muezín. Lenže Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) za 24 hodín obíde zemeguľu tak rýchlo, že kozmonauti zažijú 16 východov i západov Slnka. Mal by sa teda Mansúrí modliť 80 ráz za 24 hodín? 

Podľa zásad islamu má byť veriaci počas modlitby obrátený tvárou k najsvätejšiemu miestu moslimov - k Mekke. Smer modlitby ukazuje mihráb - výklenok v mešite. Lenže pri rýchlosti kozmickej lode 27-tisíc kilometrov za hodinu sa jej poloha vzhľadom na Zem neustále mení, čiže aj vzhľadom na Mekku. Počas jednej modlitby sa pre moslimského kozmonauta môže smer na Mekku zmeniť až o 180 stupňov. 

Ďalším problémom je napríklad rituálna očista pred každou modlitbou, najlepšie vodou. Ideálom očisty je voda stekajúca po pažiach. Lenže voda vo vesmírnych koráboch je veľmi vzácna a na druhej strane v stave beztiaže nemožno donútiť tekutinu, aby tiekla určeným smerom. V beztiažovom stave je veľmi náročné dodržať ďalšie rituály modlitby ako kľakanie, vstávanie, klaňanie tak, že veriaci sa hlavou dotýka zeme, či sadanie.

Manuál

Podobný problém riešila pred 12 rokmi Malajzia. Jej kozmonaut Šejch Muszafár Šukor letel do kozmu navyše v čase ramadánu, počas ktorého musel dodržiavať pôst a iné náboženské príkazy. Vtedy malajzijská vesmírna agentúra Angkasa zvolala konferenciu asi 150 islamských vedcov a náboženských expertov. Tí po dlhom radení vydali dokument, ktorý schválil aj malajzijský náboženský koncil a podľa ktorého sa mali kozmonauti riadiť. Podobný manuál - s podobnými odporúčaniami - dostal Hazzá Mansúrí. 

Ako sa zhodli náboženskí experti, nedostatok gravitácie a ďalšie spomínané ťažkosti môžu byť dôvodom, že sa kozmonauti nebudú posudzovať tak prísne. „Boh nedáva človeku úlohy, ktoré sú nad jeho schopnosti,“ vyslovil sa svojho času k tejto téme Wired Chalíl Mohamed, profesor náboženských vied na univerzite v americkom San Diegu. Pokiaľ ide o čas modlitieb, podľa oboch odporúčaní by sa teda moslimskí kozmonauti vo vesmíre mali riadiť časom, ktorý je v Mekke. Čo sa týka obrátenia k najsvätejšiemu miestu moslimov, vo vesmíre by sa mali riadiť primárne smerom na Mekku, potom geografickou projekciou Mekky alebo jednoducho smerom k Zemi. V prípade nerozhodnosti vlastným úsudkom. Pokiaľ ide o očistu, moslimskí astronauti si majú namočiť len ruky a potom nimi otrieť telo v rámci „minimalizovanej očisty“. Ak naozaj žiadna voda nie je, učenci odporúčajú robiť tak, ako to robia obyvatelia púští - čiže na očistu použiť kameň, ktorým si vydrhnú ruky, a potom rukami otrieť paže, tvár a nohy.

Židovské pravidlá

Moslimskí kozmonauti však nie sú jediní, ktorí museli riešiť, ako vyhovieť náboženským pravidlám v špeciálnych podmienkach. Stretol sa s tým aj izraelský kozmonaut Ilan Ramon v roku 2003. Vtedy bol členom posádky raketoplánu Columbia. Na svoju 15-dňovú cestu žiadal kóšer jedlo. NASA hľadala dodávateľa veľmi ťažko - ponúkla sa len jedna jediná firma! Ramon sa radil aj s rabínmi, ako vo vesmíre dodržiavať sabat, čiže sviatočný deň v týždni, v ktorom sa musia Židia zdržať práce a nerobiť žiadne všedné činnosti. Situáciu vtipne komentoval: „Jeruzalem, máme problém!“Je to parafráza na známu vetu: „Houston, máme problém!“V roku 1970 ju vyslovil veliteľ Apolla 13 po výbuchu kyslíkovej nádrže. Izraelskému astronautovi vtedy odporučili riadiť sa podľa pravidiel miesta, z ktorého odštartoval, čiže držať sabat v čase, aký je na Myse Canaveral.

Misia snov: Hazzá Mansúrí odštartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazach­stane v nosnej rakete Sojuz FG. Tá vyniesla do vesmíru loď Sojuz MS-15, ktorá sa pripojila k ISS. S Mansúrím letel aj Rus Oleg Skripočka a Američanka Jessica Meirová. Mansúrí ešte pred štartom sľúbil, že svoje modlitby na ISS bude nahrávať a posielať ľuďom na Zem. Ako dodal, o jedlo, ktoré si so sebou vzal z Emirátov, sa podelí s posádkou.