Väčšinu Grónska pokrýva ľadovec. Je obrovský, druhý najväčší na svete - miestami dosahuje hrúbku dva až tri kilometre. Väčší ľadový príkrov nájdete len na Antarktíde. Žiaden iný ľadovec však pre ľudstvo nepredstavuje takú hrozbu. K stúpaniu morskej hladiny totiž najviac prispievajú práve topiace sa ľady z Grónska.

Dovidenia, New York?

Len počas piatich horúcich dní minulého roka stratil grónsky ľadovec 55 miliárd ton ľadu. V priebehu leta spôsobil zvýšenie morskej hladiny o viac ako dva milimetre. Ak by sa roztopil celý, hladina morí stúpne o sedem metrov a zaplaví väčšinu veľkých pobrežných miest.

Zdá sa, že s týmto katastrofickým scenárom budeme musieť počítať. Tím amerických a holandských výskumníkov pomocou satelitných dát skúmal vývoj ľadovej pokrývky Grónska a priniesol pesimistické zistenia - aj keby globálne otepľovanie nejakým zázrakom okamžite ustalo, grónsky ľadovec by sa topil naďalej.

„Činnosť človeka zmenila dynamiku grónskeho ľadovca do stavu sústavnej straty ľadu,“hovorí spoluautor výskumu Ian Howat. „Aj keby teploty ďalej nerástli alebo dokonca o čosi klesli, ľadovec by sa naďalej topil a zmenšoval.“

Topenie sa zrýchľuje

Výskumníci analyzovali dáta o veľkosti dvoch stoviek veľkých pobrežných ľadovcov Grónska, zozbierané v priebehu takmer 40 rokov. Tak zistili, aký objem ľadu sa každý mesiac topil alebo odlamoval do oceánu. Zároveň skúmali, koľko ľadu v Grónsku každoročne vzniká z novonapadnutého snehu.

Ukázalo sa že počas 80. a 90. rokov minulého storočia bol grónsky ľadovec v rovnováhe. Koľko ľadu sa roztopilo alebo ulomilo (jav sa označuje ako telenie ľadovcov), toľko vzniklo zo snehu. Začiatkom nového tisícročia sa to pomerne náhle a výrazne zmenilo. „Každoročná strata ľadovcov prebiehala pomerne rovnomerne až do náhleho zvýšenia v rokoch 2000 až 2005,“ hovorí hlavná autorka výskumu Michalea Kingová zo Štátnej univerzity v Ohiu. „Miera, ktorou sa ľadovec topí alebo rozpadá v súčasnosti, oveľa prevyšuje vznik nového ľadu.“

Podľa výskumníčky ľadovce v Grónsku ustúpili od roku 1985 priemerne o tri kilometre. „To rozhodne nie je málo,“ konštatuje Kingová. Každoročná strata ľadu podľa nových zistení navyše neustále rastie. V súčasnosti dosahuje 500 miliárd ton ročne, čo je o 14 percent viac než v 90. rokoch.

Pripravíme sa?

Michalea Kingová pripúšťa, že nové zistenia sú pochmúrne. „No vždy je pozitívne dozvedieť sa viac o prostredí ľadovcov, pretože nám to pomôže spresniť naše predpovede rýchlosti budúcich zmien,“ vysvetľuje. „V snahe prispôsobiť sa zmenám alebo tieto zmeny zmierniť nám môže len a len pomôcť.“