Keď predstavitelia Emirátov pred nejakými tromi rokmi vyhlásili, že by chceli vo vlastnej réžii vyvinúť kozmickú sondu a dokonca ju poslať k červenej planéte, u mnohých to vyvolalo skôr pobavenie. Tieto vyhlásenia brali ako súčasť politickej propagandy - v tom čase totiž vesmírny výskum v krajine prakticky neexistoval.

Rýchly pokrok

Na začiatku roku 2018 je však situácia celkom iná. Pred niekoľkými mesiacmi sa do vesmíru vydal prvý nanosatelit vyvinutý v Spojených arabských emirátoch. Stojí za ním skupina vedcov a študentov z American University of Sharjah.

Nanosatelit Nayif-1 je vlastne malá kocka s dĺžkou strany 10 centimetrov, váži približne 1,3 kilogramu a slúžiť by mal predovšetkým na získanie praktických skúseností so stavbou takýchto zariadení. Len pre zaujímavosť, je prvým nanosatelitom naprogramovaným tak, aby vedel vysielať a prijímať odkazy v arabčine na amatérskych rádiofrekvenciách. Ešte pred ním sa do vesmíru dostali dva arabské satelity, DubaiSat-1 a DubaiSat-2, a dva komunikačné satelity, tretí by mali vypustiť v budúcom roku.

Štart: Našu planétu sonda opustí rýchlosťou približne 39 000 km/h.
Zdroj: UAE Space Agency

Ale späť k pripravovanej marťanskej misii. Jej cieľom je dopraviť na obežnú dráhu sondu Hope (Nádej). Pôjde o prvú vesmírnu misiu islamskej krajiny vôbec, ktorá bude smerovať k inej planéte. Celú ju zastrešuje Vesmírne stredisko Mohammeda bin Rašída v Spojených arabských emirátoch (SAE) a Emiráty ju aj stopercentne financujú. Za posledné roky SAE dotovali vesmírny výskum sumou vyše 5,5 miliardy dolárov.

Oslava nezávislosti

Hope by mali vypustiť v júli 2020 a k Marsu poletí približne 200 dní rýchlosťou okolo 126-tisíc km/h. K svojmu cieľu by sa mala dostať v roku 2021, čo je pre Emiráty veľmi významný dátum, budú totiž oslavovať 50. výročie získania nezávislosti od Británie.

Sonda by sa mala na orbite Marsu pohybovať približne tri roky, minimálne do roku 2023, pričom čas môže byť ešte na neurčito predĺžený. Počas neho by mala Hope poslať na Zem približne 1 000 GB dát.

Hope má rozmery asi 3 x 7,9 metra (s roztiahnutými solárnymi panelmi), váži 1,5 tony a na komunikáciu využíva 1,5-metrovú anténu. Na jej palube budú tri základné prístroje - infračervený spektrometer, ultrafialový spektrometer a farebná kamera.

Mars 2117 Project: Spojené arabské emiráty by chceli s medzinárodnou podporou vybudovať na Marse stálu základňu.
Zdroj: UAE Space Agency

A čo patrí medzi jej hlavné vedecké ciele? Sonda sa chce zamerať na monitorovanie aktuálnej klímy s cieľom bližšie objasniť jej vývoj v priebehu miliónov rokov. Popritom chce detailnejšie skúmať proces úniku vodíka a kyslíka, ktoré súvisia s rednutím jeho atmosféry. Zároveň sa zameria na prepojenie jej vrchných a spodných častí a chcela by bližšie skúmať, ako sa atmosféra mení v priebehu dňa a ročných období.

Plány do budúcna

Ak sonda úspešne doletí na obežnú dráhu Marsu, Spojené arabské emiráty budú piate (po Rusku, USA, Európskej únii a Indii), ktorým by sa to podarilo. To je pre Emiráty veľká výzva, pretože v krajine si uvedomujú, že žiť z nerastných surovín nemôžu donekonečna, a zisky, ktoré im nerastné bohatstvo doteraz prinieslo, chcú použiť na to, aby sa ich krajina zaradila medzi svetových technologických lídrov.

Len pre zaujímavosť - pri príležitosti vypustenia prvého nanosatelitu sa objavila správa o iniciatíve Mars 2117 Project. Zverejnil ju šejk Mohammed bin Rašíd al-Maktúm, viceprezident Spojených arabských emirátov. Vyhlásil, že jeho krajina by sa v dlhodobom horizonte chcela v spolupráci so zahraničnými partnermi podieľať na výstavbe prvého „marťanského mesta“, teda veľkej a trvalo obývanej základne.

Tieto reči nemožno brať na ľahkú váhu, Arabi majú na také ambiciózne projekty dostatočné finančné zdroje. Veď nedávno iná arabská krajina - Saudská Arábia - oficiálne oznámila, že plánuje úplne od základov postaviť nové futuristické mesto, ktoré by sa malo stať technologickým predobrazom miest blízkej budúcnosti, pričom už pri jeho stavbe sa bude zohľadňovať budúce použitie dronov, autonómnych vozidiel a robotov.