Dopad stometrového asteroidu zrovná so zemou veľkomesto. Kilometrový zdevastuje kontinent. A desaťkilometrový, čiže taký, ako dopadol na sklonku éry dinosaurov pred 66 miliónmi rokov, spôsobí zmenu klímy trvajúcu tisícročia, sprevádzanú masovým vymie- raním.

Asteroidy kolidujú so Zemou neustále. Väčšina dosahuje také malé rozmery, že takmer bez stopy zhorí v atmosfére. Astronómovia nevedia o žiadnom neďalekom telese s dostatočnými rozmermi na to, aby mohlo v priebehu najbližších sto rokov ohroziť ľudstvo. To však neznamená, že také neexistujú. Objavili sme totiž približne len polovicu z blízkozemských asteroidov s rozmermi viac ako 140 metrov.

Dve „muchy“ jednou ranou

Astronómovia upozorňovali, že snaha rozbiť či odpáliť asteroid výbušninami nie je riešením. Dosiahne len to, že namiesto jedného veľkého projektilu sa k Zemi bude rútiť niekoľko menších, držaných pokope vlastnou tiažou. Preto volali po vyvinutí metód, ako veľké asteroidy odkloniť. NASA napokon nezostala len pri teórii. V utorok 11. októbra uskutočnila prvú skúšku. Zamerala sa hneď na dvojicu masívnych telies: 530-metrový Didymos a jeho 170-metrový satelit Dimorphos. Vystačila si pritom bez výbušnín (dokonca aj bez Brucea Willisa). Použila sondu vesmírnej misie veľkú len ako chladnička, s príznačným názvom Skúška presmerovania dvojice asteroidov (Double Asteroid Redirection Test alebo DART).

 

Prístroj kolidoval s menším z dvojice telies v rýchlosti viac ako 23-tisíc kilometrov za hodinu. Dimorphos následne začal obiehať okolo svojho väčšieho spoločníka po zmenšenej, rýchlejšej orbite. Gravitačné interakcie napokon vychýlili aj masívny Didymos, a to o štyri percentá oproti jeho pôvodnej trajektórii. Štyri percentá sa možno nezdajú veľa, no bohato to postačí, aby asteroid rútiaci sa k Zemi minul našu planétu v bezpečnej vzdialenosti.

„Jedného dňa objavíme asteroid, ktorý bude smerovať priamo na Zem a bude dosahovať dostatočné rozmery, aby napáchal veľké škody. Je to len otázka času,“ hovorí šéf NASA Bill Nelson. „Našťastie, budeme mať za sebou tento úspešný test.“

Prekvapivé zistenia

Dimorphos sa po kolízii zmenil na akúsi neprirodzenú kométu. Vyvrhnuté trosky vytvorili tisíce kilometrov dlhý pás, čo pozemské observatóriá pozorovali ako vznik štruktúry evokujúcej chvost kométy. Astronómovia však pripomínajú, že chvost kométy tvoria odparujúce sa plyny, nie kamenné úlomky.

Analýza pozorovaní odhalila, že hoci je Dimorphos prevažne tvorený horninami, nie je pevnou, jednoliatou skalou. Astronómovia ho namiesto toho prirovnali k hromade odpadkov - tvorí ho zmes väčších či menších, nespevnených balvanov, ktoré drží pokope gravitácia. Takéto typy asteroidov možno podľa astronómov odkloniť najjednoduchšie. „Vyzerá to tak, že po dopade sondy práve sily uvoľnené pri vyvrhnutí hmoty z jeho povrchu do vesmíru výrazne prispeli k celkovej zmene trajektórie,“ uviedol výskumník NASA Tom Stalter.

FOTO V GALÉRII

Následky „zabijaka dinosaurov“

Staršie výskumy poodhalili viaceré pozoruhodné detaily o následkoch dopadu 9- až 11-kilometrového asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury. Hovorili o niekoľkokilometrových cunami, rozsiahlych lesných požiaroch, ako aj o temnote a nukleárnej zime, ktoré trvali stáročia, respektíve tisícročia. Nový podrobný výskum geologického záznamu však odhalil ďalší ničivý jav: celosvetové, celé mesiace trvajúce megazemetrasenia. Podľa výpočtov uvoľnili 50-tisíc ráz viac energie ako zemetrasenie s magnitúdou 9,1, ktoré v roku 2004 postihlo Sumatru.