Začalo sa to v Číne, nasledovali Spojené štáty a dnes už zaplavili prakticky celý svet. Reč je o klinikách poskytujúcich liečbu kmeňovými bunkami. Či skôr údajnú liečbu.

Tieto kliniky často deklarujú schopnosť liečiť vďaka najmodernejším vedeckým výsledkom množstvo ochorení od roztrieštenej sklerózy cez zranenia chrbtice po autizmus. A médiá vďačne a často prinášajú príbehy celebrít, ktoré absolvovali tú alebo onú liečebnú či omladzovaciu kúru. Podľa štúdie výskumníkov z Arizonskej štátnej univerzity však kliniky zamerané na liečbu kmeňovými bunkami často inkasujú obrovské sumy za neschválené terapie bez potvrdenej účinnosti.

Liečba verzus pseudoliečba

Výskumníci pod vedením biochemičky Emmy Frowovej pripomínajú, že existuje len hŕstka dostupných terapií kmeňovými bunkami, pri ktorých máme spoľahlivé dôkazy o ich účinnosti. Ide napríklad o liečbu zameranú na ochorenia krvi, kostnej drene alebo obnovenie rohovky po zranení. Na tieto typy terapií sa využíva špecifický typ kmeňových buniek alebo produktov založených na kmeňových bunkách tak, aby čo najpresnejšie zodpovedali tkanivám, ktoré liečia.

Na druhej strane spektra sú kliniky ponúkajúce takzvané kmeňové bunky vyňaté z časti pacientovho tela (typicky krvi alebo tuku) a vpichnuté niekde inde bez toho, aby použité bunky zodpovedali typu ochorenia alebo liečenému tkanivu. Podľa amerických vedcov ide o príliš nešpecifický prístup, prakticky podobný používaniu akéhosi „všelieku“, ktorý nie je založený na kvalitných dôkazoch.

Neoverené a nepodložené tvrdenia

Frowová s kolegami skúmali informácie na webstránkach 59 amerických kliník založených na liečbe kmeňovými bunkami. Analyzovali, aké hodnotné sú dôkazy, ktorými obhajovali svoje terapie. Ukázalo sa, že veľká väčšina kliník si zakladala predovšetkým na osobných svedectvách. Tie sú podľa odborníkov síce v očiach laika veľmi presvedčivé, výskumy však systematicky naznačujú, že zároveň sú notoricky nespoľahlivé. Subjektívny dojem, ktorý ponúkajú, sa často úplne rozchádza alebo nezhoduje s overiteľnými dátami, ak také vôbec existujú.

Ešte horšie dopadlo narábanie s vedeckými dôkazmi. Ak sa kliniky odvolávali na výskumy, len dve percentá týchto štúdií ponúkali kvalitné dôkazy podporujúce klinickú účinnosť predmetnej procedúry. Zvyšok obsahoval nejednoznačné náznaky alebo zistenia, ktoré vôbec nesúviseli s ponúkanou procedúrou.

Situácia ideálna na zneužívanie

Zistenia výskumu podľa výskumníkov z Arizonskej univerzity nabádajú na obozretnosť pri zvažovaní liečby kmeňovými bunkami. Aj pri zdanlivo presvedčivých tvrdeniach kliník sa totiž pod drobnohľadom odborníkov ukazuje, že sa neopierajú o kvalitné dôkazy.

FOTO V GALÉRII

„Vedecký výskum terapií kmeňovými bunkami napreduje pomalým tempom,“ vysvetľuje neu­rológ Yalovej univerzity Steven Novella, popredný odborník na medicínu založenú na dôkazoch. „Ide o zložitú technológiu, takže od objavenia liečebnej metódy po jej klinické využitie to typicky trvá 20 rokov. Žiaľ, je to v ideálnom štádiu výskumu na zneužívanie klinikami, aby propagovali liečbu kmeňovými ako najpokrokovejšiu na základe predbežných dôkazov, ktoré môžu pre mnohých ľudí znieť presvedčivo.“