Viete si predstaviť, že by cesta vlakom z Bratislavy do Košíc trvala zhruba 25 minút, do Paríža sedemdesiat a napríklad do tureckej Antalye by ste sa viezli len niečo vyše dvoch hodín? Keď nápad potrubnej dopravy amerického raketového inžiniera Roberta Goddarda v roku 2013 oživil Elon Musk, stále pôsobil skôr ako námet na sci-fi film. Po necelom desaťročí je všetko inak. Spoločnosť Virgin Hyperloop, ktorá patrí do impéria britského miliardára Richarda Bransona, totiž na tomto princípe vyvíja systém hromadnej dopravy novej generácie, v ktorom by mali „vagóny“ dosahovať rýchlosť takmer 1 080 kilometrov za hodinu. Pred časom vybudovali v nevadskej púšti testovací tunel, kde si vlani prví pasažieri vychutnali skúšobnú jazdu. Nedávno firma zverejnila promovideo, kde predstavuje viac podrobností o tom, ako bude ultrarýchle cestovanie budúcnosti vyzerať, i niektoré technické detaily.

Jazda vo vákuu

Pôvodný zámer americkej technologickej spoločnosti bolo vytvoriť alternatívu medzi lietadlami a vlakmi. Ak však svoje plány skutočne zrealizujú, hyper­loop predbehne všetky formy súčasnej dopravy vrátane mnohých komerčných prúdových lietadiel nielen v rýchlosti, ale aj v pohodlí, bezpečnosti, dokonca odbúra hlučnosť.

Čo presne máme očakávať? Podľa projektov bude vybudovaná sieť nadzemných potrubí, v ktorých sa vytvorí stav blízky vákuu. V tomto prostredí majú jazdiť samostatné kapsuly bez toho, aby boli fyzicky spojené tak, ako to býva vo vlakoch. Súprava, alebo skôr konvoj, sa teda môže na ktorejkoľvek križovatke rozdeliť a každá jej časť smerovať do inej cieľovej stanice. „Vagóny“ poháňané elektrinou z výkonných batérií pre (zatiaľ) 28 cestujúcich budú využívať princíp magnetickej indukcie a prakticky kĺzať vo vzduchoprázdne. Vyhnú sa tak aerodynamickému odporu a ľahšie vyvinú vysokú rýchlosť.

Už v roku 2027?

Vnútrajšok kapsúl vzdialene pripomína interiér lietadiel. Nakoniec, ako tvrdí spoluzakladateľ spoločnosti Josh Giegel, ktorý si ako jeden z mála ľudí vyskúšal jazdu v testovacom tuneli, pocity pri rozbehu sú takmer identické, ako keď sa lietadlo odlepí od zeme.

Popri všetkých spomínaných prednostiach oproti štandardným dopravným prostriedkom by mal byť hyperloop odolnejší proti výkyvom počasia a hlavne ekologickejší. Nebude produkovať žiadne priame emisie oxidu uhličitého.

Ako píše server Daily Mail, systém nemá byť zameraný len na pasažierov, ale môže zabezpečovať aj cargo. Giegel odvážne predpokladá, že komerčnú prevádzku rozbehnú už v roku 2027, čo podľa neho spôsobí revolúciu v cestovaní. „Sme na prahu novej éry, ktorá zmení spôsob, akým uvažujeme o mobilite,“ uviedol pre médiá. V súčasnosti predpokladajú prvé trasy v Indii, kde je hromadná doprava preťažená, alebo v Saudskej Arábii, ktorej prakticky chýba infraštruktúra.

Nemiestny optimizmus

Ani po stovkách testovacích jázd však niektorí odborníci nesršia prílišným optimizmom a prezentáciu vnímajú ako naleštený marketing na motivovanie nových investorov.

„Zatiaľ to nie je uskutočniteľné a nemáme ani predstavu, kedy by to uskutočniteľné mohlo byť,“ vyjadril sa pre CNN Marcelo Blumenfeld zo železničného vzdelávacieho a výskumného centra v Birminghame. Podľa neho má spoločnosť pred sebou dlhú cestu k vývoju systému, ktorý by fungoval tak, ako ho ukazujú v promovideu.

VIAC FOTO v GALÉRII ►►►

Ďalší spochybňujú reálnosť proklamovanej prepravy desaťtisícov pasažierov v priebehu hodiny a upozorňujú na obrovské náklady spojené s výstavbou uzavretej siete tunelov. V neposlednom rade hovoria o tom, že počas testovacej jazdy s ľudskou posádkou dosiahlo „vozidlo“ zhruba len 170-kilometrovú rýchlosť. Virgin Hyperloop sa bráni, že v päťstometrovom tuneli v púšti neďaleko Las Vegas nebol priestor na vyšší výkon.