S mocou neprichádza len veľká zodpovednosť, ale aj strata schopnosti rozlišovať, kedy za neúspechom ostatných stoja vonkajšie okolnosti a kedy ich vlastné chyby. A takisto strata schopnosti objektívne usúdiť, čo je a čo už nie je primeraný trest.

Naznačuje to nová štúdia, ktorú vykonali psychológovia z Kalifornskej univerzity v San Diegu.

Potvrdili sa navzájom

Výskumníci svoje závery postavili na troch odlišných, ale vzájomne sa doplňujúcich experimentoch. Tie uskutočnili v rôznych prostrediach, aby tak overili, ako ďaleko siaha platnosť ich zistení a zároveň to, či sú zistenia jednotlivých experimentov vierohodné. „Experimenty boli navrhnuté tak, aby sa ich výsledky doplňovali a navzájom overili,“ hovorí členka výskumného tímu Pamela K. Smithová.

Každý z viac ako tisícky účastníkov vyplňoval niekoľko špeciálnych dotazníkov v závislosti od toho, akú „rolu“ mu vedci pridelili. V rámci prvého a druhého experimentu im bolo pridelené postavenie univerzitného výskumníka, respektíve študenta. V rámci tretieho im bol náhodne pridelený status šéfa spoločnosti alebo podriadeného.

Dobrovoľníci dostali za úlohu vykonať rôzne úlohy. Napríklad posúdiť, či si administratívny pracovník, ktorý nedávno meškal s dokončením dôležitého projektu pre konflikty svojich priorít, zaslúži za svoju doterajšiu prácu platový bonus. Alebo hodnotiť prácu anonymného pracovníka, ktorý pri vykonávaní zadania urobil rôzne chyby.

Vedie moc k bezohľadnosti?

Okrem iného sa ukázalo, že keď skupina ľudí, ktorým bol náhodne pridelený status vedúceho alebo podriadeného, hodnotila anonymného pracovníka, dobrovoľníci v pozícii vedúcich boli oveľa kritickejší a za pochybenia odporučili oveľa prísnejšie tresty. Ďalšie experimenty tieto zistenia potvrdili - ľudia s vyšším postavením videli chyby podriadených aj tam, kde ich spôsobili vonkajšie okolnosti, a spravidla odporúčali tvrdšie tresty.

Podľa odborníkov z výsledkov štúdie zároveň vyplýva, že pocit moci zvyšuje pravdepodobnosť, že danému človeku neprekáža spoločenská nerovnosť, pretože z nej viní ľudí, ktorí ňou trpia. Inými slovami, bohatí a mocní sú častejšie presvedčení, že bieda niektorých skupín obyvateľstva nie je zapríčinená objektívnymi spoločensko-ekonomickými príčinami, ale lenivosťou a neschopnosťou.

„V porovnaní s ľuďmi, ktorí nemajú v rukách takú moc, si bohatí a mocní menej často uvedomujú obmedzené možnosti ostatných ľudí. V dôsledku toho im prisudzujú väčšiu vinu za chyby alebo nedostatky. A tak im súčasná hierarchia moci pripadá viac opodstatnená,“ sumarizuje zistenia vedúci výskumu Yidan Yin. Podľa výskumníkov majú zistené psychologické javy celospoločenské dôsledky. Napríklad môžu ovplyvňovať prístup autorít - politikov či úradníkov - k ľuďom bez práce alebo bez domova, či k marginalizovaným a vylúčeným skupinám.