Vianočné sviatky sú typické darčekmi a darmi od a pre našich príbuzných a blízkych. Predovšetkým ide o symboliku, ktorou vyjadrujeme, ako si dotyčného človeka vážime. Gabriela sa však rozhodla pre veľmi špecifický dar pre svojho manžela, u ktorého sa pred pár rokmi prejavili problémy s obličkami. Sama zo svojej praxe vrchnej sestry na Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca najlepšie pozná, aké to je, keď orgány prestávajú fungovať.

Nebolo na čo čakať

„Vedela som, že čím dlhšie budeme čakať, tým to bude horšie,“ vysvetlila. Obličky začali zlyhávať manželovi Vladimírovi vcelku bezbolestne. "Skôr som pociťoval únavu, nevládal som. Zvykli sme chodiť na turistiku, bicykloval som, tam sa to najviac prejavovalo,“ vysvetlil Vladimír. Bolesti teda nemal pri bežných činnostiach, ale v momente, keď mal podať väčší výkon. Postupné návštevy u lekára ukázali, že najvhodnejším riešením by bola nová oblička. Vyšetrenia na transplantáciu trvali niečo viac ako mesiac.

Neporušené svaly

Oblička od darkyne sa robí cez takzvaný „Bikini rez“. Podľa chirurga Jána Brezu, ktorý zákrok realizoval, je tento druh rezu výhodný po praktickej, ale aj estetickej stránke. „Sú tam lomené línie kože. Keď sa to pekne zahojí, tak po pár rokoch sa rana ani nedá nájsť. Druhá vec je, že rezom neporušíme žiadny sval,“povedal. Podľa odborníka je porušenie svalu tým najbolestivejším pri pooperačných stavoch.

Samotný transplantačný odber orgánu u darkyne urobili laparoskopicky,  cez päťmilimetrový alebo dvanásťmilimetrový kanálik. „Takto obličku poodpájame, vypreparujeme. Až v momente, keď ju vyťahujeme, ju chytíme rukou,“ vysvetlil odborník.

Celý článok o príbehu manželoch z Trnavy a o priebehu transplantácie obličky, si môžete prečítať v najnovšom vydaní týždenníka Plus 7 Dní.