Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Metódy dekódovania ľudských myšlienok do slov, aby napríklad paralyzovaní ľudia mohli komunikovať so svetom prostredníctvom strojom interpretovaného textu, nie sú úplnou novinkou. No ešte donedávna k&nbsp;tomu boli potrebné implantáty. Výskum, ktorý tím z&nbsp;Texaskej univerzity v&nbsp;Austine prezentoval v časopise Nature Neuroscience naznačuje, že je to možné aj analýzou skenov fMRI (funkčnej magnetickej rezonancie), ktoré merajú prietok krvi do rôznych oblastí mozgu.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.nytimes.com/2023/05/01/science/ai-speech-language.html">Ako píše New York Times</a>, vedci zaznamenávali MRI niekoľkých respondentov, ktorí šestnásť hodín počúvali rôzne príbehy. Pritom „učili“ jazykový model mapovať a&nbsp;rozoznávať slová či celé&nbsp;frázy na základe mozgovej aktivity.

V&nbsp;rámci štúdie potom účastníci počúvali nové nahrávky a „dekodéry“ s&nbsp;umelou inteligenciou (AI) prekladali skeny fMRI do ľudskej reči. Vo všetkých prípadoch bola interpretácia pôvodného obsahu pozmenená, stroj v&nbsp;podstate myšlienky sledovaných osôb parafrázoval, no význam zostal zachovaný. Súčasťou testovania bolo aj sledovanie nemého filmu. V&nbsp;tomto prípade jazykový model dekódoval hrubý súhrn toho, čo účastníci videli na obrazovke. Presnejšie ich subjektívneho vnímania deja.

„Boli sme šokovaní, že to funguje tak dobre. Pre neinvazívnu metódu je to skutočný skok vpred," zhodnotil výsledky jeden z lídrov štúdie, neurológ Alexander Huth, ktorý na tejto technológie pracuje zhruba pätnásť rokov.

Odborná obec vníma túto štúdiu ako veľký krok vpred, americký server však upozorňuje, že metóda dekódovania mozgovej aktivity má stále veľké limity. Ako uviedol Dr. Alexander Huth, skenery sú objemné, drahé a&nbsp;hlavne potrebujú dlhý čas na tréning so sledovanými osobami. Pritom sa tento únavný proces nedá aplikovať všeobecne. Aj keď AI zariadenie relatívne presne dešifrovalo myšlienky účastníka, ktorého dáta predtým hodiny analyzovalo, na inej osobe to už nefungovalo. Znamená to, že každý mozog má jedinečné spôsoby spracovania toho, čo sa okolo neho deje. Dr. Huth tiež zaznamenal, že účastníci štúdie dokázali AI zmiasť tým, že mysleli na niečo iné, než bol aktuálne počúvaný podcast, alebo sledovaný film. Podľa neho umelá inteligencia súčasnosti síce dokáže čítať naše myšlienky, ale obmedzene a&nbsp;len ak jej to dovolíme.

Otázkou je, koľko bude trvať, kým sa skenery myšlienok zdokonalia a&nbsp;čo to bude pre ľudskú spoločnosť znamenať. Pri rýchlosti, akou progres vývoja AI napreduje je možné, že už o&nbsp;pár rokov nás bez problémov prečítajú. Na jednej strane to určite bude prínosom v&nbsp;zdravotníctve, alebo pri vyšetrovaní zločinov, na strane druhej však odhalia naše najtajnejšie túžby, zistia naše plány, z&nbsp;hláv odborníkov „vytiahnu“ nápady či dokonca utajované projekty a informácie.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/budeme-ako-nahi-umela-inteligencia-dokaze-citat-myslienky-aj-bez-implantatov-mozgu">Viac fotografií v GALÉRII ►►►</a>

Ak v&nbsp;záujme pokroku budeme ignorovať výstrahy stále väčšej skupiny odborníkov, ktorí hovoria o nutnosti regulácie, v&nbsp;dohľadnej dobe pravdepodobne zostaneme pred novými technológiami ako nahí. A&nbsp;to je len jedna z&nbsp;hrozieb, na ktoré vedci, vrátane <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.nytimes.com/2023/05/01/technology/ai-google-chatbot-engineer-quits-hinton.html?action=click&amp;pgtype=Article&amp;state=default&amp;module=styln-artificial-intelligence&amp;variant=show&amp;region=BELOW_MAIN_CONTENT&amp;block=storyline_flex_guide_recirc">„krstného otca AI“ Geoffrey Hintona</a>, čoraz hlasnejšie upozorňujú.