Nová štúdia naznačuje, že ak človek posunie svoj odchod do dôchodku na neskorší vek, posilnia sa jeho poznávacie schopnosti a schopnosti kritického myslenia.

Vedci z nemeckej spoločnosti Maxa Plancka pre rozvoj vedy zistili, že práca až do veku 67 rokov, keď väčšina Američanov odchádza do dôchodku, spomaľuje ich kognitívny pokles. Môže teda pomôcť v boji proti chorobám ako je Alzheimer, ktoré majú negatívny vplyv na poznávacie schopnosti človeka.

Podľa odborníkov dlhšie zotrvanie v pracovnom procese prospieva každému bez ohľadu na pohlavie, úroveň vzdelania alebo úroveň zložitosti zamestnania. U ľudí v zamestnaniach, v ktorých využívajú viac intelekt a musia riešiť komplexnejšie úlohy, zaznamenali pomalší pokles kognitívnych schopností ako u tých v menej zložitých povolaniach.

Počet chorých bude stúpať

„Začína sa to etnickým pôvodom, pohlavím a sociálnym a ekonomickým postavením v ranom veku. Pokračuje to dosiahnutím vzdelania a povolania a správaním v oblasti zdravia. Dôležité sú aj faktory ako partnerský status a mentálne a fyzické zdravie,“ opisujú odborníci, čo všetko vplýva na náš mozog. „Všetky tieto faktory sa hromadia a interagujú počas celého života, aby ovplyvnili kognitívne funkcie aj v dôchodkovom veku,“ dodávajú.

FOTO Slováci, ktorí svoju prácu milujú aj po šesťdesiatke 

Samostatná štúdia od výskumníkov z Georgetownského univerzitného zdravotného strediska nedávno zistila, že určité mentálne schopnosti, vrátane rozvrstveného spracovania úloh a určovania priorít, sa zlepšujú po päťdesiatke.

Vedci skúmali 20 469 osôb vo veku 55 až 75 rokov, ktorí boli súčasťou americkej pracovnej sily v rokoch 1996 až 2014. Spoluautor štúdie Angelo Lorenti dodal, že medzi dynamikou sociálneho trhu a trhu práce nedochádza k žiadnym zmenám a mnohé krajiny na celom svete zvýšili vek odchodu do dôchodku.

Problém je v tom, že svetová populácia starne a tým sa zvyšuje aj miera demenicie. Podľa Alzheimerovej asociácie má Alzheimerovu chorobu viac ako 6 miliónov Američanov a predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet zvýši na 13 miliónov. Bright Focus uvádza, že ak nedôjde k nejakému prelomu, celosvetovo by počet mohol vzrásť z 50 miliónov až na 150 miliónov. „Preto je dôležité pochopiť, či odchod do dôchodku vo vyššom veku môže mať zdravotné dôsledky, najmä na kognitívne funkcie,“ vysvetlil Lorenti.

Zistenia ukazujú, že osobe bude prospešné pracovať dlhšie, bez ohľadu na pohlavie, úroveň vzdelania alebo úroveň zložitosti zamestnania.
Zdroj: science direct

Aj na dôchodku aktívne

Štúdia bola publikovaná na  SSM - Population Health.  Odkaz vedcov, že ľudia profitujú z dlhšieho pracovného zaradenia, bez ohľadu na ich pohlavie, úroveň vzdelania alebo úroveň zložitosti zamestnania však mnohých Britov pobúril. „Toto je propaganda. Všimnite si, že to neplatí pre bohatých a slávnych,“ píše jeden z nich. „Hlúposti. Človek potrebuje intelektuálnu stimuláciu, ale tú nemusí mať len v práci. Ak ste na dôchodku, máte viac času na čítanie, vyraziť si do parku, začať cvičiť tai-chi, naučiť sa jazyk, cestovať do najbližšej katedrály a skúmať jej históriu, spoznávať nových ľudí atď. Práca je jednoducho predaj života zamestnávateľovi, ktorého primárnym účelom je vytvoriť daňový príjem, ktorý môžu vlády minúť. Iste, ak odídete do dôchodku a rozhodnete sa sedieť a pozerať televíziu desať hodín denne, potom vám určite viac hrozia degeneratívne choroby, ako keby ste pokračovali v práci,“ rozpísal sa v diskusii muž z Londýna. Za pravdu mu dávajú aj ostatní komentujúci. Mnohí dlhé roky ťažko pracovali a dôchodkový čas môžu využiť zmysluplne a venovať sa tomu, čo ich baví. Človek však nesmie podľahnúť pohodliu, rutine a lenivosti. Naopak, ak má niekto zamestnanie, v ktorom sa môže realizovať a reagovať na nové výzvy, odchod do dôchodku pre neho nebude vytúženým rajom.