Tip na článok
Nevzdávajú sa a bojujú: Napriek tomu, že malá Natália nevidí a nepočuje, stále má podľa matky a starých rodičov chuť žiť.

Natálka nevidí, nepočuje. Primár, ktorý zanedbal starostlivosť, stále pracuje

Matúš Német

Starý otec viní zo zanedbania starostlivosti pri pôrode malej Natálie primára. Ten naďalej vykonáva svoje povolanie.

Galéria k článku (4 fotografie )
Štyri roky trápenia: Malá Natália je podľa znaleckého posudku na deväťdesiat percent uznaný invalidný pacient.
Znalecké posudky: Pán Korenčiak neúnavne bojuje za spravodlivosť v prípade svojej dcéry a vnučky aj zhromažďovaním dokumentácie od znalcov.
Šok po pôrode: Matka Andrea si takto našla svoju dcéru po strastiach, ktoré zažila na pôrodnej sále.

Hlas svojej vnučky počul až dva a pol roka po jej narodení. Napriek tomu, že stav bol spôsobený malým záchvatom, ktorým nevidiaca a nepočujúca Natália (4) neustále trpí, bol šťastný, že mohol „počuť jej hlások“. Chvíľkové potešenie pre Mariána Korenčiaka však pri našom stretnutí strieda rozhorčenie nad tým, že jeho dcéra Andrea Kuzmová pre zanedbanie povinností zdravotníckeho personálu nemocnice priviedla na svet postihnuté dieťa.

Každodenný boj

Starý otec malej Natálie nás vyzdvihol na stanici v Žiline svojím autom, zásuvné dvere sú vhodné na prepravu dieťaťa, ktoré ani po štyri a pol roku života nevie chodiť v dôsledku zásadného poškodenia mozgu. Okrem toho má dochrámané nožičky, nepočuje a nevidí. „Toto je už štvrté auto, čo máme. Košice, Bratislava, Brno, Praha, Ostrava, ani neviem, kde všade sme už s ním polietali,“ vysvetlil nám Marián Korenčiak svoj život za posledné štyri roky, ktorý je v znamení obety pre svoju vnučku. V daných mestách Natália absolvuje terapie a rehabilitácie. „Dva kufre sú nachystané, dcéra len operie veci, prehádže a na druhý týždeň sa štartuje znovu. Žena má vyčerpanú dovolenku. Prosto, dovolenkujeme celá rodina pri malej. A niekto sa opovažuje znevažovať nejakú náhradu? Ja vyslovujem presvedčenie, že jednoducho nikto nemôže nahradiť to, čo prežíva matka takto doriadeného novorodenca,“ vysvetlil nám ďalej pán Korenčiak. Minulý týždeň v utorok sa začalo konanie jeho dcéry Andrey proti nemocnici v Topoľčanoch, kde v lete v roku 2014 rodila. Za spôsobenú ujmu a zdravotný stav novorodenca požaduje rodina aspoň čiastočnú náhradu v podobe finančného odškodnenia. Problém je však v tom, že medzitým nemocnica skončila v likvidácii.

„Je to úžasný bojovník, má úžasnú vôľu žiť. Nás motivuje, že to, čo sa robí, má význam. Aj keď ročne nás stojí približne 20-tisíc eur to, čo sa robí pre maličkú,“ dodal starostlivý starý otec v obývačke svojho bytu, kde nám predstavil celú dokumentáciu prípadu, ktorý sa odohral pred niekoľkými rokmi v topoľčianskej nemocnici, tú v tom čase spolu s nemocnicou v Leviciach vlastnila neziskovka.

Na dlážke po kontrakciách

Trpký príbeh Andrey Kuzmovej a jej dcéry sa začína preventívnou kontrolou tesne pred ukončením jej fyziologického tehotenstva. V tom čase ešte nemala kontrakcie. „Ona išla len na kontrolu a doktor ju nejakým spôsobom presvedčil, aby ju zaradil do svojho zoznamu pôrodov. Povedal jej, že ešte ‚dnes‘ môže držať svoje dieťatko v náručí. Je plnohodnotné, dokonalé, vyvinuté. Tak podľahla a zostala v nemocnici,“uviedol Andrein otec. Nič netušiaci s manželkou čakali príchod svojej vnučky na svet v Žiline. Po hospitalizácii v nemocnici dostala pacientka od doktora „vyvolávačku“, teda injekciu na vyvolanie pôrodu.

„Oni, lekár a pôrodná sestra, jej ju dali a odišli. Potom sestra zobrala matku do sociálnych priestorov, aby sa dala do poriadku. V momente, ako lekár podá ‚vyvolávačku‘, sa rozhodne, že ide uviesť pôrod. A on odišiel, neznámo kde, na viac ako hodinu. Sestra ju odvliekla do tej miestnosti so sprchami a s WC a odišla tak­isto,“ opisuje nahnevane okolnosti, ktoré predchádzali pôrodu, pán Korenčiak.

„Pred tým, ako mi podali klystír a išla som do sprchy, lekár zaznamenal jednu kontrakciu, čiže sa už začínali. Ale aj tak som bola sama v sprche. Sestra mi len povedala, aby som šla na toaletu a do sprchy, aby som sa dala do poriadku, zatvorila dvere a odišla,“ zapojila sa do našej debaty samotná Andrea, ktorá vzhľadom na každodenné povinnosti s Natáliou pôvodne nechala celý prípad vyrozprávať svojmu otcovi. V čase nášho rozhovoru kŕmila malú Natáliu vo vedľajšej izbe. Spomínané udalosti jej však nedali, aby nezareagovala.

Po tom, čo budúcej matke a prvorodičke kontrakcie odzneli, ležala na dlážke pri sprchách a volala o pomoc. Nasledovalo ďalšie vyvolávanie pôrodu, tentoraz v pôrodnej sále, aj keď už kontrakcie odzneli. Do pôrodnej sály, podľa Andreiných slov, musela ísť po svojich bez toho, aby jej niekto pomohol. „Nechali ma skolabovať a na primárov príkaz bez kontrakcií som mala rodiť. Malá skĺzla dole a oni mi začali pichať minimálne osem oxytocínov, čiže ďalšie ‚vyvolávačky‘. Predávkovali ma a zastavili tak pôrod,“ pokračovala o svojom hroznom zážitku matka Andrea. „Pôrod nepostupoval a malá sa pridusila. Potom ma nakoniec nastrihávali a malú zo mňa vytlačili tak, že na mňa ľahla pôrodná sestra,“dodala Andrea.

Prospešné terapie: Hoci každá terapia rodinu malej Natálie stojí stovky eur, sú pre jej zdravotný stav veľmi prospešné.
Prospešné terapie: Hoci každá terapia rodinu malej Natálie stojí stovky eur, sú pre jej zdravotný stav veľmi prospešné.
Archív A.K.

Po pôrode, keďže malá Natália nedýchala, začal zdravotnícky personál v sále podľa matky s resuscitáciou. „Ona sa prvýkrát nadýchla po desiatich minútach. Desať minút nedýchala na tomto svete a ktovie, koľko nedýchala v mojom brušku. Dali ju do inkubátora a lekár po pôrode dokonca napísal do správy - Dieťa kričí, matka dojčí, pôrod spontánny bez komplikácií. Toto mi dal do spisu,“spomína si Andrea na moment, keď ešte netušila, že to najhoršie len príde. „Nevedela som, že nemá zrak, sluch, motoriku, ja som to nevedela. Myslela som, že ju oživili, oddýchne si v inkubátore, preberie sa a ideme domov,“ uviedla matka, ktorej primár adresoval aj nasledujúce slová: „Škoda, že som neurobil cisársky rez, no čo už, toto mi povedal,“ netajila rozhorčenie Andrea.

Dieťa napokon transportovali do Nitry namiesto do Nových Zámkov. Tu rodina malej Natálie vidí ďalšie pochybenie zo strany stále pôsobiaceho primára. V nemocnici v Nových Zámkoch robia kryonizáciu, teda podchladenie mozgu, ktorá by minimalizovala popôrodné následky. „To bola posledná šanca zachrániť moju dcéru a zvrátiť fatálne poškodenia mozgu. A za to, že jej neurobili kryonizáciu, jej po mesiaci od pôrodu atrofoval mozog, vlastne sa rozpadol a nejakú časť nahradila tekutina mozgu,“vyčíta Andrea zanedbanie primárovi. Keby Natália podľa matky podstúpila kryonizáciu, nemusela byť v takom ťažkom stave.

Z nemocnice v Nitre napokon dieťa prepúšťali so správou, kde sa uvádzalo - Matku naučiť dojčiť a dieťa sať. „Až v Žiline zistili, že dieťa má zakrvácaný mozog, pritom bolo desať dní v Nitre,“ dodal Andrein otec. Ani spôsob prevozu z juhu Slovenska do žilinskej nemocnice sa rodine nepozdával. „Natáliu previezli do Žiliny sanitkou, nie v inkubátore. Dvojtýždňové dieťa tam prišlo podchladené. Tu v Žiline z toho boli šokovaní. Oni nevedeli, v akom stave je novorodenec, lebo dokumentácia bola nastavená tak, že sa nič nedeje,“ dodal ohľadne útrap svojej vnučky a dcéry pán Korenčiak.

Primár mlčí

V súčasnosti, napriek tomu, že Natáliin stav sa finančne náročnými rehabilitáciami vždy zlepší, sa neustále prejavujú rôzne záchvaty. „V noci bola tridsaťkrát pri nej a tridsaťkrát jej povedala - Dýchaj, Natálka, dýchaj, lebo ona prestala dýchať na 20 sekúnd. To sa nedá 365 dní štyri roky po sebe. To je taký záber! Kto by si zobral taký náročný údel?“posťažoval sa pán Korenčiak, ktorý napriek tomu miluje svoju vnučku. „Mala dva roky a nevydala ani hláska zo seba. Ja som tu driemal v obývačke a zrejme to bol nejaký záchvat. V dôsledku toho záchvatu som počul prvýkrát jej hlas, spustila plač, to bolo niečo úžasné,“dodal Natáliin starý otec, ktorý sa teší z každej drobnosti a pokroku, ktorý sa uvedie pri zlepšení zdravotného stavu svojej vnučky.

To, čo však rodinu vyčerpáva viac ako starostlivosť o Natáliu, je skutočnosť, že dotyčný primár naďalej zastáva svoju funkciu. „Napriek tomu, že bol vydaný trestný rozkaz, po­dľa ktorého primára uznali za vinného a mal dostať podmienečný trest v trvaní jedného roka, lekár podal opravný prostriedok. Trestný rozkaz tak stratil účinnosť a bude vytýčené pojednávanie,“ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Komárne z augusta tohto roku pán Korenčiak. O stanovisko sme preto poprosili samotnú nemocnicu, aby sa k celému prípadu vyjadrila. Rovnako sme oslovili primára Čaradského. Ten sa k prípadu do uzávierky nevyjadril.

„V tomto momente nemá nemocnica žiadnu oficiálnu informáciu o právoplatnom rozsudku v tejto veci. Samozrejme, že to preverujeme. Pokiaľ sa tak nestane, platí prezumpcia neviny,“ uviedol hovorca siete nemocničných zariadení Tomáš Kráľ. O spomínanom prípade má spoločnosť podľa jeho slov iba kusé informácie. „Svet zdravia prevzal topoľčiansku nemocnicu iba v apríli minulého roka. Keď­že bola založená úplne nová spoločnosť, staré záväzky vrátane otvorených súdnych sporov neprešli na nového prevádzkovateľa. Čiže nás ani nikto nežaloval ohľadom možnej náhrady škôd. Tento prípad je preto plne v kompetencii pôvodnej entity,“dodal hovorca.

Ďalšie pojednávanie a predvolávanie svedkov vo veci náhrad za spôsobený stav malej Natálie sú odročené na polovicu decembra, aj keď Marián Korenčiak netají sklamanie zo skutočnosti, že pôvodný zriaďovateľ medzitým uviedol nemocnicu do likvidácie, a teda možná finančná náhrada zostáva otázna. Jeho vnučka potrebuje výmenu kmeňových buniek, pričom jeden taký zásah stojí 20-tisíc eur a potrebné sú minimálne tri. „Tento prípad sa môže stať hocikomu, my nie sme jediní. Aj preto chceme poukázať na našu situáciu,“ povedal nám starý otec malej Natálie na záver.

Mohlo by vás zaujímať:

Falošní záchranári: Po Bratislave premáva záchranná služba, ktorá na to nemá oprávnenie

Z Univerzitnej nemocnice Bratislava odišiel riaditeľ: Ministerstvo zavádza nové pravidlá

Žije si nad pomery: Šéf ústavu srdcovo-cievnych chorôb disponuje lukratívnym majetkom

VIDEO Plus 7 Dní