Na prvý pohľad to vyzerá, že ide o „premakaný“ zákon, ktorý má ochrániť malých obchodníkov pred obrovskými reťazcami. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami,ktorý vstúpil do platnosti v máji tohto roka, však v praxi vyzerá trochu bizarne. Paradoxne spôsobuje problémy tým, ktorých mal pôvodne chrániť. V skutočnosti si fungovanie nového zákona môžu odskákať tí najzraniteľnejší, teda matky s deťmi, diabetici a onkologickí pacienti.

V strate „vďaka“ štátu

Doteraz bola bežná lehota splatnosti faktúr na voľnopredajné výrobky dva mesiace. Dvadsaťdňová lehota predznamenáva špirálový efekt. Lekárne, ktoré kompenzovali výdaj liekov na recept voľným predajom, nebudú ponúkať taký sortiment. Ani dovozcovia liekov nebudú mať taký obrat a dotkne sa to distribučných firiem a výrobcov. Zákon však môže mať konečný dosah na zákazníka, a to taký, že stúpnu ceny voľnopredajných liekov.

Medzi potraviny sú podľa zákona zaradené aj mlieka na špeciálnu výživu dojčiat - bezlaktózové mlieka, mlieka pri refluxe aj špeciálna výživa pre onkologických pacientov. Rovnako pre pacientov po operáciách, ktorí nie sú schopní prijímať normálnu potravu a sú odkázaní na takzvané nutridrinky. Všetky tieto výrobky, ktoré sa bežne distribuujú aj do nemocníc, sú zaradené ako potraviny. „Čiže ja som sa ako vyštudovaná farmaceutka dostala do pozície predavačky v potravinách. Pritom aj špeciálne mlieka pre novorodencov musia vyhovovať špeciálnemu režimu a musia sa inak skladovať,“ posťažovala sa nám lekárnička z Bratislavy, ktorá si neželala byť menovaná. 

Keby sa podľa lekárničky dodržiaval nový zákon striktne, bolo by to podľa nej pre lekárne likvidačné. „Pri degresívnych maržiach na lieky, ktoré momentálne máme, to malé ,nereťazcové‘ lekárne nezvládnu,“ povedala.

Ako vyštudovaná farmaceutka podniká v odbore už pätnásť rokov. „Predstavte si, že ste súkromný podnikateľ a každý mesiac vám štát diktuje, za čo máte predávať, bez ohľadu na to, kedy ste to kúpili,“vysvetlila ďalej fungovanie cenotvorby liekov, ktoré sú na predpis.

V praxi to vyzerá tak, že lekárnik včera nejaký liek kúpil za desať eur a od prvého dňa v nasledujúcom mesiaci sa bude predávať za päť eur. Štát pritom nezaujíma, že lekáreň je v strate päť eur. Alebo zmení preplácanie lieku poisťovňou v tej istej skupine. Jednu vakcínu proti chrípke prepláca poisťovňa a druhá je s doplatkom, pričom každá poisťovňa si vyberie, ktorú bude preplácať. A tak sa lekárnik bojí objednať vakcíny s doplatkom, lebo ich podľa lekárničky pacienti logicky nechcú.

Preto sa umelo vyvolá problém s nedostatkom vakcín proti chrípke, ale podobne s inými liekmi. „Aký to má dosah na pacienta? Pacient chodí od lekárne k lekárni a hľadá svoj liek alebo vakcínu a nevie pochopiť, že žiadna lekáreň si nebude vytvárať stratu tak, že by nakúpila lieky, ktoré od prvého dňa nového mesiaca z rozhodnutia štátu zmenia svoju cenu alebo doplatok pacienta,“ ozrejmila lekárnička.

Lekáreň vakcíny nekúpi na sklad, ale až v čase, keď príde pacient, ktorý liek potrebuje a lekáreň získa istotu, že ho predá a nebude musieť drahý liek odpísať a započítať ako stratu, keď si ho nikto nekúpi pred uplynutím jeho exspiračnej lehoty.

Také zmeny sa podľa lekárničky dejú každý mesiac. „Už to nie je také dramatické ako pred pár rokmi, keď sa ceny menili každé tri mesiace. Vtedy sme boli radi, keď sme sa dostali na sumu tisíc eur straty,“ pousmiala sa a dodala, že keď o jej podnikaní počujú ľudia, ktorí nie sú z tejto brandže, tak sa jej pýtajú, načo to robí.

Uvedený mechanizmus sa nazýva kategorizácia liekov a určuje ju ministerstvo zdravotníctva. Zjednodušene, ministerstvo určuje, ako konkrétne sa lieky preplácajú. „Pri každom lieku je percentuálny podiel toho, čo prepláca poisťovňa a čo pacient. V zozname je maximálna cena tohto lieku. Môže byť nižšia, ale máme danú maximálnu cenu lieku, za viac to nemôžeme predávať,“ uviedla lekárnička.

Kategorizácia je podľa nej veľmi nešťastná práve preto, že sa robí každý mesiac, a podľa nej za ňou nestoja odborníci z „fachu“, ale ekonómovia. Keďže lekáreň je súkromný subjekt s cieľom dosahovať zisk, musí nájsť spôsob, ako ho dosiahnuť. „Ak vás štát tlačí s cenami liekov na recept dole, tak doteraz sme to vedeli nejako pokryť voľným predajom. Nebolo to šťastné, ale išlo to. Ale teraz nejaký ‚dobrý človek‘ urobil zákon, podľa ktorého je dvadsaťdňová lehota splatnosti faktúry práve na produkt z voľného predaja,“dostáva sa lekárnička k pointe  účinnosti zákona, ktorý sa vzťahuje na voľnopredajný sortiment lekární.

Prázdne sklady?

O tom, že tento zákon začal platiť, informovala listom lekárničku distribučná firma, ktorá jej do lekárne dodáva lieky. V liste sa uvádza: „Najzásadnejšou zmenou je skrátenie lehoty splatnosti kúpnej ceny za potraviny na 20 dní odo dňa doručenia faktúry.“

V prípade, že by to mal podľa lekárničky človek reálne dodržiavať, nebude mať nič na sklade, maximálne pár balení. Momentálne sa nad týmto nariadením v praxi privierajú oči, nemusí to však byť dlhodobo. „Keby sa niekto veľmi nahneval a chcel vám ublížiť, tak využije skutočnosť, že dvadsaťdňovú splatnosť nemôžem dodržať, a mám po firme. Podľa zákona, keď neplatíte v lehote splatnosti, hrozí  vám exekúcia,“posťažovala sa.

Prevádzka sama osebe vyžaduje dodržiavanie viacerých noriem. „V novom zákone je napísané, že ide o ochranu malých subjektov pred obchodnými reťazcami, ale mne sa to zdá absurdné. Niekto odo mňa chce, aby som v lekárni merala teplotu a vlhkosť každý deň, a do toho nariadia takú splatnosť faktúr,“netajila rozčarovanie lekárnička z Bratislavy.

U prezidentky

Podobné sťažnosti z radov svojich členov nám potvrdil prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. „Je niečo, čo je určené na ochranu malých pred veľkými, ale u nás sa to uplatnilo presne naopak,“uviedol šéf lekárnikov.  Podľa Sukeľa v niektorých lekárňach tvorí  voľnopredajný obrat aj sedemdesiat percent. „Zákon sa netýka len vecí, ktoré platia ľudia v hotovosti, ale rovnako niektorých potravín na recept, napríklad diabetických,“ doplnil.

Z tohto dôvodu komora lekárnikov navrhla do parlamentu pozmeňovací návrh k novele zákona o liekoch, kde by sa po novom od 1. januára dané opatrenia nemali vzťahovať na lekárne. Parlament návrh schválil a čaká na podpísanie u prezidentky. Nie je preto isté, či prezidentka rozsiahly zákon nevráti na prerokovanie. V každom prípade, do konca roka musia lekárne fungovať v režime, aký im ukladá zákon, a tak opatrenie proti reťazcom si môže odniesť ten, kto je na konci tohto reťazca. Teda pacient.

Likvidácia nehrozí

Sporný zákon vzišiel z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Pri oslovení tohto rezortu nám povedali, že lekárnikom zákon neuškodí. Nespokojnosť s nariadením nám však potvrdila aj jedna z distribučných spoločností liekov.

Podľa rezortu pôdohospodárstva sa zásobovanie liekmi deje na dennej báze a vo veľkých mestách aj viackrát denne. „Čiže lekárnik nie je zaťažený nadmernými zásobami,“uviedol Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu ministerstva pôdohospodárstva.

Podľa Hrežíka predaj neliekového doplnkového sortimentu predstavuje zanedbateľnú časť v rámci celkových tržieb a z pohľadu príjmov a výdavkov sú na tom podľa Hrežíka lekárne veľmi dobre bez výnimky.

V súvislosti s uvedením zákona do praxe sme oslovili aj distribučnú spoločnosť liekov, ktorá dodáva lieky lekárničke z Bratislavy. „Predmetný zákon sa nezmyselne vzťahuje aj na náš obchodný vzťah s lekárňami a musíme podľa neho postupovať,“ uviedol Michael Kotouček, riaditeľ pre predaj spoločnosti Unipharma.

Podľa Kotoučka nespokojnosť s oznámením bola zo strany lekárnikov veľká. Zákonom sa však musia riadiť. V opačnom prípade im hrozí pokuta.