Golfský prúd prenáša teplú vodu z Mexického zálivu naprieč Atlantikom až k pobrežiam severozápadnej Európy. Vďaka tomu na Britských ostrovoch a v Škandinávii panuje oveľa miernejšia klíma než v zodpovedajúcich zemepisných šírkach Severnej Ameriky.

Vedci sa už dávnejšie obávali o osud mimoriadne dôležitého prúdu. Zdalo sa však, že nie je dôvod na paniku. Doterajšie výskumy totiž napovedali, že bol najsilnejší nie v chlade, ale práve v nadmerne teplom jedenástom storočí nášho letopočtu. Naopak, najslabší bol v nasledujúcej malej ľadovej dobe. Klimatológovia pod vedením vedcov z nemeckého postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien však v novej štúdii zistili, že optimizmus niektorých odborníkov bol zrejme predčasný.

Nejde o fluktuáciu

Nemeckí výskumníci s kolegami zistili varovné príznaky, ktoré sa týkajú nielen Golfského prúdu, ale aj väčšieho systému morského prúdenia, zvaného Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC), ktorého je Golfský prúd súčasťou. Podľa nových zistení je AMOC najpomalšia za posledných najmenej 1 600 rokov a za posledné storočie vykazuje „takmer úplnú stratu stability“. Podľa vedcov hrozí, že dôjde k jeho kolapsu, a to v priebehu nie nasledujúcich storočí, ako sa zdalo doposiaľ, ale nasledujúcich dekád.

Jednou z hlavných príčin je podľa klimatológov topenie grónskych ľadovcov. Sladká voda z ľadovcov, vtekajúca do morí, je ľahšia ako slaná voda a narušuje schopnosť chladnej povrchovej vody klesnúť do dostatočnej hĺbky. Práve tento proces je jedným z motorov oceánskeho prúdenia, no v súčasnosti je ohrozený, pretože topenie ľadovcov prebieha rýchlejšie a na oceánske prúdenie vplýva viac, než predpovedali doterajšie klimatické modely.

„Naše zistenia naznačujú, že slabnutie atlantického prúdenia nie je len fluktuáciou alebo prirodzenou reakciou na rastúce teploty, ale zrejme znamená, že prúdenie sa blíži k zlomovému bodu,“ hovorí vedúci výskumu Niklas Boers. „Keď sa zlomový bod dosiahne, tento systém morského prúdenia jednoducho skolabuje. A bude to nezvratné.“

Kedy „sa prepne“?

Geologický záznam, ako aj klimatické modelovanie naznačujú, že Atlantická meridionálna cirkulácia funguje v dvoch zásadne odlišných režimoch - v silnom, ako v súčasnosti, a slabom. Podľa Niklasa Boersa je možné, že prechod z jedného režimu do druhého môže prebiehať náhle - rastúce teploty môžu spôsobiť „prepnutie“ počas jedného až piatich desaťročí.

Zložitosť atlantického morského prúdenia a neistota ohľadom budúceho vývoja globálneho otepľovania zatiaľ znemožňujú predpovedať, kedy dôjde k prípadnému kolapsu. „Urgentne potrebujeme zladiť naše klimatické modely s najnovšími pozorovaniami, aby sme dokázali odhadnúť, ako ďaleko od zlomového bodu sa nachádza atlantická cirkulácia, vyzýva Boers.

Možné dôsledky kolapsu Golfského prúdu:

Koniec Golfského prúdu by v severnej a západnej Európe spôsobil rýchle a výrazné ochladenie, ako aj častejšie a intenzívnejšie búrky.

Podľa niektorých vedcov by zároveň mohol rozpútať ďalekosiahle katastrofálne zmeny, ktoré by pocítil celý svet. Narušil by sa napríklad cyklus zrážok, od ktorého závisí napríklad produkcia potravín pre miliardy ľudí.

FOTO v GALÉRII

Zmeny by viedli k posunu vegetačných pásiem a stámilióny ľudí by nedokázali dopestovať dosť potravy. Nasledoval by hladomor, ten by najviac postihol juhovýchodnú Áziu.