Nechutí vám v hlučných reštauráciách či lietadlách? Nie je to len pre neschopnosť kuchárov ani kvalitu potravín. Odborníci z Flinders University v Austrálii zistili, že za váš skazený kulinársky zážitok môže vo veľkej miere hluk. Na základe výsledkov prieskumu, v ktorom zohľadňovali vek, pohlavie či akustickú senzitivitu účastníkov, dospeli k názoru, že pre realistické posúdenie pokrmov je rozhodujúca nielen intenzita, ale aj typ zvukovej kulisy. Zatiaľ čo jemná relaxačná hudba do tridsať decibelov (dB) zvyšuje vaše pozitívne vnímanie jedla až o šesťdesiat percent, už pri štyridsiatich decibeloch váš pôžitok z lákavého obeda či večere padne priemerne o 38 percent. A to nie je všetko. Hlasná vrava či zvuky cestnej premávky zhoršujú chuť bez ohľadu na ich intenzitu.

Tridsať a dosť!

„Z našich skúmaní vyplýva, že aj normálna hladina hudby môže byť pre niektorých hostí nepríjemná,“ cituje britský Daily Mail vedúceho tímu, doktoranda Mahmouda Alamira. „Samozrejme, oveľa horšie na zvukové efekty reagujú starší a senzitívnejší ľudia. Nie vždy rozpoznáme kumulatívny vplyv hluku na hladinu stresu alebo mrzutosti, ale vo všeobecnosti každý z nás naň reaguje citlivo.“

Akustická inžinierka a spoluautorka univerzitnej štúdie Dr. Kristy Hansenová hovorí o praktickom využití výsledkov štúdie. Tie podľa nej len zdôrazňujú zásadný význam stratégie takzvaného akustického manažmentu v podnikoch a reštauráciách. Každý majiteľ predsa chce, aby sa návštevníci v jeho zariadení cítili dobre a pochutnali si na špecialitách. „Pre starších ľudí a hostí citlivých na hluk by preto mali vytvoriť pokojnejšie jedálenské priestory.“

Ďalším krokom Austrálčanov bude výskum „zdravých“ hladín hluku. Nielen v gastroprevádzkach. Ukazuje sa, že tridsať decibelov jemnej relaxačnej muziky je akurát a v prostredí záhradných reštaurácií či terás, kde počuť mestskú premávku, je pre zákazníkov vhodnejšie obmedziť sa len na nejaký nápoj a zákusok.

PREČ OD PREMÁVKY Zatiaľ čo nižšia intenzita muziky nemusí pri jedle prekážať, dopravný hluk vadí na všetkých úrovniach.
PREČ OD PREMÁVKY Zatiaľ čo nižšia intenzita muziky nemusí pri jedle prekážať, dopravný hluk vadí na všetkých úrovniach.
Zdroj: PROFIMEDIA

Odpad na palube?

Už dlhodobo sa traduje, že jedlo v lietadle chutí zvláštne alebo vyslovene nechutne. Aj za tento často klamný pocit je zodpovedný hluk. Aspoň podľa ďalšej štúdie, ktorú vypracovali odborníci z Cornellovej univerzity. „Palubné priestory sú neobvyklým prostredím, v ktorom bežne jeme v extrémnych akustických podmienkach. Často nad 85 dB, čo výrazne ovplyvňuje naše zmysly a mení naše vnímanie konzumovaných potravín,“ hovorí Robin Dando, odborný asistent pre potravinárske vedy. Potom napríklad dezert nechutí dostatočne sladko a, naopak, slané jedlá sú oveľa intenzívnejšie.

Aby sme však boli spravodliví, pravda je, že v prípade leteckej dopravy znižujú gurmánsky zážitok aj ďalšie faktory. Ako hovorí nemecký chemik zameriavajúci sa na potravinársky priemysel Dr. Florian Mayer, vo veľkých nadmorských výškach v dôsledku zníženého tlaku v kabíne prijíma naše telo zhruba o tridsať percent menej kyslíka než na zemi. Táto strata ovplyvňuje a otupuje niektoré chute. Preto si cestujúci často od letušiek žiadajú rôzne koreniny a sťažujú sa na kvalitu menu.

Hluk nekazí len chuť

Prenasleduje nás všade a nekompromisne škodí. Nielen ušiam, ale celému nervovému systému. Obyvateľov miest a dedín s vážnymi poruchami sluchu rátame v Európe v miliónoch. Deti strácajú schopnosť učiť sa, zamilované páry nie sú schopné splodiť potomka. Pacientov ušno-nosno-krčných ambulancií z roka na rok pribúda, veková hranica, keď človek začína hluchnúť, sa nebezpečne znižuje.

PREČ OD PREMÁVKY Zatiaľ čo nižšia intenzita muziky nemusí pri jedle prekážať, dopravný hluk vadí na všetkých úrovniach.
PREČ OD PREMÁVKY Zatiaľ čo nižšia intenzita muziky nemusí pri jedle prekážať, dopravný hluk vadí na všetkých úrovniach.
Zdroj: INFOGRAFIKA: ARCHDAILY.COM

Priveľa decibelov spôsobuje nielen nepohodlie, nervozitu alebo stratu sluchu, ale aj nestabilitu, závraty, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, vysoký tlak, infarkt, úzkostné stavy, nespavosť, chronickú únavu i psychické poruchy. Často si ani neuvedomujeme, že kvalita nášho života za posledné roky práve pre nikdy sa nekončiaci hluk prudko klesá. V ruchu okolo nás už prestávame rozlišovať, strácame schopnosť rozoznávať ľudskú reč a nekontrolovane hluchneme. Tento neželaný progres nedokáže zastaviť ani moderná veda a v mnohých prípadoch odborníci bezmocne rozhodia rukami. Strata sluchu je totiž často nezvratná.

„Počet pacientov nám za posledné desaťročie vzrástol odhadom o dvadsať percent,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ skúsený otorinolaryngológ a autor odborných publikácií Miloš Krúpa. „Prichádzajú mladšie ročníky, medzi ktorými sú čoraz častejšie prípady akútnych idiopatických porúch. To znamená, že cez noc z nevysvetliteľných príčin ohluchnú. Našťastie, obvykle len na jedno ucho. Ak prídu včas, dokážeme im pomôcť vysokými dávkami liekov. Ich počet je však alarmujúci.“