večne bublajúcim povrchom Slnka z času na čas otrasú obrovské výbuchy. Tieto tak­zvané slnečné erupcie uvoľňujú enormné množstvá nabitých častíc. Prerazia aj inak spoľahlivý ochranný štít Zeme - jej magnetické pole - a vtrhnú do atmosféry. Bombardovanie časticami ľudské zdravie spravidla neohrozí. Horšie je na tom technika. Napríklad v rokoch 1989, respektíve 2003 spôsobili len stredne silné slnečné erupcie rozsiahle, niekoľkohodinové výpadky elektriny v kanadskom Québecu a vo švédskom Malmö.

Internetová apokalypsa

Približne raz za storočie však na Slnku nastávajú rádovo väčšie výbuchy. Vedci hovoria o super­erupciách. V histórii ľudstva sa podarilo zaznamenať len dve slnečné supererupcie. Jednu v roku 1859, druhú v roku 1921. Prejavili sa polárnou žiarou, viditeľnou aj na rovníku, a silnými výbojmi, miestami dokonca vzbĺknutím telegrafických rozvodových sietí. Ako by však dopadla slnečná supererupcia v ére internetu?

Fyzička Sangeetha Abdu Jyothiová z Kalifornskej univerzity v Irvine varuje, že najbližšia slnečná supererpcia môže spôsobiť „internetovú apokalypsu“. O prístup na internet by prišli milióny ľudí - potenciálne celé kontinenty. A „offline“ by zostali na celé týž­dne, ak nie mesiace.

Achillova päta internetu

„Prebiehajúca pandémia ma priviedla k myšlienke zistiť, ako by svet ovplyvnila mimoriadne silné slnečná erupcia,“ hovorí Abdu Jyothiová. „Uvedomila som si, aký nepripravený bol svet. Ne­existoval žiaden predpis, žiaden dohodnutý postup, ako sa s ňou vyrovnať.“ Podobne je na tom podľa nej hrozba rozsiahleho výpadku internetu pre slnečnú supererupciu. „Jednoducho máme so slnečnými erupciami primálo skúseností,“ vysvetľuje odborník na internetovú bezpečnosť Thomas Overbye z Texaskej univerzity A&M. „Sú to také vzácne javy, že sme sa prioritne venovali kyberútokom.“

Sangeetha Abdu Jyothiová vo svojom výskume hľadala „Achillove päty“ svetového internetu a našla ich niekoľko. Zistila, že obzvlášť ohrozené sú internetové káble vedené na morskom dne. Supererupcia ich podľa nej môže úplne vyradiť z prevádzky. Hrozba poškodenia je podľa Jyothiovej vyššia pre dlhšie podmorské káble a káble položené vo vyšších zemepisných šírkach. Výskumníčka považuje za ohrozené aj zemepisné šírky, v ktorých ležia Spojené štáty americké, a okrem iného stredná Európa vrátane Slovenska. Naopak, medzi najmenej ohrozené oblasti patrí juhovýchodná Ázia.

Nedozerné škody a málo času

Ekonomický dosah „internetovej apokalypsy“ je podľa Abdu Jyothiovej ťažko predstaviteľný. „Jednodňový výpadok internetu v USA pripraví ekonomiku krajiny podľa odhadov o sedem miliárd dolárov,“ hovorí. „Koľko však bude stáť výpadok trvajúci niekoľko mesiacov?“ Na to sa neodvažuje odpovedať. Podľa výskumníčky je urgentné, aby sme hrozbu slnečnej super­erupcie brali vážne, pretože internetovej apokalypse ešte stále dokážeme predísť. „Ukladanie podmorských káblov v nižších zemepisných šírkach by bol dobrý začiatok,“ hovorí Abdu Jyothiová, „ako aj vývoj testov odolnosti zameraných na rozsiahle výpadky.“

Koľko času máme? Je možné, že nie veľa. Výskumníci z amerického Národného centra pre výskum atmosféry (NCAR) nedávno upozornili, že v roku 2019 sa začal cyklus slnečnej aktivity, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou patriť medzi najintenzívnejšie doposiaľ zaznamenané. Jeho vrchol očakávajú okolo roku 2025. Ak majú vedci z NCAR pravdu, práve okolo roku 2025 bude riziko slnečnej supererupcie najvyššie.